Na samom okraji našich vedomostí o svete a o vesmíre sa rozprestiera hmlistá ríša mýtov a legiend. Do nej patria príbehy o bohoch a ľuďoch zaradené do dávnej minulosti, o hrdinoch, ktorých dobrodružstvá uchvátili ľudskú fantáziu. Aj starogrécka kultúra si vytvorila svoje mýty a rozsiahle vlastné náboženstvo, ktoré je dodnes preslávené svojimi bohmi a hrdinami.
Po úpade starogréckej spoločnosti si novovzniknutý národ Rimanov prebral z veľkej časti celé ich náboženstvo. Na počiatku bol Chaos, boh absolútna, ktorý sa rozdelil na Gaiu, bohyňu zeme a Urána, vládcu neba. Spolu splodili Titanov, gréckych bohov nesmiernej veľkosti a sily.
Urán a Gaia
Urán a jeho potomstvo
Kronos, ktorý sa stal ich vodcom sa rozhodol, že otca vykastruje, tým oddelil nebo od zeme a oslobodil seba a súrodencov. Keď pri tomto čine vystrekla na zem Uránova krv, zrodili sa z nej erínye (fúrie), tri odpudzujúce okrídlené ženské bohyne, majúce namiesto vlasov klbko hadov. Sú to Tisifone, Allekto a Megaira.
Iný z Titanov, Atlas, známy svojou silou zohral dôležitú úlohu v legende o Perseovi, ktorý ho za pomoci useknutej hlavy Medúzy premenil na kameň. Medúze a jej sestrám Steno a Euryalé sa hovorilo Gorgony. Táto odporná trojica mala planúce oči, obrovské zuby, kovové päste a hadov namiesto vlasov. Každý kto im pohľadel do tváre, skamenel. Z krvi vytekajúcej z Medúzinej hlavy sa zrodil bájny okrídlený kôň Pegas.
Za pomoci Pegasa zabil ženskú obludu Chiméru, chrliacu oheň s telom kozy, hlavou leva a chvostom zmije. bohyňu Hestiu, Demeter (Ceres) bohyňu plodnosti, obilia a poľnohospodárstva. Ďalším bol Hádes (Plutón), boh podsvetia a vládca smrti, ktorý uniesol Persefonu, dcéru Demeter do podsvetia ako svoju nevestu. Matka za svojou dcérou smútila, zanedbávala úrodu a na Zem privolala prvú zimu. Zeus (Jupiter), ďalší zo synov Krona nariadil, aby sa Persefona každú jar vrátila na Zem a časť roka musela stráviť v podsvetí.
Duše spravodlivých ľudí a obľúbencov bohov odchádzajú do tzv. Elýzia. Keď sa duše napijú z rieky Léte, zabudnú na svoje predchádzajúce životy. V podsvetí tiež sídlili tzv. sudičky (Moiry), tri grécke bohyne vládnuce nad ľudským osudom.
Veštba predpovedala, že Króna jedno z jeho detí zvrhne z trónu, preto sa všetky po ich narodení pokúsil prehltnúť. Zeus najmocnejší z bohov, vládca hromov a bleskov veštbu naplnil a získal vládu nad vesmírom. So svojou sestrou Hérou (Juno), bohyňou manželstva, plodnosti a ochrankyňou žien mal mnoho detí. Posledným Kronovým synom bol Poseidon (Neptún), boh morí a vôd, vládnuci nad vlnami, vyvolávajúci búrky a spôsobujúci, že na Zemi vyvierajú pramene.
Bohovia sídliaci na Olympe jedli lahodný pokrm bohov ambróziu. bohyňa zmyselnej krásy a lásky. Milovala krásneho mladíka menom Adonis, ktorého pri love zabil divý kanec. Na jej prosbu sa každoročne vracia na šesť mesiacov z podsvetia aby mohol pobudnúť po jej boku. boh lásky spájaný so všetkými krásnymi predmetmi a bytosťami. Jeho matka, žiarliaca na krásnu Psyché, mu prikázala prebudiť v mladej dievčine lásku k najškaredšiemu človeku na svete. Eros sám sa však do nej zaľúbil.
bol bojovník, ktorý po páde Tróje ušiel s otcom a synom na lodi a stroskotal v Kartágu (dnešný Tunis). Tam sa doň zaľúbila zakladateľka a prvá kráľovná Kartága Dido. Po tom čo ju odmietol, spáchala samovraždu, upálením sa na pohrebnej hranici. Podľa legendy, Aeneovi potomkovia Romulus a Remus založili mesto Rím. Podľa iných prameňov sa Romulus a Remus narodili po tom ako Ares znásilnil Rey Silviu. Tá bola jednou zo šiestich vestálok, panenských strážkyň posvätného ohňa Vesty, bohyne krbu a domova.
panenská bohyňa vojny, múdrosti a umenia sa narodila tak, že vyskočila dospelá a ozbrojená Diovi z čela. Dionýzos (Bakchus), Diov syn, bol bohom plodnosti, extázy, vínneho moku a neviazanej zábavy, ktorého sprevádzali satyrovia (fauni). Sú to lesní démoni, napoly ľuďia a napoly capy s rohami, špicatými ušami a konským chvostom. Nymfy sú mladé a krásne panenské ženské prírodné bytosti žijúce v lesoch, jaskyniach, riekach a prameňoch.
Medzi ne patria aj Sirény, zákerné nymfy žijúce v moriach, ktoré svojím nádherným spevom lákajú námorníkov na nebezpečné útesy pri ich ostrovoch. Dionýzos splnil kráľovi Midasovi jeho želanie: nech sa premení na zlato všetko čoho sa len dotkne. Kalliopa, epickej poézii, Erato ľúbostnej poézii, Euterpa, lyrickej poézii, Melpomena tragédii, Polyhymnia chválospevu, Terpsichora tancu, Tália komédii, Kleio histórii a Uránia astronómii.
Diovým dieťaťom je aj Apolón, vládca hudby, veštectva, lekárstva a Slnka. Jeho sestra Artemis (Diana) dcéra Dia a Léto je panenská bohyňa lovu, zveri, pôrodu, plodnosti a Mesiaca. Jeho palica navrchu ozdobená krídlami a ovinutá dvoma hadmi je dodnes symbolom lekárstva. Diove dcéry Grácie (Charitky), boli tri bohyne stelesňujúce s rozdávajúce pôvab, šarm a krásu. Boli to Aglaia (žiariaca), Tália (kvitnúca) a Eufrosina (radostná). Ich matkou bola bohyňa pôvabu Eurynomé.
Hefaistos (Vulkán)- boh ohňa a božský kováč, ochrnutý po páde z Olympu. Údajný manžel Afrodity alebo jednej z Grácií. Veľmi dôležitý bol aj ďalší syn Urána, Prométeus, stvoriteľ ľudí. Po urážke bohov zoslal Zeus na Zem Pandoru so skrinkou zla, z ktorej vypustila choroby, vojnu a hladomor. boh snov, bol synom Hypna, boha spánku. Nemezis bola bohyňou osudu a odplaty, trestajúca zločiny.
Nastal spor zvaný Paridov súd, kde mal mladý trójsky princ Paris rozhodnúť, ktorá z bohýň je najkrajšia. Všetky sa pokúsili Parida podplatiť: Aténa vojenskou mocou, Héra politickou silou a Afrodita najkrajšou ženou sveta. Prvenstvo pridelil Afrodite, ktorá ho za odmenu doviedla k Helene, prezývanej Helena trójska. Helena bola manželkou spartského kráľa Menelaa a Paris ju musel uniesť.
Gréci, ktorým pomáhali urazené bohyne Héra a Aténa vyhlásili Tróji vojnu, aby Helenu získali späť. Keď bol Achilles malý, jeho božská matka Thétis sa ho usilovala spraviť nezraniteľným tým, že ho ponárala do magickej rieky Styx. Jeden z gréckych vodcov tejto vojny Odyseus (Ulixes), prispel k pádu Tróje svojou lsťou s trójskym koňom.
Odyseov návrat domov z tejto vojny trval dvadsať rokov. Počas tejto cesty zažil množstvo nebezpečných dobrodružstiev a zážitkov. Jedným z nich bolo aj prekabátenie jednookého obra, kyklopa Polyfema, tým, že ho oslepil. Jedným z gréckych hrdinov bol vodca argonautov Iason, dedič jedného z gréckych kráľovstiev. Preslávil sa získaním zlatého rúna s pomocou čarodejnice Medey.
V labyrintoch na ostrove Kréta žil uväznený netvor s ľudským telom a býčou hlavou Minotaurus. Staviteľom labyrintu bol vynálezca Daidalos. Každý rok mu museli Atény poslať ako obetu sedem panien a sedem mládencov.
Kompletná Grécka Mytológia Vysvetlená | Historický Dokumentárny Film
tags: #starogrecky #boh #nebiesta