Slovenčina je krásny a na slovnú zásobu bohatý jazyk, no má jednu nevýhodu: častokrát sa v nej zamotáme. V každodennom rozhovore používame množstvo slov, ktoré síce znejú prirodzene, ale v spisovnej slovenčine by sme ich nenašli.
Stretávame sa s nimi každý deň - slová a výrazy, ktoré používame v bežnej komunikácii. No veľakrát sa stane, že jedno slovo vyslovujeme či píšeme s rôznymi obmenami. Buď tak, ako sme si zvykli alebo tak, ako sme sa ich naučili nesprávne používať.
Otestujte si, či dokážete rozlíšiť, ktoré slová sú spisovné a ktoré len hovorové, slangové alebo nespisovné.
Kvíz: Overte si svoje znalosti spisovnej slovenčiny
Veríme, že sa pri vypĺňaní kvízu nebudete cítiť pod stresom. Stavte na svoje vedomosti, prípadne intuíciu a nepochybne získate plný počet bodov. Je to jednoduché! Z dvoch možností vyberte tú správnu so spisovným výrazom.
(Poznámka: Nasledujúce otázky kvízu sú ilustračné, vytvorené na základe úvodného textu a nemusia presne zodpovedať pôvodnému kvízu.)
- Miesto, kde prebieha operácia, sa nazýva ...
- Na pečivo sa natiera ...
- Keď dofajčíš, ostane ti v ruke ...
- Keď si dvaja povedia "áno", ide o udalosť, ktorá sa nazýva ...
- Letné krátke nohavice sa nazývajú ...
- Zvieratkám sa dáva ...
Ak ste mali problém s kvízom, nezúfajte! Spisovná slovenčina je občas náročná. Dôležité je učiť sa a zlepšovať.
Bohemizmus "zdieľať": Bude spisovný?
Základné slovenské frázy
Medzi slovami, nemilosrdne vykázanými za hranice spisovnosti, ktoré ľudia potajomky i verejne často používajú, nepochybne svieti sloveso „zdieľať“. Vyhlásený čechizmus, ktorý v našich aktuálnych slovníkoch jednoducho neexistuje. Nevedia sa však bez neho zaobísť informatici či ekonómovia, žije v mládežníckom slangu aj v náboženskej komunikácii. A očakáva sa, že na milosť ho vezmú aj jazykovedci v priebežne zostavovanom Slovníku súčasného slovenského jazyka.
Bohemizmus „zdieľať“ odvodený z českého „sdílet“ sa používa vo význame mať niečo spoločné. Ak je spoločný názor, dá sa to preložiť aj výrazom „súhlasiť“, ak sú spoločné dáta, môže sa použiť slovo „sprístupniť“ atď. Možností správneho slovenského prekladu je podľa kontextu veľa: deliť sa o niečo, robiť niečo spoločne, vymieňať si, šíriť, zverejniť, spoločne používať...
Napriek tomu sa „zdieľanie“ aj v slovenčine hlási o slovo, pričom siahajú po ňom najmä prekladatelia z angličtiny, ktorým vyhovuje jeho stručnosť a mnohovýznamovosť, takže ho uprednostňujú pred namáhavým preštylizovávaním celej výpovede. Týka sa to predovšetkým zaužívaných výrazov, ako napr. Okrem odbornej sféry sa s obľubou „zdieľa“, alebo dokonca „šéruje“ v mládežníckom slangu. Okrem toho sa zdieľajú izby, postele, autá a všemožné veci dennej potreby.
Treťou oblasťou častého výskytu „zdieľania“ je náboženská komunikácia, kde je zdieľanie najmä zvratné. „Zdieľať sa“ znamená v intímnej atmosfére modlitby či duchovného rozhovoru odkrývať svoje duchovné zážitky, skúsenosti, poznatky, úvahy. Súčasťou náboženských stretnutí alebo života v náboženských komunitách býva „duchovné zdieľanie“, pri ktorom sa napr. spoločne uvažuje o úryvku zo Svätého písma.
V očakávaní oficiálneho prehodnotenia spisovnosti slova „zdieľať“ možno teda tento výraz uplatňovať minimálne v odbornej sfére počítačov či ekonómie. V ostatných prípadoch bude prejavom lásky k slovenčine, ak sa pokúsime nájsť vhodnú spisovnú štylizáciu, ktorá je často aj krajšia a výstižnejšia.
Avšak keďže práve spontánne jazykové zvyklosti bežných Slovákov sú to, o čo sa v konečnom dôsledku opiera kodifikácia, možno očakávať, že čím viac sa bude „zdieľanie“ pliesť do bežnej reči, tým pravdepodobnejšie dostane aj odobrenie zhora.
Bežný človek povie za deň približne 16 tisíc slov (udáva sa, že u žien je to asi o 3 tisíc slov viac), napriek tomu sa nie vždy vyjadrujeme spisovne správne.
