Ares: Starogrécky boh vojny a jeho význam

Ares alebo Arés (kmeň pri skloňovaní Are-; gr. Άρης - Ares/iný prepis: Arés), resp. zriedkavo Árés[1] alebo Áres[2] je starogrécky boh vojny a vojnového vraždenia. U Rimanov mu zodpovedá Mars. Ares bol podľa tradície, reprezentovanej v Homérovej Iliade a Odyssey, jeden z dvanástich Olympanov.

Starí Gréci uctievali veľké množstvo bohov (polyteizmus). Pre Grékov bolo modlenie a obetovanie bohom súčasťou každodenného života. Každý boh nad niečím vládne a môže v niečom ľuďom pomáhať. Olymp bol miestom, kde bohovia žili. Ich pokrmom bola ambrózia a nektár.

Rímska socha boha vojny Area (Mars)

Pôvod a charakteristika

Ares je syn Dia a Héry. Zeus ho neznášal pre jeho krvilačnosť. Podporoval Tróju a bojoval s Heraklom. Bol všeobecne nenávidený, hašterivý, krutý a bol rušiteľom zákona a poriadku. Obľuboval bitky a zabíjanie. Vznášal sa medzi bojovníkmi v žiaracej zbroji s prilbicou a veľkým štítom a rozsieval skazu.

Jeho pomocníkmi boli bohovia Deimos (des), Fobos (hrôza), Eris (Areova sestra, bohyňa sváru) a bohyňa Enyo, rozsievajúca záhubu. Legendy o Areovi tvrdili, že počas bitiek obchádzal ženy bojujúcich vojakov a obšťastňoval sa s nimi.

Vzťahy a potomstvo

Ares bol milenec Afrodity, Hefaistovej manželky a mal s ňou podľa povestí 6 detí - bohov Erosa, Anterosa, Fobosa, Deimosa, Harmoniu a Adrestia. Afrodita, grécka bohyňa lásky a krásy, bola najkrajšia z gréckych bohýň. Hoci bola Afrodita bohyňou lásky, nemala šťastné manželstvo.

Najvyšší boh Zeus jej pridelil toho najškaredšieho boha, Hefaista, boha všetkých kováčov. A tak Afrodita hľadala lásku tam, kde sa jej ponúkala. S bohom vojny Areom mala napríklad päť detí!, z ktorých jedným bol aj Eros.

Uctievanie

Uctievaný bol predovšetkým v Tébach, lebo kráľovná Kadmose bola jeho dcérou. V Sparte ho uctievali ako svalnatého vojaka, ktorého sila, vytrvalosť a vojenská inteligencia nemala páru.

Ďalší grécki bohovia

Okrem Área, v gréckej mytológii vystupuje mnoho ďalších významných bohov a bohýň. Tu je niekoľko z nich:

• Zeus: Bol vládcom všetkých bohov. Vládol bleskom, hromom a búrkam. Bol synom Rhei a Kronosa.
• Poseidon: Boli mu podriadení všetci morskí bohovia a živočíchy. Mal mocný trojzubec, ktorým búril i krotil vlny.
• Hádes: Bol rovnako vznešeného pôvodu ako Zeus a Poseidón, ale medzi olympských bohov sa zvyčajne nerátal. Jeho ríša bola hrozná, kto do nej vstúpil, stratil všetko, i nádej.
• Héra: Bola manželkou Zeusa a zároveň jeho staršou sestrou. Bola bohyňou rodinného života.
• Artemis: Bola dcérou bohyne Lété a boha Dia. Bola bohyňou lovu, mesiaca, zvierat a rastlín.
• Aténa: Narodila sa bez matky, vyskočila priamo Zeusovi z hlavy. Bola ochrankyňa miest a bohyňa vied, múdrosti, spravodlivosti a práva.
• Deméter: Bola Diova sestra. Bola bohyňou úrody, plodnosti, zeme a roľníctva.
• Dionýzos: Bol antický boh úrody a vína, ktorého otcom bol Zeus a matkou krásna ľudská Semelé.
• Hefaistos: Boh ohňa a kováčstva. Mýty ho zobrazujú ako ramenatého krívajúceho boha.
• Apolón: Bol boh svetla a slnka, lekárstva, umenia, múz, ochranca života a poriadku, neomylný strelec a veštec.
• Hermes: Bol nielen poslom bohov, ale sprevádzal mŕtvych do podsvetia, ujímal sa obchodníkov, rečníkov, pútnikov a dokonca držal ochrannú ruku nad zlodejmi a podvodníkmi.
• Hestia: Bola panenskou bohyňou domáceho krbu a ochrankyňou rodín, chránila obce a štáty.

Gréci pre modlenie a obetovanie bohom súčasťou každodenného života. Pravdepodobne za vlády Tarquiniovcov sa zmenila najvyššia trojica ochranných bohov Ríma - stali sa nimi Jupiter, Juno a Minerva.

tags: #staogrecky #boh #vojny