Spovedanie v Lučenci a dôležité udalosti v Rožňavskej diecéze

Prinášame vám prehľad o rozpise spovedí v katolíckom kostole v Lučenci, ako aj o ďalších dôležitých udalostiach v Rožňavskej diecéze. Nech sa táto informácia stane pre vás užitočnou a pomôže vám prehĺbiť váš duchovný život.

Spovedanie v Lučenci

Vo farnosti Lučenec-mesto je možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia (spovede) podľa nasledovného rozpisu, avšak výlučne iba pre veriacich z farnosti Čadca-mesto (nebude obvyklé hromadné spovedanie).

Dôležité udalosti v Rožňavskej diecéze

V tomto výnimočnom Jubilejnom roku vás naša diecéza srdečne pozýva dňa 17. na Diecézne večeradlo v Lučenci a na 10. Deň diecézy a jubileum rodín a mládeže v Rožňave.

Tento deň má byť vyjadrením živého a vďačného srdca našej diecézy. Program je uvedený na priloženom plagáte. Cena za autobus je 10 Eur.

Kajúci deň Rožňavskej diecézy

Dňa 18. apríla 2025, v Piatok utrpenia Pána (Veľký Piatok), rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik prednesie spolu s diecéznym klérom tento odprosujúci úkon.

Toto odprosenie je odpoveďou na výzvu pápeža sv. Jána Pavla II., ktorý v bule o vyhlásení Jubilea roku 2000 Incarnationis mysterium vyzval všetky diecézy sveta, aby vykonali odprosenie za hriechy minulosti spôsobené synmi a dcérami Cirkvi a ktoré sám pápež vykonal v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne dňa 12. marca 2000.

Diecézny biskup zvolil Piatok utrpenia Pána (Veľký Piatok) v Jubilejnom roku 2025 ako deň veľkého odprosenia, kedy si z hlbokej vďačnosti a pokory pripomíname Kristovu obetu na kríži za našu spásu. Tento deň je vhodnou príležitosťou, aby sme spoločne pred Ježišovým krížom vyjadrili kajúcnosť za všetky naše zlyhania v prítomnosti i v minulosti.

Zároveň sa budeme modliť za pokoj a jednotu, aby nás Pán posilnil a naplnil múdrosťou, láskou a vzájomnou úctou. Verejné odprosenie za hriechy minulosti v Rožňavskej diecéze a prosby za odpustenie sa uskutoční v katedrálnom chráme, a tiež v každom kostole, kde sa konajú Obrady slávenia utrpenia a smrti Pána.

Toto odprosenie má miesto v obradoch Poklony svätému krížu - po odhalení svätého kríža, a pred poklonou samotného svätému krížu.

Rožňavská novéna

Aj tento rok pozýva otec biskup Mons. Stanislav Stolárik veriacich našej diecézy spojiť sa v modlitbe k Rožňavskej Panne Márii. Nášmu dekanátu Dolný Novohrad pripadá deň púte sobota 19. 10.

V pondelok 23. 10. 2023 sme putovali do nášho biskupského mesta, aby sme sa zúčastnili duchovného programu spolu s otcom biskupom Mons. Stanislavom Stolárikom. Každý deň novény bol vyhradený jednému z deviatich dekanátov.

Cestovali sme autobusom spolu s pútnikmi zo Starej Haliče a Lučenca - Rúbaniska. O 17:30 h. na modlitbe posvätného ruženca a o 18:00 h. bola slávnostná svätá omša. Celebroval otec biskup a kázal Vdp. Tomáš Székely, administrátor farnosti Lovinobaňa. desať ďalších kňazov z dekanátu.

Dekanát Dolný Novohrad tvoria farnosti: 1. Biskupice 2. Boľkovce 3. Divín 4. Dolná Strehová 5. Fiľakovo 6. Holiša 7. Lovinobaňa 8. 9. Lučenec - Rúbanisko 10. Pleš 11. Podkriváň 12. Rapovce 13. Stará Halič 14. Stará Huta 15. Veľká nad Ipľom.

Ďalšie udalosti a oznamy

  • V dňoch 28. - 30 marca 2025 sa v Zvolenskej Slatine uskutoční trojdňový seminár s gréckokatolíckym kňazom otcom Jozefom Marettom s názvom Zbav nás Zlého - II časť, s pod názvom Boj.
  • Od pondelka 17. 02. do 09. 03. bude prebiehať výstava Eucharistické zázraky vo svete, ktorej autorom je blahoslavený Carlo Acutis. Jednotlivé banery budú umiestnené pod zastaveniami krížovej cesty.
  • Raz denne od 01. 11. do 08. 11. môžeme získať úplné odpustky pre duše v očistci.

Jubilejný rok

Rok 2025 je významný pre Misijnú spoločnosť sv. Vincenta de Paul, ktorá si pripomína 400 rokov od svojho založenia. Vo farnosti Lučenec - Rúbanisko pôsobia dvaja kňazi a jeden rehoľný brat - vincentíni - z tejto rehole. Veriaci môžu získať tieto odpustky za splnenia obvyklých podmienok: byť v stave posväcujúcej milosti, prijať Eucharistiu, pomodliť sa na úmysel Svätého Otca a zrieknuť sa akéhokoľvek hriechu.

Na odpustky nezostávajú zabudnutí ani chorí či starší ľudia, ktorí nemôžu opustiť svoj domov. Apoštolská penitenciária v Ríme im umožňuje duchovné spojenie prostredníctvom úprimnej túžby, ľútosti a snahy splniť predpísané podmienky v rámci svojich možností.

Jubilejný rok je tak nielen oslavou, ale aj šancou pre všetkých posilniť svoju vieru, obnoviť vzťah s Kristom a nasledovať príklad svätého Vincenta de Paul, ktorý celý svoj život zasvätil službe chudobným. Jubileum prináša príležitosť na zamyslenie, modlitbu a skutky lásky, ktoré nás všetkých obohacujú, ak sa pre ne otvárame. Každý prejav viery a lásky v tomto čase môže byť cestou k hlbšiemu spojeniu s Bohom a k posväcovaniu sveta.

Svätý Otec František v posolstve na Pôstne obdobie 2025 pozýva veriacich na cestu duchovného obrátenia, ktorú sprevádza viera, nádej a láska. Pripomína, že Kristovo víťazstvo nad smrťou je prameňom nádeje: „Smrť pohltilo víťazstvo. Smrť, kde je tvoje víťazstvo?

Pôst je príležitosťou na nový začiatok, na duchovné oslobodenie z otroctva hriechu a návrat k Bohu. Pôstna cesta sa nemá konať osamotene, ale spoločne, v duchu synodality. Svätý Otec zdôrazňuje, že Cirkev je povolaná byť spoločenstvom pútnikov, kde nikto nesmie zostať osamotený: „Kráčať spoločne znamená byť tkáčmi jednoty...

Pôst je preto časom na skúmanie vzťahov - či sme schopní počúvať druhých, vychádzať zo seba a slúžiť blížnym. Pápež pripomína výzvu k obráteniu: „Pýtajme sa sami seba pred Pánom, či sme schopní spolupracovať... Napokon Svätý Otec volá veriacich k nádeji, ktorá vychádza z prisľúbenia večného života: „Nádej, ktorá nezahanbuje“ (Rim 5, 5). Povzbudzuje, aby sme sa pýtali: „Som presvedčený o tom, že mi Boh odpúšťa hriechy?

Pápež pripomína slová Benedikta XVI.: „Ľudské bytie potrebuje nepodmienenú lásku“ a dodáva, že skutočná nádej spočíva v Kristovom zmŕtvychvstaní.

Dejiny Eucharistie

Eucharistia

V jednej z nádherných vatikánskych sál sa nachádza Rafaelova freska „Omša v Bolsene“, na ktorej v prostriedku nad mohutným oltárom vidieť kňaza, ktorý slúži sv. omšu.

Medzi bludmi, ktoré mátožili v 13. storočí v Cirkvi, bol aj veľmi tvrdošijný Berengárov blud. Kňaz Berengár, pôvodca bludu, bol prvý, ktorý sa opovážil napadnúť najsvätejšie tajomstvo Oltárnej sviatosti.

A predsa Ježiš Kristus, keď pri poslednej večeri ustanovil Oltárnu sviatosť, jasne povedal: „Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku. Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“ (Lk 22,19-20)

Všetkým, čo budú požívať jeho telo a piť jeho krv prisľúbil, že nezomrú, ale budú žiť naveky (Jn 6,48-59). Apoštol Pavol vo svojom Prvom liste Korinťanom hovorí: „Nech teda človek skúma sám seba , a tak nech je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie.“ (1Kor 11,28)

Nemecký kňaz Pleogit, dejepisec 13. storočia mal pochybnosti o Eucharistii ako mnohí Berengárovi nasledovníci. No neustále prosil Boha vrúcnymi modlitbami, aby mu dal nejaké znamenie, ktorým by mohol odohnať každú pochybnosť svojej mysle. A Boh sa nad ním zmiloval!

Pleogit absolvoval púť do mesta Bolseno. V kostole sa rozhodol nemecký pútnik rozhodol slúžiť svätú omšu. „Keď ten nemecký kňaz slúžil sv. omšu a držal konsekrovanú (premenenú) Hostiu vo svojich rukách nad kalichom, Boh ukázal úžasný a obdivuhodný zázrak tak dávnym, ako aj dnešným časom: zrazu sa tá Hostia ukázala viditeľne ako živé telo, obklopená hojnou červenou krvou až na tú čiastočku, ktorú zakrývali jeho prsty.

Neodškriepiteľnú zásluhu na zavedení tohto sviatku má pápež Urban IV., ktorý bol v tom čase na Petrovom stolci (1261-1264). Tento pápež vynikal veľkou úctou k Oltárnej sviatosti. Narodil sa v chudobnej remeselníckej rodine, no bol veľmi nadaný a mal pevnú vôľu. Stal sa kňazom, biskupom a nakoniec ho vyvolili za rímskeho biskupa, čiže pápeža. Práve on v roku svojej smrti (1264) nariadil, aby sa sviatok Božieho Tela a Krvi slávil v celej Cirkvi.

Dovtedy sa totiž slávil len v niektorých diecézach, napr. v Luttichu, kde k tomu dala podnet zbožná mníška Juliana z cisterciánskeho kláštora na vrchu Kornillon. Táto mníška venovala všetok svoj voľný čas návšteve a poklone Oltárnej sviatosti v kostole. Niekoľko ráz vo vytržení videla jasný mesiac s tmavým pruhom. Sám Spasiteľ ju poučil, že toto tienisté miesto na mesiaci znamená, že v cirkevnom roku chýba ešte jeden sviatok, ktorým by sa uctievala Sviatosť lásky.

Viac rokov držala Juliana svoje videnie v tajnosti, až ho konečne prezradila luttišskému biskupovi Róbertovi, ktorý v r. 1247 povolil sláviť sviatok Božieho Tela v biskupskom chráme sv. Martina.

Sv. Tomáš Akvinský je ďalší svätec, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o úctu Najsvätejšej Euchariste. Sám je známy tým, že napriek svojej učenosti a múdrosti, dokázal veľmi dlho rozjímať o tajomstve Eucharistie. Napísal niekoľko oslavných hymnov, ktoré doteraz Cirkev používa ako piesne alebo hymny k oslave Sviatosti Oltárnej. Od pápeža dostal poverenie, aby napísal ofícium, ktoré dostalo pomenovanie „zlatá brošňa“ jeho spisov.

Slávenie tohto sviatku nám aj v súčasnosti chce pripomínať veľké tajomstvo Kristovej lásky k nám. Každá svätá omša je vlastne obetou, pri ktorej sa premieňa chlieb na Kristovo telo a víno na Kristovu krv. Tak to chcel samotný Ježiš Kristus. V Bolsene, v kostole sv. Kristíny, dodnes uchovávajú krvou nasiaknuté kamene.

tags: #spovedanie #lucenec #katolicky #kostol