Máj je mesiac, ktorý nám ponúka množstvo krásnych tradícií. Väčšina z nich je prepojená s prírodou, ale aj s láskou a novým životom. Staršia generácia si určite spomenie na prvomájové pochody, červené vlajočky a posedenia v parku, ktoré potom nasledovali.
Stavanie mája v Ružomberku. Zdroj: Wikimedia Commons
História a symbolika májov
Tradícia stavania mája má u nás dlhú a hlbokú históriu. Prvé písomné zmienky siahajú už do 15. storočia. Treba povedať, že ide o veľmi starý kultúrny jav, ktorý bol známy už v antike.
Pôvodne však mal trochu iný význam. Rôzne staroveké národy (Gréci, Etruskovia a iní) si pred 1. májom dávali na domy stromčeky slúžiace na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Stromom a všeobecne vegetácii pripisovali uvádzaní Etruskovia, Rimania, Gréci mimoriadne schopnosti ochrany až stelesnenej božskej entity ukrytej v stromoch, schopnej ochrániť domy a hospodárstva pred démonmi zimy a chorôb.
V stredoveku sa máje stavali pred kostol, radnicu či domy všeobecne vážených osôb ako prejav úcty a žičlivosti. Neskôr daný zvyk nadobudol taktiež iný význam - máj sa stal symbolom lásky. V 15. a 16. storočí dedinskí mládenci prejavovali stavaním mája záujem o dievčatá a týmto spôsobom im vyjadrovali náklonnosť.
Májové drevo predstavovalo víťazstvo života nad smrťou, bola to ochrana pred chorobami a zlými mocnosťami. Májová zeleň najlepšie vyjadrovala želanie poľnohospodárov týkajúce sa sily a dobrého rastu všetkého rastlinstva. Práve preto dostali zvyky, pri ktorých mali rozhodujúcu úlohu rastliny, názov „májenie“.
Máj pre našich predkov znamenal príchod leta, novej úrody, sľuboval teplejšie dni. Asi všetkým nám je známa tzv. májová bryndza. Ak ste ju niekedy ochutnali, viete, že je iná, čerstvá a svieža. Podobne v minulosti sa malo všetko živé, čo v máji prišlo na svet, zdarne vyvíjať.
Stavanie mája v Revúčke (2017)
Ako vyzeral tradičný máj?
Na stavanie májov sa väčšinou používali brezy, smreky alebo jedle. Museli to byť silné a zdravé stromy. Máj poznáme ako vysoký, listnatý alebo ihličnatý strom, ktorého dôležitou súčasťou je vrchovec. A postaviť poriadny máj vôbec nie je jednoduché. Podstatné je, by bol štíhly a vysoký.
Kmeň sa očistil, nechával sa len dvojmetrový vrcholec. Strom „Máj“ musel byť mladý, vysoký a štíhly stromček, najčastejšie zo smreka, jedle alebo brezy zbavený kôry. Vršok stromčeka bol hojne ozdobený farebnými stuhami, niekedy dokonca aj fľašou vína alebo pálenky. Postavenie krivého máju by však znamenalo neúctu a výsmech.
Chlapci si v hore vopred poznačili strom, ktorý bol vhodný. Niekoľko týždňov pred stavaním májov ho zotli, aby bol suchší a ľahší, a jeho kmeň očistili od kôry, aj konárov. Vrchovec chodili chlapci stínať tesne pred stavaním, a následne sa zdobil rôznymi farebnými stužkami, či šatkami. Zaujímavosťou bolo zavesiť na vrchovec fľašku.
Stavanie májov a prejavy lásky
Mládenci takéto stromčeky postavili pred dvorom dievčiny, ktorej tak chceli dať najavo, že o ňu majú záujem. Slobodným dievkam, či starším stavali máje na znak úcty a ak sa v dedine náhodou nachádzala neprajnica, žiaden máj nedostala.
V 15. storočí bolo postavenie mája údajne znakom vážneho záujmu o dievča, za určitých okolností mohlo nadobudnúť právny význam. Ak si v tom období v Čechách chcel mládenec vziať nejakú devu za ženu stačilo, ak si dvaja (aj neverejne) sľúbili lásku a vernosť a chalan postavil pred jej dom máj. Postavenie stromu sa následne chápalo ako verejné potvrdenie daného sľubu.
Bozk pod rozkvitnutou čerešňou. Zdroj: valachshop.sk
Mládenci, na znak lásky, nosili dievčatám košíky s čerstvými, vlastnoručne nazbieranými kvetmi. Keď to však každým rokom urobili všetci mládenci z dediny či mesta, po čase to začalo „biť do očí“ vrchnosti. Autority sa tak od 18. storočia snažili prostredníctvom zákazov nekontrolovaný výrub lesov obmedziť.
Ak mal mládenec záujem o konkrétne dievča, postavil jej pred domom či v predzáhradke vlastný máj. Ten sa od ostatných mohol líšiť veľkosťou aj výzdobou. Ak malo dievča viac nápadníkov, našlo si pred domom niekoľko postavených májov. Za postavenie mája dievča svojho mládenca odmenilo. Venovalo mu pierko z rozmarínu, klinčekov či iných kvetov, a ten si ho zastokol za klobúk.
Regionálne rozdiely v tradíciách
Iný kraj, iný mrav platí aj v tomto prípade. Zvyk stavania májov sa líši od toho, v ktorom regióne sa práve nachádzate. Ako sme sa už presvedčili v predošlých článkoch, slovenské tradície sa líšili od obce k obci. Zvyk stavania májov poznali na celom Slovensku, no bol vcelku rozmanitý.
Na západe sa praktizoval na začiatku mesiaca tak, ako nám je to známe v súčasnosti. Vo východnej polovici sa však obyčaj viazala k termínu Turíc (pohyblivý sviatok, slávi sa sedem týždňov po Veľkej noci). Aj samotné stavanie však nadobudlo v našej krajine rôzny význam.
Čas stavania májov sa pritom líši podľa časti Slovenska. Na západnom Slovensku sa máje stavali počas noci z 30. apríla na 1. mája, čiže počas filipsko-jakubskej noci, avšak na východnom a strednom Slovensku sa stavanie májov viaže k sviatku Turíc. V niektorých regiónoch Slovenska sa „májový strom“ staval nie s prvým májom, ale až počas Turíc.
Príklady regionálnych zvyklostí:
- Myjava: Stavali máje v noci z 30. apríla na 1. mája. Myjavskou zvláštnosťou bolo však to, že v polovici mája kmene potajmo zvalili, vrcholce nanovo skrášlili a opäť postavili. A nechali stáť do konca mesiaca.
- Liptov: Bol zvyk stavať pred domami, kde mali viac dievčat, pre každú jeden máj: najstaršej najväčší, najmladšej najmenší. Najviac sa hodila breza, práve ju pôvodne nazývali „májovým stromom".
- Šariš a Zemplín: Vztýčili máje už v noci 30. apríla. Potom od rána robili mládenci ich prehliadku a podrobovali ich prísnej kritike. Dievčina, ktorej máj bol uznaný za najvyšší a najkrajší, sa tešila veľkej pozornosti a obdivu.
- Spiš: U nás, na Spiši v Spišskom Štvrtku to bolo vždy na Turíce. Chlapci stavali brezové máje všetkým dievčatám v dedine.
Sprievodné zvyky a obrady
Ale nestačilo postaviť máj, lebo s tým súviselo veľa iných obradov a obyčají, ktoré etnológovia nazývajú májovníckymi. Napríklad v Detve chodili deti 1. mája s Marmurienou (Morenou), slamenou ženskou figurínou symbolizujúcou koniec zimy. V niektorých dedinách sa zase pretekali v šplhaní na obecné máje.
Mládenci po postavení májov chodili po celej dedine od máju k máju a spievali: Sadíme my máje, čo nám dajú za ne? Pálenky červenej, do krbky zelenej. Máj, máj, máj, zelený, pod oblôčkom sadený. Vstávaj dievča hore, sadíme Ti máje, ak hore nevstaneš, mája nedostaneš.
Dievčatá mládencov za postavenie mája odmeňovali stuhami alebo pierkami za klobúk. Taktiež bolo zvykom v prvý májový deň pobozkať svoju vyvolenú pod rozkvitnutou čerešňou. Takáto láska mala potom vydržať celý nasledujúci rok.
Úpadok a obnova tradície
Tento zvyk však neskôr prestali schvaľovať zemepáni, ktorým sa nepáčilo, koľko dreva sa počas tejto tradície spotrebuje. Čiastočne to zapríčinili opakované vrchnostenské zákazy v dôsledku škôd z výrubu. Už v roku 1770 vydala takéto nariadenie Kráľovská rada v Bratislave, o niečo neskôr ju nasledovala Zvolenská župa.
Neskôr sa však vrchnosti podarilo tradíciu skorigovať, napríklad povolením postavenia jedného mája pre celú obec a podobne. Peknú tradíciu stavania májov narušili aj takzvané „máje hanby" alebo „potupné máje". Suché stromy či staré metly stavali mládenci neobľúbeným dievkam alebo dedinským klebetniciam.
Zmena nastala približne pred dvomi desaťročiami, keď sa zrazu máje (jeden, najviac dva) začali objavovať aj v obciach, ktoré ich jakživ nestavali, alebo kde si to ani najstarší obyvatelia nepamätali. Zabudnutá tradícia však dostávala nový obsah. Menila sa najmä na zábavu a trocha aj na šport.
Na mnohých miestach už stavanie májov nie je takou tradíciou, ako kedysi. Ľudia však predsa tieto dni trávia so svojimi rodinami. Pri dobrom počasí je vhodným programom nejaký pekný výlet alebo rodinná grilovačka.
Tradícia stavania mája je nám pomerne blízka aj dnes a patrí k obľúbeným spoločenským akciám. Hoci sa zúžila na jeden kus mája pre obec či mesto, v niektorých lokalitách ho stále stavajú ručne, aby aspoň takto dodržali tradičný zvyk.
Je naozaj pekné, že sa táto tradícia zachovala. V súčasnosti sa máje stavajú väčšinou za účasti veľkej skupiny ľudí. Vztýčený strom tu ostáva väčšinou celý mesiac, na konci ktorého sa slávnostne odstraňuje pri oslave váľania mája.