Počiatky obce a farnosti siahajú do obdobia osídľovania tohto kraja. Určité roztrúsené a nepočetné osídlenie možno v tejto časti hornej Kysuce predpokladať už v 14. a 15. storočí. V roku 1417 sa prvý raz v dejinách stretávame s názvom Čadca, ktorý v tom čase označoval širšia oblasť a dokonca aj dva potoky, dnešnú Čierňanku a potok Oščadnica.
Vznik farnosti
Zápis o jestvovaní kostola v Starej Bystrici sa nachádza už v kánonickej vizitácii z roku 1690, ale je chápaný len ako filiálny kostol farnosti Teplička. Keďže išlo o jediný kostol v širokom okolí, využívali ho veriaci zo všetkých susediacich obcí a starobystrická filiálka bola značne rozsiahla. Bolo len otázkou času, kedy sa z nej vytvorí farnosť a dostane vlastného farára.
Sláviť bohoslužby a vysluhovať sviatosti sem chodievali kňazi z Tepličky; medzi nimi Ján Rybársky, ktorý bol neskôr z Tepličky preložený do novovytvorenej farnosti Stará Bystrica. Preto je pravdepodobné, že buď už v roku 1691, najneskôr však v roku 1698 vzniká v Starej Bystrici farnosť na čele so spomínaným farárom Jánom Rybárskym. V nasledujúcej vizitácii z roku 1728 sa uvádza, že v obci už jestvuje farnosť. Podľa dokumentov z roku 1754 vznikla farnosť v Starej Bystrici v roku 1698.
Už v roku 1689 sa už začala v Starej Bystrici písať matrika narodených a sobášených, matrika zosnulých od roku 1700. Zákon z roku 1950 vyhlásil všetky cirkevné matriky vedené na Slovensku do roku 1895 za majetok štátu.
Pôvodný kostol stál pravdepodobne na mieste dnešného kostola alebo o niečo vyššie smerom k cintorínu. Bol obrátený smerom na východ. Celý bol zhotovený z dreva. Bol veľmi vyzdobený, vnútri celý vymaľovaný. Spočiatku mal len jeden oltár v strede s obrazom sv. Michala Archanjela a po bokoch so sochami svätých apoštolov Petra, Pavla, Jána a Jakuba. Na vrchu bola korunovaná Panna Mária. Rozmery kostola však nestačili pre veľké množstvo veriacich, ktorí sa sem schádzali na bohoslužby zo širokého okolia.
Kostol prekonal viaceré stavebné úpravy, ktoré ho značne rozšírili. V roku 1728 boli už postavené dva nové bočné oltáre k úcte Bičovaného Krista a Svätej rodiny. Vchod do kostola viedol cez dvojité dvere zosilnené dupľovaným šindľom, natretým na zeleno. Pozoruhodné je, že v kostole boli bočné chóry určené pre hudobníkov, čo svedčí o rozsiahlosti stavby. Na hlavnom chóre bol trojdielny šesťregistrový organ. Pred kostolom stála malá drevená zvonica, v ktorej boli dva zvony. Okolo kostola sa rozprestieral cintorín, obkolesený ohradou z dreva. K ďalšiemu rozšíreniu došlo v roku 1752, keď bol rozšírený o jednu tretinu. Kostolu pribudli nové okná, odteraz bol osvetlený už šestnástimi oknami a taktiež sa zvýšil počet radov lavíc z doterajších dvoch na štyri.
Keďže bol kostol celý z dreva, kvôli dažďu bol oddola až nahor obitý šindľami a po celom obvode suchými ambitmi. Celý kostol bol vydláždený štvorcovými kameňmi. Sakristia bola malá a tesná. Spovednica sa nachádzala vo svätyni. Kazateľnicu zdobili sošky 4 cirkevných učiteľov, 4 evanjelistov a socha Stvoriteľa sveta. Hlavný oltár niesol obraz sv. Michala, prebodávajúceho draka. Po stranách stáli sochy svätých apoštolov Petra, Pavla, Jakuba a Jána. Najvyššie bol umiestnený obraz Najsvätejšej Trojice, ako korunuje Pannu Máriu. Bohostánok bol čiernej farby, spestrený zlatými čiarami a ozdobený zlatými stĺpikmi. Pred oltárom visela zdobená sklenená lampa, ktorú zapaľovali len v nedeľu a vo sviatok. Na oltári bolo tiež šesť postriebrených svietnikov a dva ihlanovité relikviáre, v ktorých boli uložené ostatky svätých.
Umiestnili tu aj jeden neporušený relikviár s ostatkami sv. Serváca a Amandy, ktoré doň vložil ostrihomský biskup Michal Frivajský. Okolo oltára bolo zábradlie. Pribudli aj dva nové bočné oltáre, takže spolu boli v kostole už štyri bočné oltáre. Bočný oltár k úcte Kráľovnej anjelov niesol maľovaný obraz a sošku Panny Márie. Aj na tomto oltári bol neporušený relikviár s ostatkami svätých mučeníkov Perfecta, Placida a Serva, ktoré doň vložil viedenský biskup František Anton Marxer. Druhý bočný oltár bol zasvätený sv. Jozefovi. Bol v ňom umiestnený relikviár s ostatkami svätých Mansvety a Verekundy, ktoré doň vložil v žilinskom farskom kostole 24. júna 1791 nitriansky biskup František Xaver Fuchs. Tretí bočný oltár k úcte sv. Márie Magdalény bol upravený na spôsob kaplnky a bol podobne vystrojený ako ostatné oltáre, nemal však žiadne relikvie svätých. Až v roku 1872 zadovážil preň relikviár svätej Vincencie a Krescencie miestny farár Ján Holáč. Relikviár spočiatku nemal ani štvrtý bočný oltár, zasvätený sv.
Postupným rozširovaním a zväčšovaním sa Kostol sv. V roku 1788 strhol víchor vežu, a tak veriaci postavili novú vysokú vežu. Na jej vrchole bol železný pozlátený kríž s nápisom IHS. Spolu so stavbou novej veže postavili pred kostolom aj novú zvonicu. V nej umiestnili dva požehnané zvony: väčší zasvätený sv. Michalovi a menší sv. Martinovi.
Farský kostol sv. Michala na niektorých miestach začal práchnivieť a postupne sa čoraz väčšmi nakláňal na jednu stranu. V roku 1815 už bolo nachýlenie povážlivé a vyžadovalo si nutný zásah, ak sa kostol nemal zrútiť. Kostol však nemal žiadneho feudálneho patróna, a preto sa nepodarilo získať potrebné financie na kompletnú reštauráciu. Ako-tak sa podarilo urobiť len menšie opravy z obecných prostriedkov. Neskôr bola poškodená aj strecha a istotne sa objavovali aj ďalšie nedostatky, ktoré boli priebežne odstraňované.
Na konci 19. storočia, v novembri 1888, sa po takmer 220 rokoch svojho jestvovania stal obeťou ničivého požiaru, ktorý zapríčinila nevyhasnutá svieca na oltári, a do tla vyhorel. Na jeho mieste bol postavený dnešný kostol. Po starom chráme nezostala žiadna hmotná pamiatka, ani obrazy, ani kalichy, ani knihy, ani rúcha.
Slovenský orloj v Starej Bystrici
Sväté misie vo farnosti Stará Bystrica
V dňoch od 18. do 26. marca 2023 sa konali sväté misie vo farnosti Stará Bystrica v okrese Čadca na Kysuciach, v Žilinskej diecéze. Misijný tím Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti tvoril P. Pavol Noga, CM a P. Dominik Pavol, CM. Výpomocou pri spovedaní veriacich pomáhal P. Peter Šaradín, CM, P. Róbert Bednár, CM, P. Jozef Noga, CM, P. František Honíšek, CM a P. Anton Jedinák, CM. V misijnom tíme praktickým spôsobom napomáhala laická misionárka Mária Uhrinová. Z komunity Dcér kresťanskej lásky z Belušských Slatín a z Nitrianskeho Právna prišli s. Štefánia, s. Dominika, s. Žofia a navštevovali nemobilných seniorov v domácnostiach a pripravovali ich na prijatie sviatostí i návštevu misionárov. Taktiež nacvičili malé divadelné predstavenie s deťmi z farnosti o zjavení Panny Márie sv. Kataríne Labouré. Do misií sa svedectvami zapojil aj manželský pár zo spoločenstva MiSeVi.
Misie v Starej Bystrici sa začali v sobotu 18. marca otváracou svätou omšou vo Farskom kostole sv. Michala, archanjela, spojenou s „odovzdaním“ farnosti misionárom. Správca farnosti ICLic. Mgr. Jozef Hlinka predniesol modlitbu za misionárov a odovzdal im štólu - symbol kňazskej moci. P. Pavol v homílii objasnil veriacim obsahovú náplň misií a povzbudil ich k vykonaniu generálnej svätej spovede.
Misie, ktoré konajú duchovní synovia sv. Vincenta de Paul sú zamerané na fenomén generálnej svätej spovede. Program pokračoval v jednotlivé dni svätými omšami s misijnými kázňami na rôzne témy. Nechýbali stretnutia s mládežou a deťmi, stavovské náuky pre mužov a ženy, sprievod na cintorín s pobožnosťou za zosnulých, adorácia na spôsob Taizé, obnova manželských sľubov, večerná krížová cesta ulicami obce, spoločné vysluhovanie sviatosti pomazania chorých, prezentácia Zázračnej medaily divadelným spôsobom, návšteva chorých v domácnostiach a mnohé iné.
Veľký úspech mala aj aktivita s názvom „Nikodémova noc“, ktorá dala možnosť osobného stretnutia a rozhovoru s misionármi ľuďom, ktorí z rôznych príčin nemôžu pristupovať k sviatostiam. P. Dominik najmenším účastníkom misií prístupným spôsobom sprostredkoval základné pravdy viery počas svätých omší za účasti detí. Nechýbali ani rôzne aktivity a súťaže, do ktorých sa deti zapájali s veľkým záujmom.
Farnosť tvorí obec Stará Bystrica a filiálna obec Klubina. Úvodný a záverečný program prebiehal vo farskom kostole a Kaplnke Božieho milosrdenstva v Klubine. Obec Stará Bystrica má viac ako 2 700 obyvateľov a Rímskokatolícky kostol sv. Michala bol postavený roku 1892 po tom, čo predošlý vyhorel. V súčasnosti obec púta návštevníkov hlavne architektonicky unikátnym Slovenským orlojom na Rínku sv. Michala, štýlovou rozhľadňou na vrchu Bobovec a novootvorenou Beskydskou zelenou cestou vedúcou popod tento vrch.
Sviatosť zmierenia sa vysluhovala vo Farskom kostole dopoludnia od 9:00 do 12:00 a popoludní od 14:00 do momentu, kedy to bolo potrebné. V úvodnú nedeľu misií boli sväté omše o 8:00, 10:30 a v Klubine o 9:15. Popoludní o 15:00 bolo stretnutie s mládežou a o 17:00 stavovská náuka pre mužov. V pondelok misionári navštívili vedenie miestnej samosprávy a ZŠ a MŠ. Deti a mládež boli veľmi pekne pripravení na stretnutie s misijným tímom a mali nachystanú aj prezentáciu školy a báseň o sv. Vincentovi de Paul. Program v škole bol rozdelený na dve stretnutia, zvlášť pre prvý a zvlášť pre druhý stupeň a milé bolo i stretnutie s najmenšími na školskom dvore. Popoludní bola svätá omša za účasti detí.
Svätú omšu spevom sprevádzala laická misionárka a spolupracovníčka misijného tímu Mária, ktorá z miestnych detí vytvorila krásny spevokol. Večer sa konala stavovská náuka pre ženy. V utorok misionári navštívili ZŠ a MŠ v Klubine a taktiež Obecný úrad. Počas nasledujúcich dní misijný program pokračoval s konkrétnym zameraním, napr. na spomienku na zosnulých, na deti, manželov, seniorov. Piatok bol tradične pôstnym dňom obetovaným za duchovné ovocie misií. V sobotu popoludní bol program pre mladých, ktorý si pripravili seminaristi Misijnej spoločnosti a povzbudili ich v objavovaní vlastného povolania. Počas večernej svätej omše sa požehnali Zázračné medaily, ktoré si mohli veriaci vziať a predtým deti zahrali divadelné predstavenie o zjavení Panny Márie sv. Kataríne Labouré.
Misie sa uzavreli v nedeľu 26. marca dopoludňajšími svätými omšami. Popoludní o 14:00 bolo spoločné ukončenie misií. Začalo sa vystavením Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej a nasledovala eucharistická adorácia s úkonom zverenia farnosti Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Potom miestny pán farár poďakoval veriacim za pomoc pri organizovaní misií a aj celému misijnému tímu. Za všetkých prítomných sa poďakovala jedna farníčka. Následne sa všetci presunuli na priestranstvo pred kostolom, kde sa požehnal obnovený misijný kríž a misijné krížiky a devocionálie, ktoré si farníci zadovážili. Misionári potom „vrátili“ farnosť pánovi farárovi Jozefovi a každý prítomný si osobne uctil misijný kríž a mohol tak získať plnomocné odpustky. Sväté misie vo Farnosti Stará Bystrica sa konali po 28. rokoch.
Na záver sa veriaci osobne rozlúčili s misionármi. Osobné svedectvá účastníkov misií: „ďakujeme za všetky nádeje, ktoré boli vložené do každého človeka i za všetky cenné rady a povzbudenia“ ... „bol to neskutočný zážitok a prajem to zažiť každému“ P.
Významné osobnosti cirkevného života
Vo farnosti pôsobili viaceré významné kňazské osobnosti napr. bernolákovec Lukáš Pažický, prekladateľ a národovec František Xaver Daniš, kaplánmi v Čadci boli národne uvedomelí kňazi ako Michal Mihalovič, Andrej Lemeš, Ján Raška, Juraj Lenčo či Henrich Radlinský.
V modernej dobe tu dlhší čas pôsobil kanonik, cirkevný historik a opát Ladislav Belás. Z farnosti však pochádzal aj rad významných kňazov. Spomenúť treba Ondreja Bazilidesa, ktorý pôsobil ako ceremonár a biskupský notár v Nitre, Jána Nepomuka Derčíka, národovca, profesora biblických vied, ostrihomského kanonika a kráľovského cenzora, Jána Nepomuka Nemčáka pochádzajúceho z Horelice, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom i Spolku sv. Vojtecha.
Z Horelice pochádzal i Jozef Bukovan, ktorý kňazský život prežil v Sliezsku, pôsobil v pútnickom chráme vo Frýdku, bol farárom v Bruzoviciach, kde sa tešil veľkej obľube a úcte.
Kňazi - rodáci
V súčasnosti z Čadce pochádzajú títo kňazi : Stanislav Bukovan, Ľubomír Dávidík, František Duraj, Marian Ďurčan, František Gábriš SJ, Milan Gábriš, Ondrej Gábriš SJ, Štefan Gužík, Miroslav Hafera, Alojz Halgašík, Ladislav Herman, Peter Hluzák, Peter Holbička, Pavol Hovořák, Viliam Chrastina, Milan Karnett, Peter Kučák MC, Stanislav Kučák OFMCap., Gustáv Lutišan, Patrik Masár, Rastislav Najdek, Ján Palúch SVD, Jozef Petrek, Pavol Porochnavec, Alojz Potočiar, Ján Šmelka, Stanislav Urbánek, Ján Úskoba, Marián Valašík SJ.
Filiálka Horelica
Horelica vznikla na konci 16. storočia, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1593. Pôvodne sa dedina nazývala Prašivá i Podprašivá. Podobne ako Čadca spočiatku patrila Budatínskemu, od druhej polovice 18. storočia Strečnianskemu panstvu. V roku 1786 mala 116 domov, 174 rodín a 764 obyvateľov. V roku 1850 tu žilo 1100 slovenských katolíckych a 5 židovských obyvateľov. V roku 1944 bola pripojená k Čadci.
V Horelici je postavená kaplnka sv. Anny z roku 1894. Z obce pochádza významný kňaz a národovec Ján Nepomuk Nemčák, vďaka ktorému boli v Horelici postavené školy.
Nové farnosti v Čadci
S rastom počtu obyvateľov sa rozdelila aj pôvodná čadčianska farnosť. 1. júla 1999 vznikla nová farnosť na sídlisku Kýčerka - farnosť sv. Jozefa robotníka Čadca-Kýčerka, kde bol posvätený kostol 5. decembra 1998.
K veľkým zmenám došlo vo februári 2008, kedy bola pápežom Benediktom XVI. zriadená nová Žilinská diecéza. V rámci nej došlo k novému usporiadaniu dekanátov i k vzniku nových farností.
V júli 2011 sa z farnosti Čadca-mesto odčlenila nová farnosť v časti Milošová farnosť Sedembolestnej Panny Márie Čadca-Milošová.
Dňa 1. januára 2018 bol obnovený dekanát Turzovka, do ktorého boli z čadčianskeho dekanátu začlenené farnosti Makov, Vysoká n. K., Korňa (s pútnickým miestom Živčáková), Turzovka, Klokočov, Podvysoká, Staškov.
V súčasnosti patria do Dekanátu Čadca tieto farnosti: Raková, Zákopčie, Čadca-mesto, Čadca-Kýčerka, Čadca-Milošová, Svrčinovec, Čierne a Skalité.
Kostol sv. Michala Archanjela v Starej Bystrici
Spracoval: Mgr.