Dnešné evanjelium spomína púť Svätej rodiny do Jeruzalema, hľadanie Ježiša a jeho nájdenie v chráme. Počas sviatkov, keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali.
Stratený Ježiš - to môžu byť rôzne ťažkosti, ktoré do našich rodín prinášajú rozdelenie. Od Svätej rodiny sa však môžeme naučiť, že v takých chvíľach treba ísť k Otcovi. Veď Boh je náš Otec a my patríme do jeho rodiny.
Ježiš v chráme. Heinrich Hofmann, 1881.
Príbeh strateného Ježiša
Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky.
Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí (Lk 2, 41-52).
Bolestné hľadanie a radosť z nájdenia
Aký to musel byť najprv šok a potom obrovský strach, keď Ježiša v zástupe pútnikov vracajúcich sa späť domov nenašli! Tri dni vo veľkom meste. Tri dni otázok, či ho niekto nevidel. Tri dni hľadania a pochybovania, či ho ešte vôbec nájdu. A zrazu vstupujú do chrámu. Možno tam prišli odovzdať Otcovi bolesť, kričať k Bohu, aby našiel svojho a ich Syna. A Syn sedí medzi učiteľmi, počúva, kladie otázky a vyučuje mužov niekoľkonásobne starších od seba…
Vždy sa mi ťažko čítala tá otázka Márie, plná materského strachu: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ Oveľa ťažšie sa mi však čítala Ježišova reakcia. Žiadne ospravedlnenie, žiadna ľútosť, ale priam až nezmyselná otázka: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste,…?“
Sv. Lukáš však spomína len to, že Jozef a Mária nerozumeli posolstvu Ježišových slov. Teraz už začínam rozumieť tomuto tajomstvu. Toto tajomstvo je v skutočnosti naozaj radostné. Nie je práve toto to, čo Ježiš urobil pre Máriu a Jozefa? Nezbúral svojim „stratením“ ich predstavu, ktorú o ňom, ako Synovi Boha mali? A ako to prežívala Mária? Veľmi bolestne, tak ako často my, keď zisťujeme, že Boh nezapadá do našich ľudských rámcov.
Táto bolesť v nás často vyvolá vzdor a hnev na Boha. Ako reaguje Mária? Nerozumie, ale uchováva slová vo svojom srdci. Hnev a vzdor nás k Bohu nepribližujú. No Máriu jej postoj doviedol verne až pod kríž. Tým, že dovolila svojmu Synovi a Bohu, aby bol takým, aký naozaj je, dokázala Jeho obetu prijať, pochopiť a trpieť spolu s Ním.
Ježiš stratený a nájdený v chráme | Biblické príbehy
Posolstvo pre nás
Aj Svätú rodinu tvorili ľudia. Boli lepší ako väčšina z nás, no ani ich život nebol idylický a bezproblémový. On vie, čo hľadáme a čo chýba našim ľudským rodinám. V spojení s ním dostaneme, čo potrebujeme a nájdeme silu, ako žiť v rodine tak, ako žili Ježiš, Mária a Jozef.
V tejto záverečnej katechéze o Ježišovom detstve sa sústredíme na udalosť, keď dvanásťročný Ježiš zostal v chráme bez vedomia svojich rodičov. Tí ho úzkostlivo hľadali a našli až po troch dňoch. Tento príbeh nám ponúka zaujímavý dialóg medzi Ježišom a Máriou, ktorý nám pomáha zamyslieť sa nad cestou Ježišovej matky, ktorá vôbec nebola jednoduchá.
Mária - pútnička nádeje
Na tejto ceste je Mária skutočnou pútničkou nádeje - v najhlbšom zmysle sa stáva „dcérou svojho Syna“, prvou učeníčkou. Mária priniesla na svet Ježiša, Nádej celého ľudstva: živila ho, pomáhala mu rásť, nasledovala ho a sama sa ako prvá nechala pretvoriť Božím slovom.
Skúsenosť straty dvanásťročného Ježiša počas výročnej púte do Jeruzalema ju natoľko vystrašila, že sa pri ostrom napomenutí Synovi stala hovorkyňou aj za Jozefa: „Synu, prečo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s bolesťou hľadali“ (Lk 2,48).
Dôležitosť rodiny
Boh sa chcel narodiť a vyrastať v ľudskej rodine a tým ju posvätil na prvú a skutočnú cestu svojho stretnutia s ľudstvom. V Nazarete si Ježiš ctil Pannu Máriu i spravodlivého Jozefa a po celú dobu svojho detstva a dospievania zostal podriadený ich autorite. (porov. Odhalil tak dôležitý význam rodiny pre výchovu osoby.
Tento príbeh odhaľuje najpodstatnejšie a najhlbšie povolanie rodiny: sprevádzať každého nového člena, aby objavil Boha a plán, ktorý preňho Boh pripravil. Mária a Jozef vychovali Ježiša predovšetkým svojím príkladom.
Výzva k hľadaniu Boha
Prajem nám všetkým, aby sme aj tieto vianočné sviatky nechali Boha, nech zbúra naše domčeky z kariet. Vzdajme sa svojich predstáv o Bohu, aby sme stretli skutočného a živého Boha, ktorý prišiel medzi nás.
Skúsim sa dnes „stratiť“ k Otcovi do chrámu ako Ježiš.
Mária, Matka Božia.