Evanjelický kostol v Bratislave
Počiatky reformácie a evanjelické zbory
Počiatky evanjelického náboženského hnutia na Slovensku, neseného na myšlienkach reformácie, vyvolali sled udalostí. Dejiny protestantizmu sú pre laickú i odbornú verejnosť dôležité nielen z konfesionálneho, ale aj z národného, kultúrneho i politického hľadiska.Tak ako sa reformácia šírila v Uhorsku od tridsiatych rokov 16. storočia, na rozdiel od mnohých iných častí dnešného Slovenska nenašla v Nitre mohutnejší ohlas. Rímsko-katolícki biskupi, ktorí boli zároveň nitrianskymi zemepánmi, dbali na zachovanie konfesionálne jednoliateho charakteru mesta. V roku 1688 dokonca mestský magistrát vyzval evanjelikov, aby opustili mesto.
V Dobšinej bolo do roku 1746 mesto čisto evanjelické. Mestskú radu reprezentovalo Presbytérium cirkvi, ktoré povolalo farárov a učiteľov a vystavilo im ustanovujúce dekréty. V Dobšinej sa reformácia rozšírila veľmi skoro, lebo v roku 1560 bola Dobšiná už celkom evanjelická. Historické údaje vedú až do 16. storočia, kedy už všetci občania prijali Lutherovo učenie. Toto učenie rozširoval (od roku 1529) v Dobšinej farár Ondrej Fischer, ktorý bol pre kacírstvo vyhnaný z Levoče.
V Prešove sa reformácia po nesmelom začiatku postupne rýchlo rozšírila a ku koncu 16. storočia bolo takmer celé mesto protestantské. Za takých okolností sa kostoly stali bohoslužobnými stánkami evanjelického náboženstva a boli rozdelené podľa národnosti, lepšie povedané podľa bohoslužobného jazyka.
Architektúra evanjelických kostolov na Slovensku
Architektúra evanjelických kostolov na Slovensku je rôznorodá a odráža vplyvy rôznych období a štýlov.
Evanjelický kostol v Dobšinej
Medzi najvýraznejšie patria:- Klasicistický štýl: Kostol bol dostavaný v r. 1835 za 9 mesiacov od položenia základného kameňa. Stavba kostola v klasicistickom slohu, pôvodne bez veže začala po oddelení sa račianskej evanjelickej obce od bratislavskej evanjelickej obce. Veža s hodinami a tromi zvonmi bola postavená v r. 1905 pri celkovej rekonštrukcii kostola, kedy nadobudol súčasnú podobu.
- Renesančné prvky: Evanjelický kostol bol postavený v období hornouhorskej renesancie. Je to impozantná jednoloďová baroková stavba, 36 m dlhá a 12 m široká, má krásnu dúhovú klenbu, na bočných stranách rad pilierov, na ktorých spočívajú bočné chóry.
- Moderná architektúra: Nový evanjelický kostol na Legionárskej ulici v Bratislave je vnímaný ako prelomová realizácia v diele Michala Milana Harminca. Kostol vystavaný v rokoch 1932 - 33 nadobudol „prísnejšiu“ podobu, než akú zachytávajú súťažné plány. Tak ako v prípade vyššie spomenutých architektúr, aj tu je kostrou objektu železobetónová konštrukcia. V exteriéri sa uplatnil protiklad štruktúr neomietanej tehly a travertínového obkladu sokla.
Prehľad evanjelických kostolov v Bratislave
Evanjelická Bratislava a jej kostoly majú bohatú históriu, ktorá sa začala písať už v 17. storočí. Evanjelický cirkevný zbor v Bratislave, oficiálne vzniknutý v roku 1606, prešiel v priebehu histórie veľkými skúškami. Najťažšou bolo odobratie prvých dvoch chrámov v roku 1672. Dnešné dva kostoly v starom meste Bratislavy na Panenskej ulici sú už treťou dvojicou kostolov.
Vzniku týchto dvoch kostolov predchádzala búrlivá história. Od šestnásteho storočia po začiatok budovania týchto chrámov r. 1774 (Veľký kostol), r. 1776 (Malý kostol), to evanjelici nemali ľahké. Po vzniku bratislavského ev. zboru v roku 1606 striedali úspechy v jeho raste neúspechy. Vplyv na tento stav mala predovšetkým situácia v Európe, protireformačný boj nadobúdal čoraz väčšie rozmery.
Na základe kráľovského povolenia 1636 začali evanjelici stavať svoje prvé dva kostoly. Napriek obmedzeniam a pod nohy hádzaným brvnám sa im ich podarilo dokončiť a dodnes stoja na svojich miestach, pravda patriace už niekomu inému. Kostol slovensko-maďarského ev. zboru na Uršulínskej ulici (postavený v r. 1658) zhabali podobne ako kostol pri Hlavnom námestí (postavený v r. 1638) za dramatických okolností v roku 1672. Prvý dostal rád uršulínok, druhý rád jezuitov.
Po Šopronskom sneme na ktorom prijali čiastkové ústupky evanjelikom výmenou za spoločný postup v boji proti Turkom, mohli síce evanjelici stavať nové kostoly, no ich počet bol značne obmedzený. Namiesto odobratých 888 chrámov, smeli postaviť cca 50 kostolov, po dva v každej župe a kráľovskom meste. Značne oklieštená a zdevastovaná evanjelická cirkev však nedisponovala dostatočnými financiami ani ľudskou silou a tak dostavali len 38 kostolov.
Prehľad evanjelických kostolov v Bratislave:
| Kostol | Ulica | Rok Postavenia | Architekt |
|---|---|---|---|
| Veľký kostol | Panenská ulica | 1774-1776 | Matej Walch |
| Malý kostol | Panenská ulica (vstup z Lýcejnej) | 1776-1777 | Matej Walch, František Römisch |
| Nový kostol | Legionárska ulica | 1933 | Michal Milan Harminc |
Okrem uvedených kostolov sa v Bratislave nachádzajú aj ďalšie evanjelické kostoly - v Petržalke, Prievoze a v Rači.
Veľký kostol na Panenskej ulici
Veľký evanjelický kostol v Bratislave na Panenskej ulici, pôvodne Nemecký evanjelický kostol, postavil staviteľ Matej Walch v rokoch 1774 - 1776 v strohom slohu barokového klasicizmu. Nakoľko drevený kostol, ktorý stál na mieste dnešného Malého kostola už nepostačoval a nakoľko syn Márie Terézie Jozef II. bol naklonený reformácii, dovolili si bratislavskí nemeckí evanjelici požiadať o výstavbu nového kostola.
Ešte pred prijatím Tolerančného patentu (1781), ktorý prakticky ukončil protireformačné ťaženie, podarilo sa 24. mája 1774 získať povolenie na stavbu Veľkého kostola pôvodne Nemeckého evanjelického kostola, od panovníčky Márie Terézie. Bol vystavený podľa cisárskeho povolenia s podmienkami aby nemal vežu a nesmel byť ani výstavný. 30. novembra 1776 v ňom odbavil evanjelický duchovný Michal Klein prvé Služby Božie a na nasledujúci deň bol kostol posvätený.
Pod valbovou strechou dômyselnej konštrukcie sa skrýva monumentálny centrálny priestor s dvoma chórmi okolo prekrytý piatimi poľami klenieb, ktoré vytvárajú kvalitný akustický priestor. M. Walch vytvoril centrálny priestor s kazateľnicovým oltárom a dvoma poschodiami chórov. Výška monumentálnych klenieb nad strednou loďou stúpa k strednému poľu a znova klesá, tým vznikol priestor mimoriadnych akustických kvalít. Po prvý raz sa u nás objavil kazateľnicový oltár, do ktorého obraz namaľoval a daroval rodák Adam Friedrich Oeser.
Dnešný organ je tretím nástrojom v histórii kostola. Bol postavený r. 1923 firmou Gebrüder Rieger - Jägerndorf na návrh vtedajšieho organistu G. Rhodesa. Architektonické riešenie jedného z najlepších a najväčších organov na Slovensku je dielom architekta Christiana Ludwiga.
Chrám sv. Mikuláša - Bratislava 2023
Malý kostol na Panenskej ulici
Dnešný Malý kostol pre slovensko-maďarskú časť zboru postavili na mieste zbúraného nemeckého artikulárneho dreveného kostola. Panovníčka Mária Terézia dovolila po Veľkom kostole postaviť aj druhý (Malý) kostol, ktorý podľa projektov M. Walcha zrealizoval František Römisch.
Jednoduchý priestor s chórmi z troch strán má dnes dominantné priečelie s barokovým oltárom a kazateľnicou a obrazom o histórii kresťanstva a evanjelikov u nás. Organ bol postavený r. 1878 a je dielom jedného z najvýznamnejších slovenských organárov Martina Šašku z Brezovej pod Bradlom. R. 1980 pod vedením prof. Kramára bol kostol obnovený.
Nový kostol na Legionárskej ulici
Po vzniku Československej republiky rastúcemu počtu Slovákov nestačil Malý kostol a aj politická situácia spôsobila, že si slovenská časť zboru r. 1933 postavila Nový kostol na Legionárskej ul. podľa projektov Michala Milana Harminca. Architektúra kostola s tehlovým kabrincovým povrchom, s asymetricky umiestnenou vežou, plochou strechou a prísnym interiérom je kvalitným funkcionalistickým dielom, zapísaným do zoznamu DOCOMOMO.
Evanjelický kostol v Rači
Pôvodne klasicistický kostol bol postavený v roku 1835, po tom, čo sa v roku 1834 osamostatnila račianska evanjelická obec od bratislavskej evanjelickej obce, hoci dejiny evanjelickej cirkvi v Rači siahajú omnoho hlbšie - do 2. polovice 16. storočia. Povolenie na stavbu kostola a pozemok získali račianski evanjelici od grófa Antona Pálffyho.
Základný kameň položili už 6. augusta a 7. augusta sa začalo so stavbou. Staviteľom kostola bol Bohumil Pendl z Bratislavy. 27. septembra už stáli hotové múry a pred príchodom zimy bola strecha pokrytá bielymi bridlicami. Vo februári 1835 práce pokračovali tak úspešne, že17. mája 1835 kostol vysvätil Kristián Treml, senior z Bratislavy. Náklady na stavbu kostola činili 14 447 florenov.
Kostol bol postavený bez veže a mal vonkajšiu dĺžku 20,5 m, šírku 13,5 m a výšku po strechu 10 m. Pre účely fary bola v roku 1858 za pôsobenia farára Gustava Mockovčáka zakúpená bývala kúria mariatálskych paulínov. V roku 1877 bola fara obnovená a 24. V roku 1905 - za pôsobenia Otta Schulzeho bola ku kostolu pristavaná veža, ktorú projektoval architekt I. B. Kauser a postavil J. Terebes. Na vežu boli 22. augusta 1905 umiestnené, ako dar obetavých veriacich, tri zvony. Zhotovila ich šopronská firma Synovia Bedricha Seltenhofera.
Kostol je jednopriestorový sieňového typu na oválnom pôdoryse s predstavanou vežou na osi kostola. Stĺpový dvojetážový rokokový oltár s kazateľnicou je z 2. polovice 18. storočia. V spodnej časti pod kazateľnicou je obraz Krista na Olivovej hore. Po stranách kazateľnice guľaté stĺpiky so štylizovanými hlavicami nesú volútový nadstavec s obrazom svätcov.
Evanjelický kostol v Rači
Evanjelický kostol v Kežmarku
V druhej polovici 19. storočia delegácia cirkvi navštívila r. 1870 pôvodom dánskeho stavebného inžiniera Teofila von Hansena, ktorý jej daroval svoje vlastné projekty a tie boli pôvodne určené pre Orient. Nemal mať jednotný stavebný štýl, ale stavba mala obsahovať v rámci tzv. eklektického slohu prvky byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj rôzne orientálne.
Práce pokračovali veľmi rýchlo už roku 1880 bol kostol zastrešený. Pre nedostatok peňazí sa stavba zastavila na neuveriteľných jedenásť rokov, a preto bol kostol ukončený a vysvätený až 2. decembra 1894. Práce na stavbe kostola riadil kežmarský staviteľ Viktor Lazary.
Stavba kostola skutočne upútala každého svojím vzhľadom podobným synagóge, avšak i mešite, no tak isto aj netradičným červeno - zeleným sfarbením. Kostol je jednoloďový, oltárny priestor sa nachádza na úrovni poschodia. V lodi je strop delený klenbovými pásmi. Strop zdobia arabesky, vysoké okná, šesťcípe dávidovské hviezdy.
Vo všetkom vládne presná symetria - dve kazateľnice, dva rady lavíc - na ľavej strane sedeli muži, na pravej ženy. Do kostola na prízemie a organový chór sa zmestí vyše 900 sediacich osôb. Na chóre, ktorý spočíva na neorománskych stĺpoch z čierneho tureckého mramoru, je organ - výrobok firmy Rieger z r. 1894. Je dvojmanuálový a má 30 registrov.
Ku kostolu bolo roku 1909 pristavané mauzóleum Imricha Thökölyho (1657 - 1705), kežmarského rodáka a majiteľa hradu, veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty a bojovníka za náboženskú slobodu. Vstup do mauzólea pripomína výsek z kežmarského hradu renesančnými atikami, v ktorom sa Thököly narodil. Nad dverami je erb rodiny Thököly, po stranách postavy povstaleckých - kuruckých bojovníkov.
Ku kostolu je schodišťom pripojená vysoká veža na spôsob kampanily, v ktorej sú umiestnené tri zvony, zhotovené zlievárenskou spoločnosťou v nemeckej Bochumi roku 1893 na náklady evanjelickej a. v. cirkevnej obce v Kežmarku.
Evanjelický kostol v Kežmarku
Evanjelický kostol v Prešove
V Prešove sa reformácia po nesmelom začiatku postupne rýchlo rozšírila a ku koncu 16. storočia bolo takmer celé mesto protestantské. Kostoly sa stali bohoslužobnými stánkami evanjelického náboženstva a boli rozdelené podľa národnosti, lepšie podľa bohoslužobného jazyka.
Terajší evanjelický kostol bol vybudovaný na mieste, kde v 15. storočí stál kostol Sv. Štefana a Ladislava. O stavbe kostola sa zachoval jediný doklad: pamätná tabuľa nad hlavným kostolným vchodom.
Vybudovanie kostola trvalo 5 rokov, a to preto tak dlho, lebo v r. 1645 zúril v Prešove mor a stavbu museli na dlhší čas prerušiť. Keďže stavba podľa pamätnej tabule bola dokončená dňa 15. júna 1647, deň tento pripadol na sobotu, dá sa predpokladať, že kostol bol na druhý deň, t.j. 16. júna 1647 v nedeľu odovzdaný svojmu účelu v rámci slávnostných služieb Božích. Evanjelický kostol bol postavený v období hornouhorskej renesancie. Je to impozantná jednoloďová baroková stavba, 36 m dlhá a 12 m široká, má krásnu dúhovú klenbu, na bočných stranách rad pilierov, na ktorých spočívajú bočné chóry.
V rokoch 1673-1682, 1687-1705 a 1711-1773 mali kostol v držbe jezuiti. Evanjelický kostol, prirodzene, kultove nevyhovoval jezuitom, preto museli ho vnútorne prispôsobiť vlastným potrebám. Ešte roku 1673 po prvom prevzatí dali postaviť nový hlavný oltár, zasvätený na počesť Panny Márie a dva vedľajšie oltáre, jeden na počesť Sv. Ignáca, patróna rádu, druhý na počesť Sv. Františka Xaverského. Z jezuitskej éry pochádzajú dosiaľ zachované rezbárske umelecké výtvory na organe a na organovom chóre. Pri sakristii sa zachovalo drevorezbami bohato ozdobené jednosedadlové kňažské stallum a naproti štvorsedadlové kňažské stallum ozdobené štylizovanými farebnými ružami a ľaliami.
Dňa 21. júla 1773 zrušil pápež Klement XIV. jezuitský rád. Už dňa 27. októbra 1773 prevzala trojčlenná komisia od Juraja Mačala, superiora a zároveň prešovského plebána, jezuitskú rezidenciu (kolégium) a kostol ako aj všetok majetok. Evanjelici oboch zborov ponúkli, a pre istotu podali aj písomne ponuku. Dňa 24. augusta 1784 bolo konečne rozhodnuté odovzdať evanjelikom kostol a kolégium, ak zaplatia 6000,- zlatých. Tak urobili 24. novembra 1784. Po odstránení menších prekážok a po podpísaní zmluvy dňa 24. novembra 1784 prevzali cirkevní predstavení formálne kostol a kolégium, slávnostne sa tak stalo 25. novembra. Kostol a kolégium sa dostali po 73 rokoch právoplatne do rúk pôvodných majiteľov - evanjelikov.
Evanjelický kostol v Prešove
Významné udalosti a osobnosti
V dejinách evanjelických kostolov sa odohrali mnohé významné udalosti. V roku 1741 nechal gemerský vicišpán Balassa Dobšinský evanjelicky kostol zatvoriť s tým cieľom, že ho premení na katolícky. Tiež chcel vymenovať katolíckeho kňaza. Ale vieruverní Dobšinčania tento útok zmarili. Dňa 24. augusta 1784 bolo konečne rozhodnuté odovzdať evanjelikom kostol a kolégium, ak zaplatia 6000,- zlatých. Tak urobili 24. novembra 1784.
Medzi významné osobnosti patril Samuel Kuzmányi, ktorý 21 rokov a 2 mesiace, od 19. februára 1786 do 21. septembra 1806, viedol evanjelickú cirkev, zomrel v 71. roku svojho života (1807). Od 11. decembra 1788 až do smrti bol Malohontským biskupom.
Evanjelické kostoly dnes
Dnes sú evanjelické kostoly nielen miestami bohoslužieb, ale aj centrami kultúrneho a spoločenského života. Sú dôležitými pamiatkami, ktoré pripomínajú bohatú históriu a kultúru evanjelickej komunity na Slovensku. Aj v 20. storočí sa pokračovalo vo výstavbe a obnove evanjelických kostolov. Ukážkou doznievania predvojnovej moderny v sakrálnej architektúre je evanjelický kostol v Senci, stavaný v rokoch 1950 - 52 pre slovenských repatriantov z Maďarska.
V sledovaných dekádach sa mení postavenie sakrálnych objektov vo vzťahu k organizmu sídla. Novovznikajúce kostoly, často ako súčasti väčších stavebných celkov sa sústreďujú v okrajových častiach miest a v rozvíjajúcich sa štvrtiach. Z pohľadu utvárania ich pôdorysu, dispozície a hmotovej skladby je zjavný proces vedúci k zjednoteniu priestorov, podnietený technickými možnosťami, liturgickými a ekonomickými požiadavkami.
Tabuľka: Významné roky a udalosti v histórii evanjelických kostolov na Slovensku
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1282 | Prvá písomná zmienka o obci Kráľ (Svätý Kráľ). |
| 1767 | Postavenie barokovo-klasicistického kaštieľa v obci Kráľ. |
| 1772 | Začiatok sťahovania evanjelikov do Rimavskej Soboty. |
| 1786-1790 | Výstavba tolerančného kostola v Rimavskej Sobote. |
| 1790 | Vysvätenie tolerančného kostola 4. júla. |
tags: #stos #evanjelicky #kostol