Mariánska hora patrí medzi najvýznamnejšie pútnické miesta na Slovensku. Jedná sa o vrchol, týčiaci sa nad mestom Levoča, ktorému dominuje Bazilika Navštívenia Panny Márie. Mariánska hora je kopec, ktorý sa rozkladá severne nad Levočou na rozhraní Hornádskej kotliny a Levočských vrchov.
Mariánska hora je najstaršie pútnické miesto na východnom Slovensku. Jeho história siaha až do 13. storočia, keď sa tu pravidelne zhromažďovali mariánsky ctitelia. Prvá kaplnka tu bola postavená v roku 1247. Jej zasvätenie sviatku Navštívenia Panny Márie je spájané s príchodom minoritov do mesta v 14. storočí.
PRIAMY PRENOS Z MARIÁNSKEJ HORY V LEVOČI | #BOHTOVIDÍINAK – PROGRAM PRE MLADÝCH - 2. 7. 2022
Rehoľa zaviedla tento sviatok do cirkvi a stanovila jeho slávenie na 2. júla. Od týchto čias sa každoročne prvú júlovú nedeľu koná púť na Mariánskej hore. Súčasný kostol bol vybudovaný v rokoch 1903 - 1922 a bol financovaný veriacimi. Povýšený bol na menšiu baziliku 26. januára 1984 a je filiálkou hlavnej mariánskej baziliky v Ríme.
Okrem kostola sa na vrchu nachádza i gréckokatolícka kaplnka, pútnický a exercičný dom a kaplnka Panny Márie s vyvierajúcim prameňom. Pred vstupom do baziliky stojí socha sv. Na úpätí Mariánskej hory 3.júla v roku 1995 slúžil omšu pápež Ján Pavol II. Omše sa v tom čase zúčastnilo okolo 650 000 pútnikov z celého sveta. Na mieste teraz stojí vysoký drevený kríž.
Cesta k bazilike smerom z Levoče je lemovaná lipami a je pomenovaná po Svätom Otcovi ako „Aleja Jána Pavla II“. Mariánska hora je prístupná po celý rok bez obmedzení a poplatkov. Zväčša je možné vstúpiť aj do vnútra kostola.
Neďaleko Levoče prechádza diaľnica, ktorá ďalej smeruje na Poprad, alebo Prešov. Vďaka tomu má lokalita dobru dostupnosť v rámci strednej a západnej časti Prešovského kraja.
Prístup na Mariánsku horu
Na Mariánsku horu sa viete vyviezť priamo autom. Odbočka k Mariánskej hore je neďaleko väčšej križovatky v severnej časti mesta (pri Košickej bráne). Na vrchol vedie užšia, kľukatejšia cesta. Na Mariánsku horu sa samozrejme dostanete aj pešo z Levoče po modrej turistickej značke, alebo alternatívne z Levočskej doliny po žltej turistickej značke. Z Levoče sa sem dostanete bez problémov aj na bicykli, keďže asfaltka ktorá sem vedie je zároveň i cyklotrasou.
Ak máte času nazvyš, odporúčame z Levoče pešo vybehnúť na Mariánsku horu. Trasa je to pekná a nie príliš dlhá, no má dosť výrazné prevýšenie. Výlet môžete začať od Košickej brány v severnej časti mesta. Nachádza sa tu i parkovisko. Z tade stačí nasledovať modrú turistickú značku. Za Košickou bránou odbočíte na sever v mieste kde je väčšia križovatka, následne sa dostanete medzi rodinné domy a bytovky. V týchto miestach odporúčame sledovať značenie, aby ste trafili tie správne ulice. Modrá značka vás vyvedie z Levoče na výstupový chodník. Jedná sa o asfaltku ktorá končí až pri Bazilike navštívenia Panny Márie.
Z Levoče sa na Mariánsku horu dostanete zhruba za 45 minút. Trasa vedie neustále do kopca. Na pomerne krátkom úseku prekonáte zhruba 225 výškových metrov. Trasa je však dobre schodná, keďže väčšinou pôjdete po klasickom chodníku.
Pútnický areál
Vrchol Mariánskej hory v súčasnosti predstavuje pekne upravený pútnický areál. Miesto je vďačné na rozjímanie, prípadne na nenáročné prechádzky, alebo oddych v prírode. Jeho najvýraznejšou dominantou je Bazilika Navštívenia Panny Márie. Vonku pred kostolom je oltár. Z tohto miesta sú potom veľmi dobré výhľady smerom k Levoči. Za kostolom bola vybudovaná krížová cesta. V smere ku parkovisku sa nachádza menší parčík, kde sú i toalety a pitná voda. V týchto miestach natrafíte tiež na sochu Panny Márie na podstavci. Je tu i viacero prístreškov, krytých stolíkov a lavičiek.
Z južného svahu Mariánskej hory sú podmanivé výhľady najmä smerom na mesto Levoča a okolité pahorky Hornádskej kotliny. Badať z tade i priľahlé kopce Volovských vrchov a Slovenského raja.
História Mariánskej hory v Levoči
Každoročne začiatkom júla príde do Levoče veľké množstvo veriacich. Niektorí prichádzajú z okolitých miest a dedín, iní cestujú z najvzdialenejších kútov sveta. Čo je dôvodom ich návštevy? Nad Levočou, na neďalekom kopci zvanom Mariánska hora, sa týči Bazilika Navštívenia Panny Márie v Levoči. Je to kostol, ktorý je zasvätený Panne Márii. Ide o pútnické miesto, ktoré je, jednoznačne, jedným z najkrajších a najnavštevovanejších pútnických miest na Slovensku.
Prvý kostolík, ako uvádzajú kroniky, na tejto hore stál už v roku 1247, len dva roky po tom, čo vznikla Levoča. Prvý kostolík bol zasvätený Duchu Svätému a pôvodný názov kopca, na ktorom bol postavený, bol Olivová hora. Dôvodom prečo bol kostol postavený, mala byť vďaka obyvateľov Levoče za to, že boli ochránení pred tatárskymi vojskami, ktorí na území Slovenska v 13. stor. plienili. Keďže prvý kostol mal slabé základy, musel časom prejsť rekonštrukciou a tá sa uskutočnila v roku 1311. V tomto čase sa už v kostole nachádzala aj socha Panny Márie. Keďže obyvatelia Levoče mali dávno v úcte Pannu Máriu, zasvätil sa tento kostol neskôr práve jej.
V 15. stor. bol kostolík zväčšený a čiastočne prestavaný, lebo jeho kapacita už viac nestačila. Starý kostol kvôli poveternostným vplyvom schátral a musel byť zbúraný. Nový sa postavil v roku 1766, ale aj ten bol ešte úplne prestavaný a to v roku 1819. Následne bol kostol v roku 1820 slávnostne posvätený. Bazilika, ako ju poznáme dnes, sa začala stavať až v roku 1906 a dokončená bola v roku 1914. Na hlavnom oltári sa dodnes nachádza socha Panny Márie, ktorá sa tu zachovala z 2. polovice 15. stor. Kostol je neogotickou stavbou a bol vysvätený za baziliku minor (menšiu) svätým otcom Jánom Pavlom II. 26.
V roku 1995 poctil toto miesto svojou vzácnou návštevou aj vtedajší pápež Ján Pavol II., na Mariánskej hore sa vtedy počas púte zišlo okolo 650 tisíc pútnikov. Národnosťou sa pútnici veľmi líšili, samozrejme tu bolo veľa Slovákov, ale aj Poliakov, Čechov, Maďarov, Rumunov a pod. Zišli sa tu pútnici z celého sveta.
Najstarším pútnickým miestom východného Slovenska je Levoča, kde korene mariánskeho kultu siahajú až do XIII. storočia. Totižto z tých čias pochádzajú prvé zmienky o tomto pútnickom mieste a zhromažďovaní mariánskych ctiteľov. Roku 1247 bola postavená prvá kaplnka (kostolík) na Olivetskej hore. R. 1311 do Levoče prichádzajú františkáni - minoriti, ktorí zaviedli sviatok Navštívenia Panny Márie. R. 1322 farár Henrich z Levoče opravil prvý kostol (kaplnku) na Mariánskej hore.
V druhej polovici 15. storočia kostol na Mariánskej hore svojou veľkosťou už nestačil. Okrem toho stav kostola bol už taký, že i hrozilo jeho zrútenie. Farár Servác r. 1470 kostol zväčšil, čiastočne prebudoval a krátko nato kostol dostal dnešnú gotickú milostivú sochu Panny Márie. V tej dobe už bol pri kostole aj strážny domček.
Púte na Mariánsku horu neprestali ani počas reformácie. Oživenie pútí však nastalo po rekatolizácii, keď jej prvým činom bola veľká procesia a púť na Horu 2. júla 1671. V roku 1673 dostala Mariánska hora odpustkovú listinu od pápeža. Kostol bol viackrát prebudovaný a rozšírený. R. 1698 farár Štefan Gyôrffy vybudoval v poradí druhý kostol na Mariánskej hore. R. 1819 Ján Ehrnsperger, levočský farár, postavil tretí kostol na Mariánskej hore, ktorý roku 1820 posvätil spišský biskup, bývalý levočský farár Michal Brigido.
R. 1847 dal rímskokatolícky farár Jozef Dulovič postaviť drevenú kaplnku pre veriacich východného obradu - gréckokatolíkov. Celestín Kompanyik r. 2. júla 1922 nový priestranný kostol slávnostne posvätil nový biskup Ján Vojtaššák, dnes Boží sluha - kandidát na blahorečenie.
Levočský farár kanonik Jozef Vojtas, ktorý pôsobil v Levoči po druhej svetovej vojne, sa roku 1947 pokúsil pripraviť veľkolepé plány na Mariánskej hore (vybudovať exercičný a rehoľný dom, pútnický dom s materiálno - technickým zabezpečením), avšak politické pomery v 50-tych rokoch mu to prekazili. Jeho veľkolepé plány sa podarilo uskutočniť až po páde komunizmu, po roku 1989, terajšiemu farárovi Mons. Doc. ThDr. ICLic.
Mariánska hora spočiatku sústredila pútnikov z východného a stredného Slovenska. Tu sa stretávali veriaci latinského a gréckeho obradu. Prichádzali sem pútnici z Košíc, spoza Magury, z Holiča, Pohronia, ale aj Poliaci z druhej strany Tatier. Jednoduchý slovenský ľud tu prichádzal so svojimi radosťami i bolesťami k Márii ako k svojej matke, ako to často ospieval vo svojich pútnických piesňach.
V roku 2000 vydal levočský farár František Dlugoš podrobné dejiny Mariánskej hory v Levoči. V tejto monografii bola snaha v plnej miere, ako to len dovolili pramene, predstaviť dejiny mariánskeho kultu v Levoči i jeho vplyv na náboženstvo Slovákov. Tak rozsiahla práca venovaná Mariánskej hore je prvou knihou tohto typu v historickej literatúre. Nebolo doposiaľ diela, ktoré by týmto spôsobom predstavilo dejiny tohto pútnického miesta. Najširšie a zaujímavo sú opísané súčasné časy.
Monografia ukazuje skutočnosť, že kontinuita pútí na Mariánsku horu neprestala ani v najtvrdších časoch útlaku náboženského života a viery v čase reformácie a v posledných desaťročiach komunistického totalizmu na Slovensku. Veriaci aj naďalej navštevovali toto pútnické miesto. Aj keď sa za púť na toto miesto trpelo, vyhadzovalo zo škôl, zamestnania a úradov, to ešte viac priťahovalo ľudí na toto miesto, a tak postupne Mariánska hora sa stala počtom pútnikov najväčším pútnickým miestom na Slovensku a zaradila sa medzi svetové pútnické miesta. Tieto obete a utrpenia spojené s púťami ocenil aj Najvyšší Veľkňaz katolíckej Cirkvi - Svätý Otec Ján Pavol II., keď pútnický chrám 26.
Najväčšia púť bola za prítomnosti Svätého Otca Jána Pavla II. 3. júla 1995, kedy sa spolu s ním okolo Matky Božej vinulo vyše 650.000 naradostených pútnikov. Svätý Otec zhromaždeným pútnikom vo svojom príhovore okrem iného povedal: Mariánske svätyne sú miesta kde sa Kristovo svedectvo stáva mimoriadne účinným, istotne mnohí synovia a dcéry Slovenska vďačia tejto levočskej svätyni za to že sa pravda o Bohu a viera v neho zachovali živé v ich srdciach...