Máte aj vy pocit, že sa čaro Vianoc nejako vytráca? Akoby boli kedysi Vianoce čarovnejšie? Možno je to tým, že ľudia si v súčasnosti žijú len každý pre seba, izolovaní vo svojich bytoch, alebo honbou za dokonalosťou, za všetkým naj. Možno sa vytráca taká obyčajná ľudskosť.
Nestačí len básniť o láske k vlasti a národu. Oveľa lepším prístupom je spoznávať tradície a obyčaje predkov, potom je aj pochopenie histórie i prítomnosti ľahšie.
Život našich dávnych predkov bol nesmierne ťažký. Ich spätosť s prírodou bola prostá a zároveň zložitá. Nesúvisela len s namáhavým spôsobom získavania obživy, so zabezpečením obydlia a odevu. Krajina, jej tajomné javy a úkazy, striedanie svetla a tmy, tepla a zimy, neznáme situácie a zvraty kládli našim predchodcom otázky, na ktoré nepoznali odpovede.
Postupne prevzali aj zvyky cirkevného roka a jeho sviatky skĺbili s úkonmi a zvykmi, ktorých sa nechceli vzdať. Preto je ťažké určiť presnú hranicu medzi svetským a duchovným.
To, že vianočné sviatky prežívali naše staré mamy a otcovia celkom inak, je každému známe. Ako však objaviť toto stratené čaro? Predvianočný stres, nákupná horúčka a naháňanie sa za drahými darčekmi. A na konci tohto všetkého by nás mala čakať čarovná atmosféra Vianoc. Tá sa však niekam vytratila. Prečo?
Zabudli sme na tradície, ktoré naši predkovia poznali a ktoré vyčarili tie pravé Vianoce. Naše staré mamy a otcovia žili v súlade s prírodou a táto spätosť im dávala múdrosť a poznanie tých pravých životných hodnôt. Tradičné predvianočné a vianočné zvyky mali zabezpečiť prosperitu, zdravie a súdržnosť rodiny.
Napríklad na štedrovečerný stôl sa dával nový doma tkaný obrus pretkávaný červenými nitkami. Pod obrus sa vkladalo obilie, strukoviny, drobné mince, ktoré mali zabezpečiť prosperitu. A na stole nesmelo chýbať jablko - symbol zdravia. To sa po večeri zvyklo rozkrájať a podľa tvaru jadrovníka predpovedať budúcnosť. Ak ste v jabĺčku našli jadrovník v tvare hviezdy, znamenalo to rodinné šťastie a zdravie. Ak v ňom bol tvar kríža, neveštilo to nič dobré. Súdržnosť rodiny mala zabezpečiť aj železná reťaz, ktorou sa omotal štedrovečerný stôl. Pod stôl sa položil rýľ, či sekera, lemeš alebo čerieslo - všetko železné predmety symbolizujúce pevné zdravie pre všetkých. V minulosti sa jedlo z jednej misy drevenými lyžicami a na stole nesmel byť nôž, preto sa z chleba odlamovalo. Štedrý večer mal zvláštnu moc. Platila tu mágia počiatku.
Zmena rebríčka hodnôt a naháňanie času z nás začali robiť iných ľudí. Vnímavejších a spätejších s prírodou po vzore našich predkov. Za symbol tohto pokrokového myslenia sme si zvolili konktrétny dizajn, ktorým dávame najavo naše presvedčenie celému šíremu okoliu. Vidiecky vzhľad vykročil z dediny do mesta, aby v ňom šíril svoje vznešené posolstvo.
Všetko je moderné Doby, ktorým vládla uniformita a jednotvárnosť, sú nenávratne preč. Ako v móde, tak v priemyselnom dizajne vládne sloboda výberu. Natiahnuť si na seba a inštalovať do príbytku môžeme všetko to, po čom sa nám zažiada. S vylúčením gýču. Vidiek je plný darov prírody, s čím súvisí aj formulovanie jeho estetiky. Svoju rolu tu zohrá i sebestačnosť a handmade.
Vianočné zvyky.na Slovensku
Inšpirácia pre moderného človeka
Kniha Tradície na Slovensku (Zuzana Mintalová Zubercová, Slovart 2015) sa medzi čitateľmi stretla s veľmi priaznivou odozvou. Pútavý text tejto knihy približuje sviatky a zvyky, ktoré sa v mnohých rodinách dodržiavajú dodnes a predstavuje svet tak, ako ho videli naši predkovia. Tradície na Slovensku sú zaujímavým čítaním pre celú rodinu o pôvode, vývoji a význame našich bohatých tradícií.
V prvej časti ponúka pútavé informácie o rodinných obradoch, o narodení dieťaťa, svadbe i o úmrtí, o pôvode obyčajov aj o tom, čo sa z nich v priebehu storočí zachovalo. Druhá časť knihy prechádza štyrmi ročnými obdobiami a oboznamuje s výročnými zvykmi. Súčasťou knihy sú recepty na tradičné jedlá, ale aj mnoho ľudových a náboženských piesní, vinšov a pranostík.
Vedeli ste napríklad, čo sa dialo po pôrode a pri príležitosti zásnub? „V niektorých obciach po pôrode placentu zakopali pod mladý strom, aby žena opäť porodila. Keď žena nechcela v blízkom čase znovu otehotnieť, odložili placentu na pôjd. Pri príležitosti zásnub dal zať nastávajúcej neveste jednoduchý zásnubný prsteň, ona mu dala najčastejšie jednu alebo dve vyšívané košele, šatku či vlnené zápästky, svokra obdarila budúcu nevestu látkou.“
A ako si naši predkovia uctili najbližších po ich smrti? „V tradičnom vidieckom prostredí sa na kare ešte ani začiatkom 20. storočia nevarili žiadne jedlá. Nebola to hostina, ale stretnutie rodiny a blízkych ľudí a spoločné spomínanie na nebožtíka.“
Aj rastlinná kozmetika Yves Rocher čerpá z múdrosti prírody. Ak chcete, aby pre vás boli Vianoce obdobím zaslúženého relaxu a odpočinku, vyberte si produkty z limitovanej edície Zlatý čaj, ktoré vás okúzlia svojou sviežou a zároveň korenistou vôňou. Práve táto podmanivá vôňa prírody vám pomôže oddať sa kľudu a zabudnúť na okolitý stres. Vychutnať si atmosféru Vianoc a nechať sa zlákať hrejivou vôňou jabĺk zvýraznenou sladkými nótami javorového sirupu vám umožní limitovaný rad Červené jablko.
Spoločné stretnutia s rodinou nám v príjemnom prostredí aspoň na chvíľu spomalia rýchlo plynúci čas. Keramický riad, textílie z prírodných materiálov a dekorácie z prútia tvoria súčasť výbavy, ktorou sa pri pobyte v kuchyni radi kocháme. Drahocenné detaily v nás kotvia pocit pohody.
Pri nedostatku odvahy vidiecke prvky skombinujeme s modernými, aby sme vplyv vidieckeho štýlu šikovne implementovali do novopostaveného príbytku. Drevená kuchynská linka pôsobí masívne, a preto by si ju bytoví architekti vedeli predstaviť ukázať v celej svojej kráse na väčšej rozlohe. Po drobných úpravách s ňou neváhajme počítať v panelovom obytnom dome. Kvalita na celý život Sklené dvierka so záclonkou namiesto celodrevených a otvorené police s medenými a smaltovanými nádobami prispievajú k zútulneniu priestoru. Odtieň bielej, smotanovej, béžovej, zelenkavej a hnedej je tu ako doma. S vidieckou kuchyňou sa spája nadčasovosť, vkus a dobrá kvalita.
Vianoce sú príležitosťou obdarovať blízkych a pripomenúť im, že nám na nich záleží, no je to aj možnosť podporiť poctivých, lokálnych a kreatívnych ľudí a ich značky. Stretnúť ich osobne a spoznať ich produkty ponúkne pred sviatkami trojdňový trh rukodielnej tvorivosti Vianočné SAShE x Tržnica Nivy, ktorý sa bude konať od piatka 16. do nedele 18. 12.
Teplo domova ukryté v jemnom plamienku a vôňa medu, Vianoce - to sa snúbi vo sviečkach značky Zlatý nektár. Sviečky patria medzi dôležité symboly na Vianoce a včelie produkty sú zase súčasťou našej histórie a v ľuďoch evokujú teplo domova.
Vianočné sviatky sa vyznačujú pokojom, teplom a pohodlím v domovoch. Pri týchto faktoroch majú často zásluhu aj doplnky, ktorým nie vždy venujeme dostatočnú pozornosť. Takými sú napríklad sviečky, pričom renesanciu prežívajú najmä sviečky z včelieho vosku. Sviečka z včelieho vosku je must have pre milovníkov sviečok, ale siahnuť po nej môžu aj fanúšikovia jednoduchosti a čistoty v domácnosti. Sviečky z včelieho vosku môžu byť súčasťou adventných vencov, dekorácií alebo súčasťou každodenných povinností. Majú množstvo užitočných vlastností, napríklad čistia vzduch, takže sú vynikajúce aj pre alergikov.
Včelí vosk a výrobky z neho nie sú na trhu žiadnou novinkou. Jeho využitie bolo veľmi obľúbené už aj v minulosti, o čom svedčia aj historické nálezy. Napríklad v kozmetike, potravinárskom priemysle alebo sa pridáva do čistiacich prostriedkov. Je bohatý na vitamín A, ktorý podporuje vývoj zdravých buniek. Včelí vosk sa do kože nevstrebe, teda nebráni dýchaniu kože. Na koži vytvára jemnú ochrannú vrstvu, ktorá zabraňuje vysušeniu pokožky a chráni pred poveternostnými vplyvmi. Pre jeho dokonalú vlastnosť odpudzovania vody sa vo veľkej miere používa aj na ošetrenie dreva a ako ochrana proti vlhkosti. Oblasť použitia je široká, môže sa aplikovať na nábytok, schody, podlahu, dvere, okná a akýkoľvek drevený povrch, ktorý je potrebné ošetriť.
Už len skutočnosť, že sviečka z včelieho vosku sa skladá výlučne z prírodných materiálov, stojí za spomenutie. Taká sviečka má jedinečnú vôňu prírody a teplý, príjemný plameň. Často sa stáva, že (žiaľ) včelí vosk miešajú s iným voskom, najmä parafínom, ale takto stráca svoje pozitívne účinky. Včelí vosk je zázrakom prírody - už len samotná existencia včiel je významná. Včely sú jednoznačne alfou a omegou poľnohospodárstva, keďže opeľujú až 70% rastlín.
Šperky patria medzi obľúbené darčeky, či už na Vianoce alebo aj mimo nich. Aj v tomto smere dnes pribúdajú tvorcovia, ktorí dbajú na udržateľnosť a spojitosť s prírodou.
Vidiecky štýl nasťahovaný v modernom príbytku predstavuje novodobý fenomén.
Spätosť s prírodou, dôkladné poznanie jej zákonitostí, to všetko dávalo kedysi liečiteľom, šamanom a náčelníkom klanov vysoké postavenie v ich komunite. Ovládali niečo, čo ostatní nie, a toto poznanie sa stalo zdrojom ich moci.
Život našich dávnych predkov bol nesmierne ťažký. Ich bytostná spätosť s prírodou bola prostá a zároveň zložitá. Nesúvisela len s namáhavým spôsobom získavania obživy, so zabezpečením obydlia a odevu. Krajina, jej tajomné javy a úkazy, striedanie svetla a tmy, tepla a zimy, neznáme situácie a zvraty kládli našim predchodcom otázky, na ktoré nepoznali odpoveď.
Čo môže byť krajšie ako šťastný úsmev dieťatka? Jeho narodenie je významnou a nezabudnuteľnou udalosťou pre celú rodinu. Skrýva v sebe toľko emócií ako žiadna iná chvíľa, najmä ak ide o prvé dieťa. Je to jedinečná rodinná udalosť; prichádza totiž nová generácia, možno nositeľ priezviska a pokračovateľ rodu. Dobre mienenými radami prispievajú budúci starí rodičia, ktorí si spomenú aj na zopár zvykov od svojich rodičov viažucich sa k pôrodu či ochrane dieťatka.
Výstava predstavuje komplexný pohľad na život ľudí doby bronzovej (cca. 2300 - 750 pred Kr.) v regióne Nitry. Zameriava sa nielen na kultúrny a spoločenský vývoj, ale aj na každodenný život, remeslá, obchod, náboženské predstavy a pohrebné rituály tohto obdobia. Návštevníci budú môcť obdivovať unikátne archeologické artefakty z pohrebísk a sídlisk ako sú zbrane, šperky, nástroje a keramické nádoby.
Výstava má regionálny charakter a predstavuje faunu a flóru okresu Zlaté Moravce. Návštevníci spoznajú druhové zloženie miestnych lesov, význam bylín a húb, ako aj rozmanitosť živočíchov - od hmyzu a obojživelníkov až po majestátne cicavce a vtáky. Medzi nimi nechýba ani orol kráľovský, tretí najväčší dravec spomedzi vtákov na Slovensku. Výstava je určená žiakom základných a stredných škôl, ale aj všetkým milovníkom prírody. Vystavené dermoplastické preparáty pochádzajú zo zbierok Ponitrianskeho múzea v Nitre a Tribečského múzea v Topoľčanoch.
Výstava prevedie návštevníka naprieč históriou spodnej bielizne od bedrových rúšok až po negližé a umožní mu nahliadnuť pod šaty z obdobia od polovice 19. storočia po polovicu 20. V minulosti mal spodný odev funkciu chrániť telo pred vonkajšími vplyvmi a spĺňal predovšetkým praktickú funkciu. Postupom času sa začala formovať i jeho estetická funkcia a mohol napomáhať k dosiahnutiu dobovým ideálom krásy, ako napríklad útlemu pásu, požadovanej veľkosti poprsia, alebo šírke bokov. Výstava prezentuje históriu spodnej bielizne zhruba do 50-tych rokov 20. storočia, elegantné aj každodenné kúsky, ktoré tvorili súčasť šatníka dám z vyššej spoločnosti v mestách, ale aj obyčajných žien z dedín. Základ výstavy tvoria časti spodného oblečenia, tvoriace súčasť výbavy nevesty v 19. storočí, ktoré dostávali bohaté dievčatá pri výdaji.
Prostredníctvom zbierkových predmetov a fotografií z fondu múzea výstava predstaví časť tradičnej kultúry Gemera-Malohontu - zariadenie interiéru, v podobe maľovaného nábytku pochádzajúceho z 2. polovice 18. a 19. storočia. Gemersko-malohontské múzeum začalo zbierku maľovaného nábytku budovať krátko po svojom vzniku v roku 1882, najpočetnejšiu skupinu tvoria maľované svadobné truhlice, ale aj truhličky na písomnosti, maľované postele, ozdobné police, rohové skrinky, maľované bytové doplnky.
Výstava prináša do kaštieľa kúsok slávy, lesku a luxusu európskych kráľovských dvorov a ponúka prierez históriou odievania v najvyšších šľachtických kruhoch. Či už je to renesančný odev z čias anglického kráľa Henricha VII. Tudora, francúzskej kráľovnej Anny Rakúskej, svadobný odev Márie Terézie, vyhotovený podľa portrétu v Primaciálnom paláci v Bratislave, šaty z obdobia baroka, rokoka, empíru, či z doby cisárovnej Sisi až po koniec 19. storočia. Kostýmy dopĺňajú spoločenské účesy každého obdobia, zdobené sieťkami, perami, kvetmi, šperkami či príčeskami. Výstavu dotvárajú módne doplnky - kabelky, rukavičky, šperky, porcelán.
Maľby na skle, obrázky na skle, ľudové maliarstvo na sklo, ľudové obrazy maľované na sklo, Hinterglasmalerei, podmaľby, sklomaľby a ďalšie spisovné i menej spisovné (hoci hojne používané) výrazy označujú svojrázne výtvory ľudového výtvarného umenia na Slovensku, technologicky pochádzajúce zo starovekého Egypta. V ľudovom prostredí - roľnícke a remeselnícke interiéry a sakrálne priestory - začali sa objavovať koncom 18. storočia. Maľby na skle bývali vo vidieckych domácnostiach umiestnené v kultovom kúte izby a spolu so svätými obrazmi, púťovou tlačou, soškami svätých tvorili najdôležitejšie miesto v dome. Naši predkovia verili, že dokážu ochrániť príbytok, jeho obyvateľov i zvieratá od všetkého zlého.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu talentovanej rómskej umelkyne Šarloty Bottovej. V tvorbe tejto neprofesionálnej výtvarníčky dominujú portréty, aj keď v minulosti stvárňovala i krajinárske motívy. Jej diela často zobrazujú bežných ľudí ale tiež známe osobnosti zo spoločenského, kultúrneho a politického života z domáceho či zahraničného prostredia. Tvorí pomocou grafitových ceruziek, pastelom, v poslednej dobe začala využívať akryl a dokonca aj kombináciu týchto techník. Šarlota Bottová je rodáčkou z Veľkých Teriakoviec, momentálne žije a tvorí v Hnúšti.
Na výstave budú prezentované vzácne prípady prirodzenej mumifikácie ľudských pozostatkov, ktoré sú v Európe unikátne. Výstava v tejto zostave a rozsahu bude na Slovensku sprístupnená po prvýkrát. Výstava „Tajomstvá múmií z Vácu“ je putovnou výstavou Maďarského národného múzea - zbierky Maďarského prírodovedného múzea a Múzea Ignáca Tragora vo Váci. V takto komplexnej forme bude výstava na Slovensku sprístupnená po prvý raz. Výstava bude otvorená do 31. decembra 2025.
Kurátorsky pripravený projekt predstaví nielen Plečnikovo dielo z Viedne, Prahy a Ľubľany, ale aj práce jeho žiakov, ktoré významne ovplyvnili architektonickú scénu v bývalej habsburskej monarchii. Medzi exponátmi nebudú chýbať výpožičky z Pražského hradu a Mestského múzea Ľubľany. Zo zbierok SNM návštevníci uvidia napríklad model Jurkovičovej vily a časť nábytku zo študentského internátu, či model Mohyly M. R. Štefánika na Bradle. Výstava má ambíciu stať sa nielen odbornou, ale aj spoločenskou udalosťou európskeho formátu. Záštita štyroch hláv štátov a ďalších významných inštitúcií potvrdzuje jej medzinárodný význam a presah do kultúrnej diplomacie. Plečnik, ktorého diela v Ľubľane sú zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO, svoj život zasvätil architektúre ...
Viliam Figuš-Bystrý sa venoval zbieraniu slovenských ľudových piesní, ktoré zapisoval na všetkých svojich učiteľských pôsobiskách. V Banskej Bystrici oživil hudobný život mesta, založil spevokol evanjelického spolku a hudobný krúžok, pôsobil ako dirigent, interpret, korepetítor a komponoval komornú hudbu. V rokoch 1922-24 napísal operu Detvan, z ktorej úryvky predviedol dirigent Václav Talich s orchestrom pražského konzervatória. Operu prijal Oskar Nedbal na predvedenie v SND a jej premiéra sa uskutočnila 1. 4. 1928 v Bratislave. O Figušove diela, ktoré komponoval v rokoch 1932-36, prejavili záujem českí umelci. Figuš-Bystrý sa svojou tvorbou veľmi intenzívne angažoval na vzniku slovenskej národnej hudby. Bola to slovenská ľudová pieseň, ktorú chápal ako zdroj špecifickosti národnej hudby.
Hernán Huarache Mamani sa narodil v andskej dedinke Chivay. Vyštudoval ekonómiu a profesijne sa jej venoval. Vážna choroba ho primäla vrátiť sa do rodnej dedinky. Lekári mu nedávali nádej na vyliečenie, napriek tomu mu však zdravie navrátil jeho otec, prírodný liečiteľ a šaman. Hernán potom celkom zmenil spôsob života a začal sa venovať liečiteľskému a náboženskému učeniu dávnych andských kuranderov. Stal sa jedným zo šíriteľov andskej tradície a tomuto poslaniu sa venoval až do svojej smrti v októbri 2016.
