Biblický príbeh o stretnutí Pána so Simeonom je hlboko zakorenený v širšom kontexte Starého zákona a zmluvy, ktorú Boh uzavrel s Abrahámom. Pochopenie tohto kontextu nám pomáha lepšie oceniť význam Simeonovej prorockej chvíle.
Abramova cesta do Kanaánu
Boh posiela Abrama do Kanaánu. „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa a preslávim tvoje meno a ty budeš požehnaním.“ (Genezis 12,1-2)
Abram odišiel, ako mu rozkázal Pán. Išiel s ním aj Lot. Abram mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Haranu. Abram vzal so sebou svoju ženu Sarai a svojho synovca Lota i celý majetok, čo nadobudli, aj služobníctvo, ktoré v Harane získali. A takto odišli, aby šli do krajiny Kanaán, a tak došli do krajiny Kanaán. Abram prešiel krajinou až po miesto Sichem, až k terebintu Moreho. Vtedy boli v krajine Kanaánčania. Tu sa Abramovi zjavil Pán a povedal mu: „Túto krajinu dám tvojmu potomstvu.“ On tam potom postavil Pánovi, ktorý sa mu zjavil, oltár.
Odtiaľ odišiel k vrchu východne od Betelu a tam rozložil svoj stan. Na západ mal Betel, na východ Haj. Aj tam postavil Pánovi oltár a vzýval meno Pánovo. Potom sa Abram vybral ďalej a tiahol k Negebu.
Keď nastal v krajine hlad, Abram odišiel do Egypta, aby tam začas pobudol, lebo v krajine sa hlad rozmáhal. Keď prišiel do Egypta, Egypťania videli, že je to veľmi pekná žena. A keď ju videli faraónovi dvorania, chválili ju pred faraónom a ženu odviedli do faraónovho domu. S Abramom však kvôli nej dobre zaobchádzal; mal ovce, dobytok, osly, otrokov a otrokyne, oslice a ťavy. Pán však bil faraóna ťažkými ranami, aj jeho dom, pre Abramovu ženu Sarai. Tu si faraón zavolal Abrama a povedal mu: „Čo si mi to urobil?! Prečo si mi nepovedal, že je ona tvoja žena? Prečo si hovoril: »Ona je moja sestra,« a tak som si ju vzal za ženu?“ Potom faraón vydal o ňom rozkaz mužstvu, aby ho vyprevadili aj s jeho ženou i so všetkým, čo mal.
Abram teda tiahol aj so svojou ženou a so všetkým, čo mal, a Lot s ním, naspäť do Negebu. Abram mal množstvo stád, striebra a zlata, na miesto oltára, ktorý tam predtým postavil, kde Abram vzýval meno Pánovo. A krajina im nestačila na spoločné bývanie, lebo ich majetok bol veľký; a tak nemohli zostať spolu. Medzi pastiermi Abramových stád a medzi pastiermi Lotových stád povstala zvada. A v krajine vtedy bývali Kanaánčania a Ferezejci.
Preto povedal Abram Lotovi: „Nech nie sú rozbroje medzi mnou a tebou, medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi; sme predsa bratia! Či nie je pred tebou celá krajina?! Preto sa, prosím, odlúč odo mňa!“ Tu zdvihol Lot oči a videl, že celé okolie Jordánu až po Segor je zavlažované ako Pánov raj, ako egyptská krajina. Preto si Lot vybral celú krajinu okolo Jordánu a odtiahol na východ. Takto sa bratia oddelili jeden od druhého. Abram býval v krajine Kanaán, Lot sa zdržoval v mestách okolo Jordánu a utáboril sa aj v Sodome. Ale Sodomčania boli zlí a veľmi hrešili proti Pánovi.
Celú zem, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky. Rozmnožím tvoje potomstvo ako prach na zemi. Ak teda niekto dokáže spočítať prach na zemi, bude môcť spočítať aj tvoje potomstvo. Abram vzal svoj stan a šiel, a osadil sa pri terebintoch Mamreho, čo sú v Hebrone, a postavil tam Pánovi oltár.
Boli vo vojne so sodomským kráľom Barom, s gomorským kráľom Bersom, s adamským kráľom Senaábom, so seboimským kráľom Semeberom a s balamským, čiže segorským kráľom. Títo všetci sa spojili v údolí Sidim, čo je teraz Soľné more. Dvanásť rokov boli poddaní Chodorlahomerovi, ale v trinástom roku sa vzbúrili.
Chorejcov na vrchoch od Seiru až k výbežku Fáranu, ktorý je na púšti. Potom sa obrátili a prišli do En Misfaty, čiže do Kádeša, a zničili celý kraj Amalekitov a Amorejčanov, ktorí sídlili v Asason-Tamare. Totižto proti elamskému kráľovi Chodorlahomerovi, kráľovi národov Tadalovi, senaárskemu kráľovi Amrafelovi a elasarskému kráľovi Ariochovi. Štyria králi proti piatim.
V údolí Sidim bolo plno asfaltových jám; a keď sodomský a gomorský kráľ utekali, padli do nich, ostatní utiekli do hôr. Tamtí vzali zo Sodomy a Gomory všetok majetok i všetky potraviny a odtiahli. So sebou vzali aj Abramovho synovca Lota i jeho majetok - býval totiž v Sodome - a odtiahli.
I prišiel jeden z tých, čo utiekli, a oznámil to Hebrejovi Abramovi. On býval pri terebintoch Amorejčana Mamreho, brata Eschola a Anera. Oni boli spojení zmluvou s Abramom. Keď sa Abram dozvedel, že jeho synovec je zajatý, zvolal svojich tristoosemnástich osvedčených mužov, ktorí sa narodili v jeho dome, a hnal sa za nimi až po Dan. V noci rozdelil tých, čo boli s ním, prepadol ich so svojimi sluhami a hubil ich a prenasledoval až po Hobu, ktorá je severne od Damasku. Takto priviedol späť všetok majetok i svojho brata Lota; aj jeho majetok priviedol späť, aj ženy a ľud.
Keď sa vracal po víťazstve nad Chodorlahomerom a kráľmi, ktorí boli s ním, vyšiel mu v ústrety sodomský kráľ do údolia Save, čiže do Kráľovského údolia. A salemský kráľ Melchizedech priniesol chlieb a víno; bol totiž kňazom najvyššieho Boha. „Buď požehnaný, Abram, od najvyššieho Boha, Stvoriteľa neba a zeme!“ A on mu dal desatinu zo všetkého. Nechcem nič, len to, čo zjedlo služobníctvo a podiely pre mužov Anera, Eschola a Mamreho, ktorí išli so mnou.
Po týchto udalostiach sa Pán prihovoril vo videní Abramovi takto: „Neboj sa Abram, ja som tvoj štít.“ Abram odpovedal: „Pane, Bože, čože mi dáš? Veď odchádzam bezdetný a správcom môjho domu je Eliezer z Damasku.“ Ale Pán mu povedal: „On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z tvojho vnútra.“ Abram uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť. Potom mu povedal: „Ja som Pán, ktorý som ťa vyviedol z Chaldejského Uru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.“
On to všetko vzal, rozsekol ich na polovice a polovice položil jednu oproti druhej, vtáky však nerozsekal. Keď zlietali vtáky na mŕtve telá, Abram ich odoháňal. A keď zapadalo slnko, padol na Abrama tvrdý spánok. Prepadla ho hrôza a veľká tma. A (Pán) povedal Abramovi: „Dobre si uvedom, že tvoje potomstvo bude prišelcom v cudzej krajine, zotročia ho a štyristo rokov budú s ním zle zaobchádzať. Ale národ, ktorému budú otročiť, budem ja súdiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom. Ty však v pokoji odídeš k svojim otcom a pochovajú ťa vo vysokom veku. Vo štvrtom pokolení sa sem vrátia, lebo dovtedy sa ešte nenaplní miera Amorejčanov.“ Keď zapadlo slnko a zotmilo sa, zjavila sa dymiaca pec a horiaca fakľa, ktorá prešla pomedzi tie čiastky.
Abramova žena Sarai neporodila mu dieťa. Mala však ona aj egyptskú slúžku menom Agar. Sarai povedala Abramovi: „Pozri, Pán ma uzavrel, že nemôžem porodiť. Vojdi teda k mojej slúžke! Možno, že aspoň z nej dostanem synov.“ Abram počúvol jej radu. I vzala Abramova žena Sarai svoju služobnicu, Egypťanku Agar - Abram vtedy býval už desať rokov v kanaánskej krajine -, a dala ju za ženu svojmu mužovi Abramovi. On k nej vošiel a ona počala. Keď však spozorovala, že počala, s opovrhnutím sa dívala na svoju paniu. Vtedy povedala Sarai Abramovi: „Na mojej krivde máš aj ty účasť. Ja sama som dala svoju slúžku do tvojho lona a teraz, keď vidí, že počala, pozerá na mňa s opovrhnutím. Nech Pán rozsúdi medzi mnou a tebou!“ Abram odvetil Sarai: „Veď je tvoja slúžka v tvojej moci! Nalož s ňou, ako uznáš za dobré!“ Sarai však s ňou nakladala tvrdo, takže ona od nej utiekla.
Preto studňu nazvala studňou Lachaj roi (studňa Živého, ktorý ma vidí). To je tá medzi Kádešom a Baradom. Potom Agar porodila Abramovi syna a Abram nazval syna, ktorého mu porodila Agar, Izmael. Abram mal osemdesiatšesť rokov, keď mu Agar porodila Izmaela.
Zmena Abramovho mena a podmienky uzavretej zmluvy
Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: „Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý. Uzavieram zmluvu medzi mnou a tebou a prenáramne ťa rozmnožím.“ Abram padol na tvár a Boh s ním hovoril: „To som ja, čo mám zmluvu s tebou, že budeš otcom mnohých národov. A tvoje meno nebude už viac Abram, ale Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov. Dám sa ti rozrásť prenáramne, rozmnožím ťa v národy, i králi z teba vzídu. A uzavieram zmluvu medzi mnou a tebou a medzi tvojím potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach ako zmluvu večnú, že budem Bohom tvojím a tvojho potomstva po tebe. Tebe a tvojmu potomstvu po tebe dám celú krajinu Kanaán, v ktorej si hosťom, za večné vlastníctvo a budem ich Bohom.“
Potom Pán hovoril Abrahámovi: „Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach! Toto je moja zmluva medzi mnou a vami, a medzi tvojím potomstvom po tebe, ktorú zachováte: Nech je obrezaný každý z vás, kto je mužského pohlavia! Obrežete mäso svojej predkožky a bude to znakom zmluvy medzi mnou a vami. Na ôsmy deň nech je obrezaný každý z vás mužského pohlavia z pokolenia na pokolenie, aj (otrok), čo sa ti narodil v dome, i taký, ktorý bol od cudzinca kúpený za peniaze a ktorý nie je tvojím potomstvom. Obrezaný musí byť aj ten, čo sa narodil v tvojom dome, i taký, ktorý bol kúpený za peniaze. Moja zmluva na vašom tele bude zmluvou večnou. Muž, ktorému nebude obrezané mäso predkožky, nech je vylúčený zo svojho ľudu. Porušil moju zmluvu.“
Prísľub Izákovho narodenia
A Boh povedal Abrahámovi aj toto: „Svoju manželku Sarai už nebudeš volať Sarai, ale Sára bude jej meno. Veď ťa požehnám a dám ti z nej syna. Požehnám ju a bude matkou národov, králi národov vzídu z nej.“ Tu padol Abrahám na tvár a smial sa; a v srdci si vravel: „Storočnému sa má narodiť syn? A Sára má porodiť v deväťdesiatke?“ A Abrahám povedal Bohu: „Kiežby aspoň Izmael ostal živý pred tebou!“ Ale Pán opakoval: „Tvoja žena Sára ti porodí syna a dáš mu meno Izák, a svoju zmluvu s ním urobím zmluvou večnou preň i pre jeho potomstvo po ňom. Aj čo sa týka Izmaela, som ťa vypočul: Požehnám ho a rozmnožím a rozšírim ho prenáramne. Dvanásť kniežat sa z neho narodí a urobím z neho veľký národ. Ale svoju zmluvu urobím s Izákom, ktorého ti Sára porodí o rok v tomto čase.“ A keď Boh prestal s ním hovoriť, vystúpil od Abraháma hore.
Potom vzal Abrahám svojho syna Izmaela, aj všetkých, čo sa narodili v jeho dome, i všetkých, čo boli kúpení za peniaze, všetkých mužov Abrahámovho domu a v ten istý deň obrezal mäso ich predkožky, ako mu prikázal Boh. Abrahám mal deväťdesiatdeväť rokov, keď mu bolo obrezané mäso predkožky. Jeho syn Izmael mal trinásť rokov, keď mu bolo obrezané mäso predkožky. V ten istý deň bol obrezaný Abrahám i jeho syn Izmael a s ním boli obrezaní všetci muži jeho domu, tak tí, čo sa narodili v jeho dome, ako aj tí, čo boli od cudzinca kúpení za peniaze.
Abrahámovo pohostinstvo
Znova sa mu zjavil Pán pri terebintoch Mamreho, keď za najväčšej horúčavy dňa sedel pri vchode do stanu. Keď zdvihol oči, videl neďaleko seba stáť troch mužov. Keď ich zazrel, bežal im v ústrety od vchodu do stanu, poklonil sa až po zem a povedal: „Pane môj, ak som našiel milosť v tvojich očiach, neobíď svojho služobníka! Nech sa donesie trochu vody, umyte si nohy a odpočiňte si pod stromom! Prinesiem kúsok chleba a posilníte sa. Potom pôjdete ďalej. Veď ste prešli okolo svojho služobníka.“ Oni odpovedali: „Urob, ako hovoríš!“
Potom Abrahám bežal k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a on sa poponáhľal pripraviť ho. Potom priniesol maslo, sladké mlieko i teľa, ktoré dal pripraviť, a predložil im to. Sám však ostal stáť opodiaľ pod stromom, kým oni jedli. Vtedy sa ho spýtali: „Kde je tvoja žena Sára?“ On odpovedal: „Tam v stane!“ Vtedy mu on povedal: „O rok v tomto čase sa vrátim a tvoja žena Sára bude mať už syna.“ Sára načúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za jej chrbtom. Abrahám a Sára boli starí, pokročilí vekom; Sáre sa už nestávalo, čo sa stáva ženám. Preto sa Sára sama v sebe zasmiala, mysliac si: „Teraz, keď som stará, budem mať rozkoš? Veď aj môj Pán je starý!“ Vtedy Pán povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára smeje a vraví: »Vari mám porodiť, keď som stará?« Je azda Pánovi nejaká vec nemožná? O rok v tomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna.“ Sára zapierala: „Ja som sa nesmiala!“ Bála sa totiž. On však povedal: „Nie. Smiala si sa!“
Mužovia sa potom odtiaľ pobrali a zamierili k Sodome. Abrahám išiel s nimi, aby ich odprevadil. A Pán prehovoril: „Mám pred Abrahámom tajiť, čo chcem urobiť?! Veď z Abraháma sa má stať veľký a mocný národ a v ňom majú byť požehnané všetky národy zeme. Lebo viem, že prikáže svojim synom a svojmu domu po sebe, aby zachovávali Pánovu cestu a konali spravodlivo a správne, aby Pán splnil na Abrahámovi, čo o ňom prisľúbil.“ Preto Pán povedal: „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. Zostúpim, aby som sa presvedčil, či naozaj tak robia, aká je obžaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť.“
Mužovia sa potom odtiaľ obrátili a išli do Sodomy, kým Abrahám ostal ešte stáť pred Pánom. Tu Abrahám pristúpil bližšie a povedal: „Zahubíš azda spravodlivého spolu s bezbožným? Možno, že je v meste päťdesiat spravodlivých. Vari ich zahubíš, alebo radšej odpustíš mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom? Nech je ďaleko od teba, že by si takto robil, usmrcoval spravodlivého s bezbožným! Takto by sa rovnako vodilo spravodlivému i bezbožnému. To nech je ďaleko od teba! Vari sudca celej zeme nebude konať spravodlivo?!“ Pán povedal: „Ak nájdem v Sodome medzi nimi päťdesiat spravodlivých, odpustím pre nich celému mestu.“ Abrahám však začal znova a povedal: „Hľa, opovážil som sa rozprávať s Pánom, hoci som len prach a popol. Možno, že do päťdesiat budú chýbať piati spravodliví. Vari pre tých piatich zničíš celé mesto?“ On odpovedal: „Nezničím, ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.“
Potom povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, keď ešte hovorím. Ak sa ich tam nájde štyridsať?“ On odpovedal: „Nezničím kvôli štyridsiatim.“ A ešte povedal: „Ach, nech nehneváš sa, Pane, že ešte hovorím. Ak sa ich tam nájde tridsať?“ On odpovedal: „Nezničím, ak ich tam nájdem tridsať.“ A ešte povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, že ešte raz vravím. Ak sa ich tam nájde len dvadsať?“ On odpovedal: „Nezničím kvôli dvadsiatim.“ A ešte povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, že ešte raz vravím. Ak sa ich tam nájde len desať?“ On odpovedal: „Nezahubím kvôli desiatim.“ Keď Pán dokončil rozhovor s Abrahámom, odišiel a Abrahám sa vrátil na svoje miesto.
Keď dvaja anjeli došli do Sodomy, Lot sedel v bráne Sodomy. Keď ich Lot uvidel, vstal a šiel im oproti. Poklonil sa až po zem a povedal: „Prosím vás, páni moji, zabočte do domu svojho služobníka a prenocujte tam. Umyjete si nohy a včasráno vstanete a budete pokračovať vo svojej ceste.“ Oni však odpovedali: „Nie! Prenocujeme na ulici.“ Ale on na nich nástojil, aby zostali u neho. I vošli do domu. Pripravil im pohostenie, dal napiecť nekvaseného chleba a najedli sa.
Skôr než si ľahli, obkľúčili dom muži z mesta, Sodomčania, všetci do jedného, od mládenca až po starca, celý ľud z celého mesta. Vyvolali Lota a povedali mu: „Kde sú mužovia, čo prišli dnes večer k tebe? Vyveď nám ich, aby sme s nimi obcovali!“ Lot vyšiel k nim ku vchodu a zavrel za sebou dvere a povedal im: „Bratia moji, nože nerobte hriech! Mám dve dcéry, ktoré ešte nepoznali muža. Vyvediem vám ich, robte s nimi, čo sa vám páči. Len týmto mužom nič nerobte, veď prišli pod ochranu mojej strechy!“ Oni však volali: „Prac sa preč!“ A dodali: „Prišiel sem ako cudzinec a chcel by súdiť. Teraz ti vyvedieme horšie ako tým.“ Veľmi dorážali na Lota a pokúšali sa vylomiť dvere. Vtedy tí mužovia načiahli ruky, vtiahli Lota dnu a zamkli dvere. Mužov však, veľkých aj malých, čo boli pri vchode do domu, ranili slepotou, takže sa márne namáhali nájsť vchod.
Lebo zničíme toto mesto, pretože je naň veľká žaloba pred Pánom. Pán nás poslal, aby sme ho zničili. Vtedy Lot vyšiel von a povedal svojim zaťom, ktorí si mali vziať jeho dcéry: „Vstaňte, poďte preč z tohoto miesta, lebo Pán mesto zničí!“ Jeho zaťovia si však mysleli, že robí žarty.
Keď svitol deň, anjeli nútili Lota, aby sa ponáhľal. Hovoria: „Vstaň, vezmi svoju ženu a obe dcéry, ktoré máš, aby si nezahynul pre neprávosť mesta!“ A keď váhal, chytili ho obaja mužovia za ruku, aj jeho ženu a obe dcéry, lebo Pán ich chcel zachrániť, vyviedli ich von a nechali ich za mestom. Keď ich vyvádzali von, jeden z nich povedal: „Zachráň si život! Neobzeraj sa za seba a nezastavuj sa nikde v okolí Jordánu! Utekaj do hôr, aby si nezahynul!“ Lot im povedal: „Ach, nie, Pane! Zaiste tvoj služobník našiel milosť pred tebou, veď si mi preukázal veľké milosrdenstvo, keď si zachoval môj život, ale na vrchoch sa nebudem môcť zachrániť! Aby ma azda nestihlo nešťastie, aby som nezomrel. Pozri, tu neďaleko je mesto, tam môžem utiecť. Ono je len malé a ja sa v ňom zachránim! Malé je a ja ostanem nažive!“ I povedal mu: „Dobre teda, vyslyším ťa aj v tejto veci a mesto, o ktorom hovoríš, nezničím. Rýchle ta teda utekaj, lebo kým ta nedôjdeš, nemôžem nič robiť.“ Preto sa mesto volá Segor.
Slnko vyšlo nad zem, keď Lot došiel do Segoru. Vtedy Pán spustil na Sodomu a Gomoru dážď síry a ohňa od Pána z neba a zničil tie mestá i celé okolie Jordánu so všetkými obyvateľmi mesta a so všetkým poľným rastlinstvom. Keď sa jeho žena za ním obzrela, premenila sa v soľný stĺp.
Abrahám sa vybral zavčas rána na miesto, na ktorom predtým stál pred Pánom. A hľadel na Sodomu a Gomoru a na celý kraj v okolí Jordánu a videl: hľa, dym vystupoval zo zeme ako dym z pece.
Keď Boh ničil mestá v okolí Jordánu, pamätal na Abraháma a vyviedol Lota sprostred rozvratu, keď ničil mestá, v ktorých býval Lot.
Táto zmluva, potvrdená obrezaním, sa stala základom identity a poslania Izraela. Simeon, ako spravodlivý a zbožný muž, ktorý očakával útechu Izraela, bol hlboko prepojený s týmito zasľúbeniami. Vďaka Duchu Svätému mu bolo zjavené, že neuvidí smrť, kým neuvidí Mesiáša. Keď priniesli Ježiša do chrámu, rozpoznal v ňom zasľúbeného Mesiáša.
Simeonovo stretnutie s Ježišom tak nie je len osobnou udalosťou, ale aj potvrdením dlhodobých Božích zasľúbení. Simeonove slová „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči videli tvoju spásu“ (Lk 2,29-30) odrážajú naplnenie očakávaní Izraela a začiatok novej éry spásy pre všetky národy.
Stretnutie Pána so Simeonom je tak hlboko zakorenené v biblickom kontexte, ktorý siaha až k Abrahámovej zmluve. Simeonovo prorocké poznanie Mesiáša potvrdzuje Božie zasľúbenia a otvára cestu spáse pre všetky národy.
TK SAV - Analýza mRNA vakcín
tags: #stretnutie #pana #so #simeonom #biblia