Pri zakladaní stavby je dôležité zohľadniť špecifické danosti prostredia, v ktorom bude stáť. K základom pristupujte s filozofiou, že držia celý dom a spolu s nosnými stenami sú len veľmi ťažko následne opraviteľné. Skôr ako sa pustíte do budovania základov, mali by ste si zistiť maximum informácií o pozemku.
Otázkou je, či je štrkové lôžko pod základové pásy nevyhnutné a aký je jeho skutočný prínos. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty tejto problematiky a pokúsime sa nájsť odpovede na najčastejšie otázky.
V dávnej minulosti ľudia prirodzene vnímali prírodné javy a boli ich súčasťou. Zžití s prírodou osídľovali predovšetkým také miesta, kde im nehrozili časté záplavy či zosuvy pôdy. Pre svoj domov nachádzali prostredie s priaznivou klímou vhodnou na bývanie. V súčasnosti sme stratili prirodzené pozorovacie inštinkty, ktoré by nás chránili pred nevhodným výberom miesta na stavbu sídel, preto je dôležité sa o miestne pomery zaujímať ešte pred kúpou pozemku, aby sme neskôr neľutovali zbytočne vynaložené peniaze.
Účel štrkového lôžka
Štrkové lôžko sa tradične používa z niekoľkých dôvodov:
- Zjednotenie prostredia podkladu: Podsyp základových pásov má za úlohu zjednotiť prostredie podkladu na veľmi príbuzné vlastnosti.
- Zníženie sadania stavby: Štrk je menej stlačiteľný ako napríklad piesok.
- Vytvorenie prechodového prvku: Je to všetko pre vytvorenie prechodového prvku medzi rastlím terénom a základovou konštrukciou.
- Rovnomerné rozloženie zaťaženia: Teda nie odviesť vodu spod základov, ale rovnomerne rozložiť.
Zhutňovanie podsypu sa vykonáva za účelom zníženia konsolidácie (sadania/stlačnia) podkladu.
Štrkové lôžko neriešia problémy vyrovnávacích násypov, spodnej vody či odizolovania základov. Je to investícia do zlepšenie kvality zakladania a funkcie základov pri rozličných okrajových podmienkach - upozorňujem nie je to všeliek. Prirovnal by som to k bezpečnostným pásom v aute. Tie sú na zvýšenie bezpečnosti ako štandard ale poznám prípady kedy nepomohli.
Základy pre rodinný dom - výkopy a monolitická časť (postup, ako na to)
Kedy štrkové lôžko nedať?
V niektorých prípadoch môže byť použitie štrkového lôžka kontraproduktívne:
- V lokalite s pieskovými alebo kamenistými zeminami bez podzemnej vody: V takom prípade je toto lôžko neopodstatnené.
- Ak sa objaví spodná voda v škáre: My spravidla / po dohode so statikom/ ak sa neobjavi spodná voda v škáre, tak toto štrkové lôžko nedávame.
- Ak je podklad mäkký: Ak je konzistencia "laicky" ako plastelína, darmo budeš do nej ubíjať štrk, nepomôže. Akurát podporíš sadanie objektu neskôr.
Problém môže nastať, ak sa cez štrk dostane voda k pieskom pod základom, čo nie je dobré. Takže v niektorých prípadoch (záleží od základovej pôdy) je to viac na škodu ako na úžitok.
Prípadná spodná voda nespôsobí také problémy, ako nestabilný základ. A nakoniec na čistom íle so spodnou vodou by som nezakladal na pásoch, ale na doske. Tam je potom drenáž reálna.
Je to dosť individuálne, ale z tejto požiadavky vyplynuly podklady pre návrh hĺbky základových konštrukcií v náväznosti na teplotné oblasti. Aj keď únosnosť je s násobnou rezervou, ale základy sú projektované do nezámrznej hĺbky. Otázkou je, ako ešte ochrániť základovú konštrukciu pred "nadvihnutím/podmrznutím".
Sám som zažil podmrznutie časti základov objektu menšieho staršieho RD - stačilo len raz a boli to mrazy raz za uvádzaných 100 rokov, ale konštrukcie sa posunuli vznikli praskliny, uloženie nosníkov sa skrátilo - laicky povedaná stavba sa začala rozchádzať. Pri topení ľadu resp. rozmŕzaní dochádzalo k nerovnomernému sadaniu a .... Nie vždy je možné tieto veci technicky ošetriť - viď. povodňová voda, havária rozvodov .... je však možné maximálne eliminovať ich dôsledky.
Osobne by som štrkový podsyp nevynechával. Treba zobrať na zreteľ aj triedu zeminy a od nej odvodiť spôsob zakladania.
Zamrznutá voda/lad má tendenciu rozpínania a tým spôsobuje pohyby konštrukcie nachádzajúce sa nad. Ak je celistvosť tohto priestoru rozdrobená/rozdelená na menšie jej "výkon" nedokáže spôsobiť posuny.
Aký štrk použiť?
Ja preferujem triedený štrk 16-32 mm mm. Obsahuje menej pieskoviny a je dobre udusateľný. Ak je podklad mäkký robím prvých a´5 cm z frakcie 22-32 mm. Tú v podstate vtlačím do podkladu dusadlom. Potom 10-15 cm z frakcie 16-32 mm a ten zhutním. To za predpokladu, že som v nezámrznej hĺbke. Teda min 90 cm pod úrovňou upraveného terénu.
Na betón je najlepší plavený štrk. Na lôžko je najlepší drvený kameň lebo plavený štrk pod žabou "pláva", drvený kameň sa dusaním do seba zakliesňuje. Pouzivaju sa frakcie s co najvacsim priestorom medzi zrnami a sucasne s co najvacsou sudrznostou (lomovy kamen).
Drvene kamenivo je vhodne kvoli drenaznej funkcii, tu netreba sachovat s nejakymi pevnostami, zhutnit sa da aj hlina tak,ze do nej nepichnes kolik, ale ta nesplna drenaznu funkciu, aby voda nevzlinala k podkladovemu betonu.
Postup prác pri zakladaní
Pre správne založenie domu je potrebné vedieť čo najviac informácií o podloží na pozemku, kde plánujete stavať. Preto pre správny návrh a realizáciu základov vždy požadujeme k našim projektom zrealizovanie inžiniersko-geologického prieskumu.
Výsledky prieskumu ukázali, že pod domom sú značné rozdiely v zastúpení vrstiev (rôzne druhy zeminy, navážky, piesky a štrky). Výškové rozdiely medzi únosnými a menej únosnými vrstvami boli v niektorých miestach viac ako metrové.
Pred samotným zakladaním sme z pozemku stiahli ornicu. Na základe inžinersko-geologického prieskumu a po konzultáciách so špecialistom na zakladanie na štrkových geovankúšoch (zhutňovaných vrstvách štrku) bol plán robiť dokopy 3 štrkové vrstvy (100mm + 200mm + 200mm).
Na celý výkop pod základovou doskou sme dali špeciálu ťahovú geotextíliu. Táto slúži okrem oddelenia štrku od zeminy aj na lepšie zhutnenie štrkových vrstiev práve tam, kde je mokrá “ rozbahnená“ pôda. Pretože pri zhnutňovaní priamo na mokrú zeminu sa štrk v takejto zemine neustále posúva a pri hutnení „uteká“.
Na druhú zhutnenú vrstvu štrku sme dali pre statické zlepšenie geomrežu. Jej funkcia je iná ako pri geotextílii. Neslúži na separáciu ale tomto prípade pomáha hlavne zhutneniu štrkových vrstiev vzájomne na seba.
Po realizácii štrkových vrstiev sme robili ležaté rozvody vody a kanalizácie pod doskou. Museli sme ich spraviť vo vrstvách zhutneného štrku, čo nie je ideálne zo statického pohľadu.
Na finálne štrkové vrstvy išla tenká zrovnávacia piesková vrstva. Je to podklad pre uloženie extrudovaného polystyrénu (XPS) - tepelnej izolácie pod základovú dosku. Dom bude z Ytongu.
Na základovú dosku sme použili vodostavebný betón, ktorý plní zároveň hydroizolačnú funkciu. Toto riešenie nie je všeobecne hocikde použiteľné. Vodostavebný betón neplní zároveň funkciu protiradónovej ochrany! Vždy treba zhodnotiť radónové riziko a podľa toho navrhnúť riešenie protiradónové opratrenia. Protiradónové riešenie v našom dome bude zabezpečovať štrkové podložie, ktoré prípadný radón z podložia odvetrá po obvode domu.
Alternatívy k štrkovému lôžku
V niektorých prípadoch je možné použiť alternatívne riešenia namiesto tradičného štrkového lôžka:
- Geotextília: Používa sa separacna folia aby sa vam do medzier strku nevylialo cementove mlieko.
- Geomreža: Jej funkcia je iná ako pri geotextílii. Neslúži na separáciu ale tomto prípade pomáha hlavne zhutneniu štrkových vrstiev vzájomne na seba.
- Zhutnenie zeminy: Zhutnit sa da aj hlina tak,ze do nej nepichnes kolik, ale ta nesplna drenaznu funkciu, aby voda nevzlinala k podkladovemu betonu.
Záver
Použitie štrkového lôžka pod základové pásy je komplexná problematika, ktorá závisí od mnohých faktorov. Je dôležité zvážiť všetky aspekty a poradiť sa s odborníkom, aby sa zvolilo najvhodnejšie riešenie pre konkrétny prípad.