Evanjelické služby Božie sú dôležitou súčasťou života veriacich. V kontexte Evanjelického kostola v Dunajskej Lužnej majú osobitný význam, spájajúci históriu, tradície a súčasnosť.
V tomto článku sa pozrieme na niektoré udalosti a spomienky, ktoré sa viažu k tomuto kostolu a jeho komunite.
Adventné obdobie a cirkevný rok
Prvá adventná nedeľa nám z Božej milosti otvorila nový cirkevný rok. Zrejme to prijímame s radosťou, ale sme tak trochu aj zvedaví. Všetkým Vám prajeme Božou láskou, milosťou a pokojom požehnaný adventný čas. „Bože, uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali.“ Tento citát z 90. žalmu nás sprevádza na ceste adventom.
Druhá adventná nedeľa nás vyzýva na veľmi vážne upratovanie. Upratovanie v našom vnútri, v našom srdci. Vyzýva nás k pokániu. Na začiatku služieb Božích sviečky na adventom venci v našom chráme Božom rozsvietili: Kristián Matušek a Sara Guoth, za čo im patrí naše poďakovanie. Kázeň slova Božieho, ktorou nám dnes poslúžil emeritný generálny biskup doc. PhDr. Mgr. Miloš Klátik, PhD.
Prvú sviečku na adventom venci v našom chráme Božom rozsvietil Miško Diviš. Symbolicky tak otvoril nový cirkevný rok. Zuzka Kičinová nám na službách Božích poslúžila prečítaním textu epištoly. Obidvom veľmi pekne ďakujeme. Spolu s Martinom Braxatorisom spievame (ES 15): 1. „Rosu dajte nebesá zhora a oblaky nech lejú spravodlivosť! Nech sa otvorí zem, nech rodí spásu, nech spolu s ňou raší spravodlivosť; ja, Hospodin, som to stvoril.“ ( Biblia, Iz 45,8)
Aj tieto slová nám prečítal Michal Klima na službách Božích v dnešnú nedeľu. „Rosu dajte nebesá zhora a oblaky nech lejú spravodlivosť! Nech sa otvorí zem, nech rodí spásu, nech spolu s ňou raší spravodlivosť; ja, Hospodin, som to stvoril.“ ( Biblia, Iz 45,8)
Adventné zamyslenia. Prajem Vám požehnaný Adventný čas. #advent #adventnápríprava #adventný čas
Spomienka na M. R. Štefánika
Pamiatku na M. R. Štefánika si uctili pred evanjelickým kostolom v Dunajskej Lužnej pri buste M.R. Tento deň bol však od predchádzajúcich spomienok odlišný pre obmedzenia stretávať sa. Aj to bolo dôvodom prečo Spolok rodákov Milana Rastislava Štefánika, Košariská - pobočka Dunajská Lužná a družobná obec Dunajská Lužná a jej obyvatelia odovzdali pozdravy do nášho kraja prostredníctvom starostu obce.
Myšlienkami však priatelia zostali s nami aj pri tradičnej spomienke v Priepasnom, pri pamätníku venovanému M. R. Štefánikovi a padlým vo vojnách kde sa pomodlili a položili kytice predsedovia miestnych organizácií Červeného kríža - pani Anna Svrčková, Jednoty dôchodcov Slovenska -pani Ľudmila Holečková, Únie žien Slovenska - pani Marcela Vičíková, zamestnanci obce spolu s predsedníčkou Spolku M. R. Spomienka pokračovala v obci Košariská, kde Slovenské národné múzeum M. R. Štefánika práve na tento deň slávnostne predstavilo úplne novú a veľmi zaujímavú expozíciu s predmetmi, ktoré sa ešte doposiaľ nevystavovali a verejnosť ich má možnosť zhliadnuť od 4. mája 2021.
Práve novootvorená expozícia v múzeu a tento spomienkový deň však boli miestom aj pamätným, keď na stole M. R. Štefánika podpísali Memorandum o spolupráci, ktoré deklaruje spoločnú vôľu zástupcov účastníkov na udržiavaní pamäte na Gen. Dr. M.R.Štefánika.
Program pietnej spomienky pokračoval prezentáciou stavby Infobod na Bradle autormi architektonického návrhu Ing. arch. Martina Šlahora z Košarísk a Ing. arch. Maroš Vargu ktorá je osadená v zalesnenom severnom svahu vrchu Bradlo. Záver spomienkovej slávnosti ukončilo tradičné zapálenie ohňov, pre ktorý každoročne deti zo základnej školy Košariská pod vedením Martina Janšta prinášajú plamienok z rodného domu M .R. Štefánika. Zapálenie vatier neprekazil ako režim komunistický tak ani pretrvávajúca pandémia súčasnosti.
História a vývoj farnosti
Nové Košariská boli historicky najdôležitejšou z troch obcí tvoriacich v minulosti dnešnú Dunajskú Lužnú. Po nemecky sa volali Mischdorf, po maďarsky Mišérd. Táto obec bola dlho sídlom farnosti. Bol tu totiž farský kostol zasvätený sv. Martinovi.
Vznik farnosti ako aj tamojšieho farského kostola sa datuje do 12. až 13. storočia. Farnosť „Misser“ sa prvý krát spomína v súpise farností, ktoré odovzdali v roku 1302 pápežský desiatok. Historické pramene však poukazujú na to, že tunajší kostol a teda aj farnosť, mohli existovať už v 13. storočí. Zo 14. storočia sú známe aj mená niekoľkých farárov z Mišérdu. V roku 1358 tam bol farárom istý Peter, ktorý sa v latinskom prameni nazýva „plebanus de villa Misser“.
V roku 1400 bol v Mišérde farárom Pavel (Paulus, plebanus de Messen). V roku 1561 sa konala vizitácia farnosti. Vizitátor poznamenal, že kostol a cintorín, ktorý bol v jeho blízkosti, sa udržiava v dobrom stave. V roku 1634 bývali už v dedine prevažne Nemci, ktorí sa hlásili k evanjelickému a. v. náboženstvu. Farári boli však v tomto období ešte katolíci. V tomto období sa kostol dostal do rúk evanjelikov a. v. Pravdepodobne to bolo v 40. rokoch 17. storočia a asi aj v rokoch 1698 a 1699, lebo v účtovnej knihe farnosti Mišérd pri záverečnom vyúčtovaní bol farár Ján Marián Dávid Peško de Pešková (Peschko de Peschkova), ktorý bol vtedy súčasne farárom aj v Moste na Ostrove.
Pri dátume 3. februára 1707 sa píše, že na základe všeobecného súhlasu obce Mischdorf, t. j. Nových Košarísk, Waltersdorf, t. j. Rovinky, a Tatschendorf, t. j. Novej Lipnice, bol zvolený v každej obci konvent. V tomto období prešiel pravdepodobne do rúk evanjelikov a. v. aj farský kostol. Pri roku 1710 je už poznámka: „V týchto časoch bol dom Boží v rukách luteránov (v nemeckom zázname sa použil výraz ,Lutheraner‘), a to až do 2. júla 1710, t. j. do sviatku Navštívenia Panny Márie, keď ho znova získali veriaci rímskokatolíckeho náboženstva“.
Cintorín v obci Mišérd sa nachádzal v tesnej blízkosti kostola. Pochovávalo sa do neho až do roku 1773. V roku 1774 bol asi vo vzdialenosti 200 krokov zriadený nový cintorín. Pochovávali do neho bezplatne katolíkov i nekatolíkov. Fara bola v blízkosti kostola a postavili ju v roku 1762. Pri nej bola farská záhrada. Drevo na vykurovanie dostával farár od obce, a to tri siahy mäkkého a tri siahy tvrdého.
V čase kanonickej vizitácie pôsobil na fare farár Ignác Krečmáry (Krecsmary), ktorý mal šľachtický pôvod a pochádzal z Banskej Štiavnice. Bol vzdelaný, vedel viacero rečí. Ovládal latinčinu a hovoril aj po nemecky, po maďarsky a, samozrejme, po slovensky. Na fare bola už v roku 1781 dosť bohatá knižnica, ktorá bola sčasti majetkom fary, sčasti to bola súkromná knižnica farára Krečmáryho. Na fare býval aj kaplán, ktorým bol v čase vizitácie Ján Zbrankovič. Významným pomocníkom farára i kaplána bol organista. Bol ním Ján Stroschneider, rakúsky Nemec. Jeho úlohou bolo hrať počas bohoslužieb (omší i litánií) v nedeľu i v robotný deň na organe a usmerňovať spev.
V roku 1852 farský kostol v Mišérde za nejasných okolností vyhorel prakticky do tla. Kostol by bolo bývalo možné ešte opraviť, ale neboli peniaze. Patróni kostola, ktorými boli svetskí zemepáni, neboli ochotní opravu financovať. Vidieť to z listu ostrihomského arcibiskupa Jána Scitovského, ktorý napísal 6. decembra 1852 hlavnému opátovi do Panonhalmy, že vyhorel farský kostol v Mišérde a že na jeho obnovu nie je teraz žiadna nádej. Žiadal preto hlavného opáta, ktorým bol vtedy Michal Rimely, aby povolil odbavovať služby Božie pre veriacich farnosti Mišérd vo filiálnom kostole v Dénešde, a to dovtedy, kým nebude farský kostol v Mišérde zreštaurovaný. Filiálny kostol v Denéšde patril totiž v tom čase pod správu Benediktínskeho opátstva.
Bolo to iba 55 rokov od postavenia od postavenia nového pútnického kostola sv. Bartolomeja v Denéšde, kam sa schádzalo množstvo pútnikov k milostivej soche Panny Márie. Tento relatívne nový kostol v Denéšde tak od konca roku 1852 nadobudol charakter farského kostola.
Kostol v Denéšde bol priestranný a vyhovoval potrebám farnosti a tak sa, možno aj práve preto, na rekonštrukciu kostola v Mišérde nenašla potrebná vôľa a prostriedky. Po zničení farského kostola v Mišérde požiarom sa v r.1852 stal nový kostol v Dénešde farským a zároveň pútnickym kostolom a centrum farnosti sa natrvalo presunulo do Dénešdu (Jánošíkovej). V r. V roku 1974 sa obec Dénešd (v tom čase už Jánosíkova) zlúčila z obcami Nová Lipnica a Nové Košariská a vznikla tak terajšia obec Dunajská Lužná.
V roku 1929 bol v obci postavený nový rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Františkovi z Assisi (Serafínskemu). Na konci 20. storočia sa Dunajská Lužná stala sídlom tunajšej farnosti.
Súčasnú obec Dunajská Lužná Tvorí okrem pôvodných obcí Nové Košariská a Jánošíkova aj Nová Lipnica. Práve jej blízkosť s uvedenými dedinami, v ktorých boli kostoly, ako i pomerne malý počet obyvateľov, boli príčinou, že si tam obyvatelia nepostavili vlastný kostol. V roku 1948 sem bola presídlená časť obyvateľstva z Veľkej Lipnice na Orave, ktorá je už v súčasnosti časťou Poľska.
Ďalšie udalosti a spomienky
- CZ ECAV Dunajská Lužná vás pozýva na slávnostné služby Božie 12. októbra 2014 o 10.00 hod. pri príležitosti 200. výročia posvätenia Ev. a. v. chrámu Božieho v Dunajskej Lužnej.
- Milá spomienka na zborový deň, ktorý sa už tradične v našom cirkevnom zbore uskutočnil na sviatok Cyrila a Metoda (5. 7. 2025) aj ako ukončenie denného letného biblického tábora, je zároveň pozvánkou na služby Božie a zborový deň pri príležitosti začiatku školského roku ( 7. 9. 2025).
- Náš denný biblický tábor skončil, no ostali milé spomienky - aj vo forme fotografií. Nasledujúce fotky sú z tretieho dňa, kedy sme boli spolu na výlete v Smoleniciach a zo štvrtého dňa. Tábor sa ukončil zborovým dňom 5. júla na sviatok Cyrila a Metoda. Naša vďaka patrí Pánu Bohu za Jeho požehnanie, pomoc a ochranu.
Evanjelický kostol v Dunajskej Lužnej je miestom, kde sa stretáva história, viera a spomienky. Jeho význam pre miestnu komunitu je neoceniteľný, a to ako v duchovnom, tak aj v kultúrnom kontexte.