Kostol Ducha Svätého v Kátlovciach: História a súčasnosť

Kostol Ducha Svätého v Kátlovciach je významnou kultúrnou pamiatkou Slovenska. Podľa charakteristiky uvedenej v “Súpise kultúrnych pamiatok na Slovensku” je neskorobarokový, postavený v roku 1710, obnovený 1818 a doplnený vežou 1830. Pozrime sa bližšie na jeho históriu, architektúru a významné udalosti, ktoré ho formovali.

Kostol Ducha Svätého v Kátlovciach

História a výstavba

Kostol bol postavený v roku 1710, no slávnostné posvätenie sa uskutočnilo až v roku 1835 za účasti biskupa Alexa Jordánskeho. Presná príčina posunu dátumu vysvätenia chrámu oproti roku dokončenia výstavby v Kátlovciach nie je známa.

Architektonické prvky

Kostol predstavuje bežný jednoloďový priestor zaklenutý valenou lunetovou klenbou s presbytériom, zakončeným polygonálnym uzáverom. Na východnej strane je veža vstavaná do hlavnej fasády, na prízemí s kamenným ušnicovým portálom.

Interiér a zariadenie

Pôvodné vnútorné zariadenie bolo jednotné barokové z 1. polovice 18. storočia. Hlavný oltár mal v strede stĺpovej architektúry reliéf Zoslania Ducha svätého, bočné oltáre majú v strede sochy sv. Anny a sv. Martina. Drevená kazateľnica a kamenná krstiteľnica, kalichová, pochádzali tiež z 1. polovice 18. storočia. Približne v strede kostola na pravej strane je na stene latinský nápis : EXCELESA FAMILIA COMITUM ERDÖDY DE MONYOROKERÉK ECCLESIAM HANC DOTE PATRONALI ILLUSTREM VOLUIT CONSECRANTE ILLUSTRISSIMO DOMINO ALEXIO IORDANSZKY EPISCOPO SUFFRAGANEO EMINENTISSIMI AC REVERENDISSIMI DOMINI CARDINALIS PRINCIPIS PRIMATIS ALEXANDRII A RUDNA DEVS OPTIME S VSCIPE VOTA OBLATA PIA ET VIVAS POPVLI PRECES v preklade VZNEŠENÁ RODINA GŔOFOV ERDÖDYOVCOV NA ZÁKLADE PATRONÁTNEHO VENOVANIA SI PRIALA, ABY BOL TENTO CHRÁM POSVÄTENÝ URODZENÝM ALEXOM JORDÁNSKYM POMOCNÝM BISKUPOM NAJVZNEŠENEJŚIEHO A NAJDÔSTOJNEJŠIEHO PÁNA KARDINÁLA KNIEŽAŤA A PRIMASA ALEXANDRA RUDNAYA NAJMILOSTIVEJŠÍ BOŽE, PRÍJMI PREDNESENÉ ZBOŽNÉ MODLITBY A PROSBY ĽUDU 1835

Interiér kostola v Kátlovciach

Vznik farnosti

Počiatky samostatnej farnosti v Kátlovciach spadajú do roku 1819, hoci kostol stál v dedine už od roku 1710 a v priebehu 18. storočia prešiel významnými stavebnými i funkčnými zmenami, ako sme sa o tom už zmienili. Zriadiť samostatnú kátlovskú farnosť povolil na výslovnú žiadosť obyvateľov Kátloviec až zemepán obce gróf Jozef Erdödy, a to svojou listinou z 22. októbra 1818, vydanou na zámku v Hlohovci. Po predchádzajúcich potrebných procedúrach došlo napokon k oficiálnemu zriadeniu novej farnosti v Kátlovciach zo strany cirkevných úradov, a to v Trnave 16. októbra 1819 listinou Imricha Perényiho, zvole-ného báčskeho biskupa, veľprepošta a ostrihomského kanonika, farára slobodného kráľovského mesta Trnavy, ktorý v čase neobsadenia úradu ostrihomského arcibiskupa zastával aj funkciu generálneho vikára. Podľa tejto listiny o zriadenie farnosti v Kátlovciach oficiálne požiadal nielen gróf Jozef Erdödy, ale aj obyvatelia Kátloviec, ktorí to zdôvodňovali väčším duchovným úžitkom. Osobitne pritom biskupa Imricha Perényiho informovali o tom, “že miestny kostol vo všetkom, čo je pri bohoslužbách potrebné, bol už skôr patrične zaopatrený … dostal príslušné dôchodky a k tomu aj vhodné budovy pre primeraný príbytok farára, vystavané zemepánom, k čomu boli predložené aj všetky príslušné a vyššie uvedené písomnosti.

Biskup Imrich Perényi ich v zriaďovacej listine potom opäť vymenúva a osobitne oceňuje aj záväzok Kátlovčanov až do zriadenia novej farnosti zachovávať príjmy dechtického farára i jeho farské práva v Kátlovciach. S odvolaním sa na patričné cirkevné zákony a predpisy napokon listinou slávnostne vyhlasuje, že dovtedajšie práva dechtického farára v Kátlovciach prenáša na kátlovského farára.

Kanonická vizitácia z roku 1833

O prvých rokoch cirkevného života v novovytvorenej farnosti Kátlovce nám podáva podrobné správy kanonická vizitácia z roku 1833. Tak sa dozvedáme, že ku kostolu bola pristavená kaplnka Blahoslavenej Panny Márie, v ktorej sa nachádzala aj krstiteľnica, socha Panny Márie, posvätné oleje a iné liturgické predmety potrebné ku krstu. Čo sa týka inventára kostola, vizitátor uvádza a dopĺňa niektoré doteraz neznáme údaje, ktoré sa dozvedel len z rozprávania farára. Tak sa dozvedáme, že druhý oltár, zasvätený sv. Anne, bol posvätený pomocným biskupom Petrom Urminyim.

V tomto období sa počet lavíc v kostole zvýšil až na 16, usporiadané boli do dvoch radov. Okrem toho bola vo svätyni aj osobitná lavica, určená len pre kostolníka. Starý drevený chórus bol v roku 1832 nahradený murovaným, i naďalej v ňom bol organ so šiestimi píšťalami. O nie príliš dobrom stave niektorých častí inventára kostola svedčí i zápis, že stolica pre farára kvôli biednemu stavu musela byť uložená v sakristii a neslúžila tak svojmu pôvodnému účelu.

Zvony

V tomto období boli vo veži kostola tri zvony:

• Prvý najväčší zvon (vážil 644 libier), vyhotovený v roku 1810, na ktorom boli aj obrazy sv. Martina, Jána a Pavla, bol vysvätený pomocným biskupom Mikulášom Rauscherom.
• Druhý, menší zvon z roku 1760 (vážil 417 libier) bol uliaty v Trnave, v čase vizitácie bol však už poškodený.
• Najmenší zvon z roku 1785 (vážil 179 libier) bol zasvätený sv. Rodine a sv. Donátovi, ich postavy boli na ňom i vyobrazené. Vysvätil ho generálny vikár Štefan Nagy.

Okrem toho bola v strede dediny zvonica, ktorú dal niekedy okolo roku 1800 vystavať Ján Chorvatovič starší. V nej bol zavesený zvon o váhe 50 libier. Podľa vizitátora sa o túto zvonicu a zvon až do jeho čias (1833) nepretržite starajú dedičia spomenutého Jána Chorvatoviča - rodina Martinovičovcov (familia Martinovitsiani).

V roku 1831 bol z pravej strany veže vybudovaný nový oblúkovitý vstup na chórus a do veže. Taktiež krypta, spomínaná už v Bathyánovskej vizitácii z roku 1782, bola v roku 1825 zrušená.

Cintorín

Osobitnú pozornosť venoval vizitátor aj cintorínu, rozprestierajúcemu sa okolo kostola. V tom čase sa na ňom nachádzala za presbytériom kostola i kostnica, ktorá slúžila na odkladanie starých kostí. Okrem toho pred cintorínom stála aj kamenná socha ukrižovaného Krista na spôsob kalvárie, pochádzajúca z roku 1774. Obyvatelia Kátloviec, ktorí v roku 1831 zomreli počas cholerovej epidémie, boli osobitne pochovávaní v hornej časti starého cintorína. Neskôr túto časť dal chtelnický farár oddeliť od zvyšného cintorína múrom a 21. augusta v uvedenom roku ho osobitne ešte vysvätil aj kátlovský farár. Do roku 1833 boli popri ceste do kostola a pri cintoríne vysadené čerešne, ktoré však narušovali jeho múry, a preto boli v uvedenom roku vyrúbané.

Výročia a udalosti

Do roku 1835 sa zasvätenie kostola tradične slávilo v prvý utorok po Turíciach, od tohto roku už iba 2. októbra, a to ako spomienka na riadne (kanonické - farské) vysvätenie chrámu. V piatok 22. augusta 2025 sa v kostole Svätého Ducha v Kátlovciach konala výročná svätá omša o 17.00 hod., ktorá bola obetovaná za živých a zomrelých členov Ružencového bratstva v Kátlovciach.

Ružencové bratstvo je spoločenstvom veriacich, ktorí sa venujú modlitbe ruženca, posilňujú svoju vieru a rozvíjajú duchovný rast prostredníctvom úcty k Panne Márii. Táto bohoslužba bola súčasťou prežívania Jubilejného roka 2025. Na začiatku svätej omše požehnal vsdp. prof. dr. Pavol Zemko, farár v Kátlovciach, nový biely pluviál. Tento liturgický odev darovalo farskému kostolu Ružencové bratstvo a bude sa používať pri vysluhovaní sviatosti krstu a manželstva bez svätej omše, ako aj pri rôznych iných liturgických pobožnostiach.

V homílii sa kazateľ venoval významu Jubilejného roka 2025. Jubilejný rok, ktorý vyhlásil Svätý Otec František, má tému „Pútnici nádeje“. Katolícka cirkev ho prežíva ako čas obnovy viery, posilnenia kresťanskej nádeje a solidarity medzi ľuďmi. Symbolika loga znázorňuje štyroch pútnikov kráčajúcich spolu, objímajúc sa, čo vyjadruje jednotu a vzájomnú podporu na ceste k cieľu. Týmto cieľom je Kristus, ktorý je znázornený vo forme žiarivého kríža stojaceho uprostred otvorých brán. Logo tak pripomína, že život kresťana je neustálou cestou, na ktorej nie je nikto ponechaný sám, a že Božia milosť je vždy otvorená všetkým.

V závere svätej omše, predsedníčka Ružencového bratstva - pani Mária Ďuračková, vo svojom príhovore v stručnosti predstavila členstvo, činnosť a aktivity tohto spolku od jeho založenia v roku 2011. Jej slová poukázali na význam spoločnej modlitby ruženca a na duchovný prínos bratstva pre život farnosti. Po skončení svätej omše sa veriaci spolu s kňazom a členmi Ružencového bratstva stretli na fare pri malom posedení, kde panovala priateľská a rodinná atmosféra.

V predvečer sviatku Nanebovzatia Panny Márie, v nedeľu 14. augusta 2022, sa konala svätá omša pri soche Panny Márie v časti obce za Blávkou. Sv. omšu celebroval kátlovský farár vdp. doc. Pavol Zemko. Počas sv. omše požehnal liečivé byliny a v homílii vyzval prítomných veriacich na zastavenie sa v tomto prázdninovom čase; na poďakovanie Bohu za všetko, čo stvoril a k ochote počúvať dobré rady.

Po sv. omši bolo pre prítomných pripravené občerstvenie, ktoré zabezpečili: Ing. Jana Martinovičová, MBA, Jozefína Kocianová, Mária Vermanová, Mária Holická, starosta Pavol Johanes a podnikateľ Jozef Ferech. Za prípravu priestoru a ozvučenie poďakovanie patrí pracovníkom obce Kátlovce Petrovi Kopeckému a Michalovi Čapkovičovi.

Ďalšie významné osobnosti a udalosti

V Kátlovciach pôsobili aj ďalšie významné osobnosti, ktoré prispeli k duchovnému a kultúrnemu rozvoju obce. Medzi ne patrí vdp. Peter Tomkuliak, ktorý sa narodil v Krivej 29. júna 1838 a pôsobil ako farár v Detvianskej Hute. Ďalšími významnými osobnosťami sú Vdp. Andrej Štelin, Vdp. Štefan Schelling a ďalší.

Prehľad významných osobností spojených s Kátlovcami:

tags: #sv #omsa #katlovce #zajtra