Život je plný kontrastov, radosti a smútku, úspechov a neúspechov. Ako sa s týmito protikladmi vyrovnávame a ako ich vnímame v kontexte viery a duchovnosti? Na túto otázku sa pokúsi odpovedať tento článok, ktorý skúma rôzne perspektívy filozofov a náboženských osobností.
Strom života symbolizujúci múdrosť a prepojenosť všetkého.
Múdrosť v rôznych filozofických a náboženských kontextoch
Dejiny filozofie ponúkajú množstvo odpovedí na otázku múdrosti:
- Védy (indické): Múdri hovoria o tom, čo je Jeden mnohými spôsobmi.
- Biblia: Počiatkom múdrosti je bázeň Hospodinova, a známosť Najsvätejšieho je rozumnosťou.
- Lao-c: Múdry sa nestará o vzhľad, ale o brucho.
- Pytagoras zo Samu: Múdrosť spočíva v dôkladnej znalosti čísla a poznanie spočíva v pochopení harmónie.
- Guatama Buddha: Oddávať sa zmyslovým pôžitkom je nízke, hrubé, svetské, neušľachtilé, neprospešné.
- Konfucius - Kchung Fu-c’: Človek má tri cesty ako múdro konať. Najskôr premýšľaním: To je tá nejušlachtilejšia. Druhá napodobovaním: To je tá najlahšia. Tretia skúsenosťou: To je tá najtvrdšia.
- Herakleitos: Muži filozofi musia poznať veľmi veľa vecí.
- Platón: Väčšina ľudí si myslí, že hoci mnohí vedia, čo je dobré a zlé, robia predsa zlé, lebo podliehajú príjemnosti a pod.
- Bhagavadgíta - Spev vznešeného: Osvietení správne hovoria, že múdry je ten, kto koná bez žiadostivosti a túžby po plodoch svojej činnosti.
- Aristoteles: Predovšetkým teda predpokladáme, že múdry človek vie pokiaľ možno všetko, hoci nemá vedomosť o všetkých jednotlivostiach.
- Epikuros: Prázdna je reč toho filozofa, ktorý nelieči žiadnu bolesť ľudskej duše.
- Chrysippos: Múdrosť je vedenie o božských a ľudských veciach, filozofia je cvičenie v potrebnom umení.
- Marcus Tulius Cicero: Múdrosť obsahuje veľkosť ducha i spravodlivosť a povznesenosť nad všetko, čo sa človeku stane.
- Ježiš Nazaretský: Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane!‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.
- Apoštol Pavol: Veď slovo o kríži je bláznovstvom pre tých, čo sú na ceste k záhube, nám však, ktorí smerujeme k spáse, je Božou mocou.
- Marcus Aurelius: Umenie žiť sa skôr podobá umeniu zápasiť ako umeniu tancovať, pretože aj v ňom sa treba postaviť pohotove a pevne proti úderom, hoci nepredvídaným.
- Plotinos: Múdrosť je myslenie, ktoré sa odvracia od tunajšieho sveta a vedie dušu hore k veciam nadzemským.
- Avicenna - Ibn Sina: Múdrosť je cesta, ktorou ide duša za svojou dokonalosťou.
- Tomas Akvinsky: Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem.
- Tomas Kempensky: Opovrhnúť svetom, a tak sa domáhať nebeského kráľovstva, je najväčšia múdrosť.
- Tommaso Campanella: Koľko vieme, toľko môžeme.
- Jan Amos Komenský: Plná múdrosť, pansofia, je všezahŕňajúca, aby ľudský duch bol obrazom všemúdreho Boha.
- Blaise Pascal: Sú dve krajnosti: vylúčiť rozum a uznávať iba rozum.
- Gottfried Wilhelm Leibniz: Ľahostajnosť sa rodí z neznalosti a každý je o to múdrejší, o čo rozhodnejší je zvoliť si to najdokonalejšie.
- Immanuel Kant: Niekedy túžba všetkému rozumieť vyústi do šialeného rozumu, rozumu ktorý sa snaží uchopiť veci, kt. sú nad jeho sily a upadne tak do šialenstva.
- Arthur Schopenhauer: Múdrosť je chápanie kauzálnych vzťahov v službách vôle.
- John Adolphus Etzler: Múdry skúma predtým než súdi, hlupák súdi predtým než preskúma.
- Soren Kierkegaard: Ak život niekedy pomáha hrôzami, ktoré presahujú papagájsku múdrosť triviálnej skúsenosti, tak si malomeštiactvo zúfa.
Tieto citáty ukazujú rôznorodé pohľady na múdrosť, od náboženských a duchovných po praktické a filozofické. Každý z týchto pohľadov ponúka cenné lekcie pre život a osobný rozvoj.
Kliatba a požehnanie: Duchovný rozmer života
Pre moderne a materialisticky zmýšľajúceho človeka znie slovo kliatba ako niečo mystické, nereálne a ťažko zdôvodniteľné. Aj v našej sekulárnej spoločnosti existujú ľudia, ktorým sa doslova „lepí smola na päty“ a prenasleduje ich neúspech. Majú rovnakú inteligenciu a východiskové možnosti ako ľudia v ich okolí, ale hoci sa veľmi snažia, darí sa im oveľa horšie. Sú to tí nešťastníci, ktorí „keď si dajú do záhradky trpaslíka, tak im vyrastie“. Ďalšiu kategóriu tvoria ľudia, na ktorých sa nevysvetliteľným spôsobom „lepia“ rôzne ochorenia, a to nie iba infekčné. Máme tiež ľudí, ktorí dlhodobo nedokážu preraziť vo finančnej oblasti. Aj keď sú veľmi usilovní, akonáhle zarobia peniaze, nejakým záhadným spôsobom o ne prídu.
Tieto nešťastné symptómy sa mnohokrát dedia z generácie na generáciu, a práve takto sa prejavuje sila prekliatia. Dobrou správou je, že vďaka Božej milosti a vykupiteľskému dielu Pána Ježiša Krista sa pôsobenie rôznych prekliatí dá vyriešiť a zvrátiť. Požehnanie (dobrorečenie) predstavuje pravý opak.
Slová majú moc
V Biblii sú dôsledky požehnania aj kliatby veľmi dobre opísané v 28. Hlavným prostriedkom požehnania a prekliatia sú slová. Ide predovšetkým o Božie slová, pri ktorých pôsobí najsilnejšia autorita, ale tiež slová ľudí. Ako sme už naznačili, najčastejšou a najsilnejšou príčinou kliatby (ale aj požehnania) v živote človeka sú Božie výroky.
O všeobecnom požehnaní alebo prekliatí života človeka primárne rozhoduje jeho postoj a poslušnosť voči Božiemu slovu. Z už spomenutej 28. kapitoly Deuteronómia je zjavné, že požehnanie alebo prekliatie si ľudia môžu vybrať.
Desatoro a jeho dôsledky:
„Boh hovoril všetky tieto slová: Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou!
Tento text je úvodnou časťou Desatora a hoci je v spoločnosti dobre známy, ľudia si neuvedomujú, že jeho nedodržiavanie spôsobuje kliatbu, ktorá sa prenáša na 3 až 4 nasledujúce generácie. Pre Izrael znamenalo uctievanie nejakých iných bohov popri Hospodinovi duchovné cudzoložstvo a porušenie zmluvy, ktorú mali so svojím Pánom.
Predstavovalo to veľký problém a v súčasnej dobe je to veľkým problémo...
Desatoro
Narodili sme sa pre radosť?
Zamyslime sa nad otázkou, či sme sa narodili pre radosť. Aj keď sa v živote stretávame s krížom, sklamaniami a s neúspechmi, predsa by bolo pre nás veriacich kresťanov znakom povrchnosti, keby sme nedošli k presvedčeniu, že aj my sme sa narodili pre radosť. Bolo by to znakom toho, že hoci veríme v Boha, predsa sa naša predstava o Bohu nezhoduje s obrazom Boha, ktorého nám prišiel Ježiš Kristus zjaviť.
Nemyslím tu však iba na večnú radosť v nebi; radosť, ktorú Boh sľúbil tým, čo ho milujú; radosť, ktorá nás čaká až po ukončení životnej púte, čiže radosť, na ktorú si treba počkať.
Pre niektorých môžu znieť tieto slová až príliš ružovo, aby mohli byť vierohodnými. Ak im však dáme za pravdu, tak potom stojíme pred veľkou úlohou: uveriť v radosť! Uveriť, že radosť jestvuje, že aj my máme k nej prístup a že radosť je tu aj pre nás, pre každého jedného z nás.
Slávime sviatky Narodenia Božieho Syna. Posolstvo týchto sviatkov nás vedie k tomu, aby sme si uvedomili, čo zamýšľal Boh tým, že poslal na zem svojho vlastného Syna a aký to má súvis s naším životom.
Ježiš Kristus a radosť:
Keď pozorne čítame evanjeliá, môžeme si všimnúť nápadný súvis medzi príchodom Ježiša a objavením sa radosti. Keď jeho Matka preblahoslavená Panna Mária navštívila Alžbetu, Ján v lone Alžbety s radosťou zareagoval na príchod Spasiteľa. Pri jeho narodení sa betlehemským pastierom zjavil anjel a povedal im: „Nebojte sa! Ježiš v čase svojho pôsobenia chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve. Evanjelium je grécke slovo a znamená: dobrú, radostnú zvesť. Pred svojím umučením a smrťou zanechal svojim učeníkom príkaz lásky a prisľúbil im: „Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná“ (Jn 15, 11). Zároveň ich aj ubezpečil o svojom zmŕtvychvstaní: „Aj vy ste teraz smutní; ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A neskôr, keď ho učeníci videli vzkrieseného, „zaradovali sa“ (Jn 20, 20).
Na živote Ježiša Krista, hlavne na tajomstve jeho kríža a zmŕtvychvstania môžeme objaviť, o akú radosť ide. Radosť, ktorú mal na mysli a o ktorej teraz uvažujeme, nie je veselosť, smiech či zábava. Radosť je čosi oveľa hlbšie a trvalejšie. Je to Božia láska voči nám, ktorá k nám prichádza v Ježišovi Kristovi.
Prekonávanie negatívnych myšlienkových vzorcov k nájdeniu radosti
Pápež František vo svojej apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium zhrnul súvis medzi Ježišom Kristom a kresťanskou radosťou do týchto slov: „S Ježišom Kristom sa stále rodí a znovuzrodzuje radosť” (EG 1). Kam prichádza Ježiš, tam prichádza radosť.
Ešte niečo na záver. V Loretánskych litániách vzývame Pannu Máriu ako „príčinu našej radosti“. V tradícii východnej cirkvi je tento súvis medzi ňou a radosťou vyjadrený v oslavnom hymne Akatist k Presvätej Bohorodičke. Opakujú sa tu slová anjelského pozdravenia: „Raduj sa, panenská nevesta“ a uvádzajú sa aj dôvody, prečo sa má radovať. Hneď ako prvé sa uvádza: „Raduj sa, lebo skrze teba k nám radosť prichádza!“ Skrze Pannu Máriu prišla radosť na svet.
Panna Mária s Ježiškom
Jednota v Božom kontexte
Biblia nám odhaľuje Boží pohľad na jednotu. Tento významný okamih ľudských dejín nám odhaľuje Boží pohľad na jednotu. Vidno, že Všemohúci jednotu oceňuje, lebo hovorí, že keď ľudia zostanú jednotní, nie je možné im prekaziť čokoľvek si zaumienia.
Ježiš sa modlí nasledovné: „A už viac nie som na svete, ale oni sú na svete, a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich v svojom mene, ktorých si mi dal, aby boli jedno ako my.“ (Jn 17,11) Všimnime si, že ako základ jednoty Ježiš neuvádza nič iné ako jednotu medzi Ním a Jeho Otcom. Ak majú byť veriaci jednotní, potom nestačí vytvoriť nejakú ľudskú platformu pre stretnutie, ale je nevyhnutné, aby jeden každý bol zjednotený s Bohom a Jeho Synom, Pánom Ježišom Kristom.
Na to, aby sme boli zjednotení s Ježišom, je treba sa znovuzrodiť a prijať normy Slova Božieho (Biblie) ako záväzné. Čím viac sa veriaci vinú k Pánovi a podriaďujú sa Božiemu slovu, tým sú si bližšie aj k sebe navzájom.
Musíme zdôrazniť, že bezbrehé pojatie jednoty nakoniec spôsobí to, že v nej nebude Boh. Znie to čudne, ale niektorým protagonistom jednoty to očividne nevadí. Základným predpokladom toho, aby sme vytvorili s niekým správnu jednotu a harmóniu, je totiž práve to, že niekoho z tejto jednoty vylúčime.
Najzrozumiteľnejším je príklad manželstva. Predpokladom skutočne hlbokého vzťahu medzi mužom a ženou je vylúčenie intímneho vzťahu s ďalšími partnermi. Biblia nás na mnohých miestach varuje, aby sme nevstupovali do jednoty s bezbožníkmi.
Nemôžeme poprieť, že aj mafia, teroristické organizácie alebo tajné spolky, či sekty majú veľmi dobrú organizáciu a jednota je pre nich priam charakteristická. Problémom je, že v tejto jednote Boh nie je. Ak by sme sa pripojili do jednoty tejto, automaticky vystúpime z tej s Bohom.
Boh hovorí jasne: neexistuje jednota medzi Kristom a Beliálom. Ak nejaká cirkev vyhlasuje, že je jediná pravá a spasenie a poznanie Boha je možné získať vstupom do nej, nie je treba veľkého duchovného rozlíšenia, aby bolo jasné, že ide o sektu.
Opäť je to Božie slovo, ktoré nám vymedzuje aj to, kto bratom nie je, aj keď o sebe tvrdí, že je, núka sa do rodiny, do jednoty a spolupráce. Ak by sme chceli vstúpiť do duchovnej jednoty s tými, ktorí smilnia, alebo sa klaňajú modlám, potom nám musí byť jasné, že v tejto jednote nie je Boh.
Božie požiadavky pre spoluprácu v spoločnosti sú celkom iné ako pre spoluprácu v cirkvi. Existujú štyri základné štruktúry, skrze ktoré sa realizuje vláda Božieho kráľovstva a každá má iné ciele a každá vyžaduje zhodu na iných základoch. Tieto základné štruktúry sú štátne zriadenie, zamestnanecký pomer, rodina a cirkev.
V otázkach viery sme v úplne inej situácii ako v predchádzajúcich. V hľadaní uctievania Boha sa s našimi občanmi zhodnúť nemusíme.Vôbec to nie je podmienka harmonického súžitia so spoluobčanmi.
Kresťanská viera stojí na zjavení Božieho slova - Biblie. Teraz hovoríme o zdravom, nie zákonníckom prístupe k Božiemu slovu. Podľa nášho názoru, z Božieho hľadiska sú veľmi dôležité miestne zbory, ktoré majú svoje konkrétne vedenie. Práca týchto ľudí, ktorých Biblia nazýva služobnými darmi, vedie k tomu, že jednotliví veriaci dokážu napredovať a žiť vo vzájomnej harmónii (zhode, jednote): „... až by sme všetci dospeli v jednotu viery.” (Ef 4,13) K spolupráci medzi jednotlivými zbormi môže dôjsť jedine vtedy, keď budú spolupracovať služobníci, ktorých Boh postavil do čela jednotlivých zborov.
Ak chce niekto vytvoriť platformu pre spoluprácu, a popritom na jeho živote nie je podpis Svätého Ducha v podobe jestvujúceho ovocia (rastúcej cirkvi), je táto snaha pochybná. Iba vtedy, ak napĺňame Božie ciele ako je tzv. Veľké poslanie alebo hlbšie poznanie Boha, má zmysel jednota, lebo Svätý Duch pri práci vytvára vzťahy medzi jednotlivcami.
Povery
Široko zaužívané presvedčenia v nadprirodzenú silu, ktoré sú však samy osebe nezmyselné a vyvolávajú v ľuďoch nádeje a obavy. Prečo tak slepo veríme poverám, mýtom a rozprávkam? Zvlášť, ak sami vieme, že sú to iba rozprávky?
Bežné povery nemusia byť založené na realite, ale to väčšine ani trochu neprekáža. Ak vidíme rebrík, nekráčame pod ním. Niektorí z nás za žiadnych okolností neotvoria dáždnik v interiéri. A ak nám skríži cestu čierna mačka, sme si celkom istí blížiacou sa katastrofou.
Zdá sa, že povery sú silne založené na (často neopodstatnenom) strachu a viere v šťastie. Položte si otázku. Existuje niečo také, ako je začiatočnícke šťastie? Ak nájdete štvorlístok, zmení vám to život?
15 najbežnejších povier:
- Klopanie na drevo
- Prianie pri padajúcej hviezde
- Štvorlístok
- Držím palce
- Zlé správy prichádzajú v trojici
- „Nazdravie“ pri kýchnutí
- Začiatočnícke šťastie
- Želanie o 11:11 hod.
Povery
Piatok trinásteho
Piatok trinásteho sa v súčasnosti prezentuje ako deň, keď je veľká pravdepodobnosť, že sa ľuďom prihodí nešťastie. Je to jedna z najrozšírenejších povier v západnej kultúre popri prechode čiernej mačky cez cestu. Odhaduje sa, že 17 až 21 miliónov ľudí v Spojených štátoch amerických trpí strachom z čísla 13. Niektorí ľudia v deň s dátumom trinásteho odmietajú letieť lietadlom alebo uzavrieť obchodnú dohodu, zatiaľ čo iní vôbec nevychádzajú z domu.
Pôvod tejto povery môžeme nájsť vo viacerých zdrojoch. Jeden koncept prekliateho čísla 13 siaha až do severskej mytológie. Podľa vikinského mýtu dvanásť bohov usporiadalo vo Valhalle hostinu. Prišiel trinásty, nepozvaný hosť známy ako Loki, boh neplechy, a oklamal Hodra, slepého boha temnoty, aby šípom s imelom zasiahol Baldera Krásneho, boha radosti.
Povera sa posilnila príbehom o ďalšej večeri: Poslednej večeri, na ktorej sa zúčastnil Ježiš Kristus a jeho učeníci. Problém s číslom 13 jestvuje možno jednoducho preto, lebo prichádza po čísle 12. Numerológovia totiž považujú 12 za úplné číslo: máme 12 mesiacov, 12 hodín, 12 znamení zvieratníka, 12 bohov Olympu a tak ďalej.
V psychológii totiž existuje pojem autosugescia: keď človek niečomu silno verí, tak sa to aj stane. Štúdia, publikovaná v roku 1993, našla niekoľko dôkazov o tom, že ľudia menia svoje správanie v piatok trinásteho. Približne 1,4 percenta populácie Spojeného kráľovstva v tento deň nejazdí po diaľniciach.
Neexistujú teda presvedčivé dôkazy o tom, že v piatok trinásteho dochádza k nárastu nehôd. Existujú len ľudia, ktorí veria, že piatok trinásteho je nešťastný.
V iných kultúrach je číslo symbolom oslavy ženstva. V pohanských časoch sa verilo, že piatok má jedinečné spojenie s božským ženstvom. Frigga bola kráľovná Asgardu a mocná bohyňa oblohy, ktorá sa spájala s láskou a materstvom a ktorá dokázala prorokovať plodnosť.
Speváčka Taylor Swift považuje trinástku za svoje šťastné číslo a na začiatku svojej kariéry často vystupovala s týmto číslom napísaným na ruke.
Číslo 13 je šťastné aj pre Talianov, u ktorých má zlú povesť piatok sedemnásteho. Spojenie medzi číslom 17 a smolou siaha až k rímskym čísliciam pre 17, ktoré vyzerá XVII. Keď sa preskupí, vytvorí slovo VIXI, ktoré sa prekladá ako „žil som“ (v minulom čase) a znamená smrť.
Povery odpradávna vznikali z nevedomosti ľudí, ktorí sa zúfalo snažili objasniť niektoré neznáme, zväčša prírodné javy a vymýšľali si všakovaké vysvetlenia.
Piatok trinásteho