Svätá omša a jej história v Banskej Bystrici

Banská Bystrica, mesto s bohatou históriou, sa môže pochváliť nielen krásnou architektúrou, ale aj významnými sakrálnymi stavbami. Okrem vzrastajúcej svetskej hudobnej kultúry bol náboženský život jeho integrálnou súčasťou, čo zabezpečilo dostatok prostriedkov na väčšie chrámové hudobné produkcie.

Hudobná história Banskej Bystrice tvorí bohatú, ale stále nepreskúmanú kapitolu v dejinách našich regiónov. V období 19. storočia bolo územie dnešného Slovenska oblasťou, ktorá patrila administratívne a politicky do Uhorska a tvorila chudobnejšiu oblasť so zameraním na poľnohospodárstvo a menej rozvinutý priemysel s končiacou ťažbou rudy.

V tomto období sa Banská Bystrica po Komárne a Bratislave javí ako tretie najvýznamnejšie mesto Horného Uhorska, v ktorom sa darí remeslám (obuvníci, mäsiari, nábytkári). V roku 1840 bola v meste otvorená divadelná budova, v ktorej sa uskutočnilo niekoľko významných hudobných a divadelných podujatí.

Ešte väčšiu pozornosť získava Banská Bystrica v polovici 19. storočia, keď sa v meste sústreďujú úsilia viacerých príslušníkov slovenskej inteligencie na pôde oboch tunajších gymnázií (katolíckeho a evanjelického). Ústrednou osobnosťou sa stáva biskup Štefan Moyses (1796 - 1869), ktorý v roku 1861 presadil zavedenie slovenčiny do vyučovania gymnázia - popri nemčine a maďarčine.

Samotné mesto patrilo pod jednu farnosť, na čele ktorej stál dekan s troma až štyrmi kaplánmi (nemecký, slovenský, maďarský a vonkajší - ktorý spravoval dedinské kostoly v okolí), sídlili na dnešnej mestskej fare (dnes Farnosť Banská Bystrica - mesto a Banská Bystrica - Katedrála).

V Banskej Bystrici bolo v tom čase päť rímskokatolíckych kostolov. Najvýznamnejšími boli Katedrála sv. Františka Xaverského a Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie. Z hľadiska hudobnej produkcie po príchode Egryho do Banskej Bystrice mali Katedrála a Farský kostol spoločného regenschoriho, so samostatnými organistami pre jednotlivé chrámy a samostatnými hudobnými archívmi.

Pri konkretizácii hudobného predvádzania skladieb treba poznamenať, že v Katedrále bola liturgia latinská s maďarskou kázňou do roku 1918. Kostol spravoval veľprepošt spolu s piatimi kanonikmi, nakoľko biskup po vyhorení kúrie v roku 1783 sídlil až do roku 1941 vo Svätom Kríži nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom).

Pri hudobných produkciách v Katedrále vypomáhali aj bohoslovci, nakoľko v meste prebiehala výchova katolíckych kňazov v Kňazskom seminári sv. Karola Boromejského (sídlil v Kapitulskej ulici, dnes už neexistuje). Spievali gregoriánsky chorál a odzneli tu prvé kompozície Jána Levoslava Bellu.

V čase Egryho mal tento kostol spolu s Farským kostolom spoločný miešaný zbor a orchester v obsadení: flauta, klarinety, trubky, basový trombón, tympany a sláčiky. Interpretovali sa diela domácich i európskych autorov. V nedeľu bývala v Katedrále kolegiálna (kapitulská) sv. omša o 9.00 hod. spolu s bohoslovcami seminára, navyše sa v kostole modlili ofícium - ráno a podvečer. Latinské vešpery bývali pravidelne (do smrti biskupa Andreja Škrábika v roku 1950).

V „slovenskom“ Kostole sv. Kríža prevažoval ľudový spev - zaznievali slovenské duchovné piesne sprevádzané organom a využívali aj Egryho obradový slovenský spevník. Podľa zachovaných poznatkov (v archíve farnosti je jedna škatuľa nôt z tohto kostola, kde sú prevažne spevníky) tu spievali žiaci katolíckych škôl, gymnázia a učiteľskej prípravky (preparandie). Hudobný repertoár latinskej liturgie sa opieral o ľudový spev v slovenčine. Bohoslužba bola v nedeľu ráno o 9.00 hod. Kostol mal ambíciu stať sa slovenskou farnosťou, ale nestalo sa tak.

Sv. omša bola v nedeľu o 8.00 hod. „malá nemecká“, o 10.00 hod. „veľká maďarská“. Po roku 1918 boli už len slovenské bohoslužby (existuje spomienka, že aj v 20-tych rokoch 20. storočia sa na Vianoce zaspievalo niečo po nemecky). Významným dianím v tomto kostole boli nedeľné popoludňajšie pobožnosti (pravdepodobne o 17.00 hod.).

Na tieto nedeľné pobožnosti Egry komponoval vlastné skladby - mariánske antifóny, litánie, vešpery, Tantum Ergo, Te Deum (v posledný deň v roku) a podobne. Dôležitým aspektom je tiež zasvätenie tohto kostola Panne Márii a sviatku Nanebovzatia Panny Márie, ktorý sa v liturgii slávi 15.

Pôvodne nemocničný hospic pre baníkov zažíval v tomto období znovuzrodenie. Zo stredovekej ustanovizne a zámeru starať sa o chudobných sa stal kláštor. Od roku 1871 v ňom boli sestry Vincentky (až do 1950), dievčenská (cirkevná škola), od roku 1929 aj kňazi - Vincentíni, na čele s rektorom kostola. V nedeľu tu bola ráno bohoslužba o 7.30 hod. s tzv. exhortou (povzbudenie, malá kázeň). Jazyk bol maďarský do roku 1918.

Kostol bol asanovaný v roku 1895. Nazýval sa aj cintorínsky (kostoly sa stavali na začiatku a konci mesta), po dohode s mestom bol odstránený. V nedeľu tu zvykla byť jedna bohoslužba.

V roku 1761 postihla mesto katastrofa v podobe veľkého požiaru. Zhorelo 270 domov a zahynulo 130 ľudí, zničila sa značná časť historických a umeleckých pamiatok, dokonca sa roztopili aj zvony. V Katedrále sa spomína meno prvého organistu Josepha Schöna (organista Cathedralis Exlesiae, 24. 9.

Organistom v slovenskom kostole bol v rokoch 1730 - 1744 učiteľ Adam Kalcz. Po jeho smrti v roku 1765 sa spomína kuriálnej zápisnici z roku 1744 ako dočasný „slovenský“ organista Tomáš Heinrich. V roku 1755 nastupuje na miesto slovenského organistu a druhého organistu farského kostola Michal Žember.

O prvom farskom organistovi je zmienka až z roku 1777. Vtedy bol penzionovaný Jozef Engelbauer a nastupuje Jozef Feldmann (1747 - 1821). V Kostole sv. Kríža v tom čase pôsobil Václav Brodský (1780 - 1810). Anton Werner sa spomína ako druhý farský organista v rokoch 1780 - 1820, za ním nasleduje Ján Vachovský. Anton Július Hiray sa spomína ako mestský trubač a neskôr ako farský organista (1800 - 1811). Mestský trubač a neskôr „magister cappelae“ Anton Gutvill pôsobil ako farský ale aj katedrálny organista v rokoch 1803 - 1829.

Od roku 1829 pôsobí v Katedrále „cantor canonicus“ Franciscus Felgern, kedy sa zavádza spev gregoriánskeho chorálu. Účinkoval až do zvolenia Jána Egryho, ktoré sa uskutočnilo 3. 9. Príchodom Jána Egryho sa spájajú oba kostoly (Katedrála a Farský kostol) pod jedného regenschoriho.

Pri Egrym sa objavuje jeho pomocník, druhý regenschori, František Kersch, ktorý bol menovaný ako farský organista po Egryho smrti. Účinkoval v období rokov 1902 - 1916. V Katedrále pôsobil po Egryho odchode Pius Sztraka. V roku 1916 sa opäť kostoly hudobne spájajú pod jedno vedenie a organistom sa stáva Imrich Petyko. Ján Bornemisza neskôr zastáva tento post v rokoch 1921 - 1923.

Po odstúpení Bornemiszu nastupuje Alexander Svorák pôsobiaci v rokoch 1924 - 1941. Popri Gajdošovi pôsobili až do zrušenia zboru organisti Milan Gašparík (1946 - 1948), Ilonka Huffnagelová (1941 - 1946), Vladimír Gajdoš (1948 - 1951), Alžbeta Szabová (1951 - 1956). Po ich odchode vykonáva funkciu organistu len on sám, kým v roku 1966 odchádza do penzie. Na jeho miesto dočasne nastupujú Miroslav Křenek a Ján Smida. Ešte v dobe účinkovania Jána Gajdoša bol organistom v slovenskom kostole Gustáv Smida.

Od roku 2016 je organistom kostola Martin Kelemen, pravidelne sa na hudobných produkciách podieľajú študenti organovej triedy Konzervatória Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici. Od roku 2018 je domácim telesom komorný spevácky zbor Ars Vocalis, umeleckou vedúcou a dirigentkou je Andrea Bošeľová.

Katedrála sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici

Významné kostoly a kaplnky v Banskej Bystrici

Banská Bystrica sa môže pochváliť množstvom sakrálnych objektov, ktoré svedčia o jej bohatej náboženskej histórii. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Katedrála sv. Františka Xaverského: Dvojvežový kostol, ktorý je katedrálnym chrámom banskobystrického biskupa a zároveň hlavným kostolom banskobystrickej diecézy.
• Kostol Nanebovzatia Panny Márie: Najstaršia a dominantná stavba Mestského hradu, predpokladá sa, že bol postavený v druhej polovici XIII. storočia.
• Kostol sv. Kríža: Nazývaný aj slovenský, bol postavený v roku 1492.
• Kostol sv. Alžbety: Postavený v roku 1303 ako súčasť mestského špitála.
• Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov: Posvätený 21. decembra 2002.
• Kostol Ducha Svätého: Posvätený 28. apríla 2007 v mestskej časti Skubín.

Okrem kostolov sa v Banskej Bystrici nachádza aj niekoľko významných kaplniek:

• Kaplnka sv. Barbory
• Kaplnka sv. Agáty: Slúži ako adoračná kaplnka v Mammacentre sv. Agáty.
• Kaplnka sv. Jána Nepomuckého: Baroková kaplnka z roku 1760.
• Kaplnka Diecézneho pastoračného centra Jána Pavla II.: Slúži pre modlitby a sväté omše.
• Kaplnka Božieho hrobu: Postavená v rokoch 1712-1713 ako prejav vďačnosti za záchranu počas morovej epidémie.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici

Farnosť Banská Bystrica-Fončorda

Farnosť Banská Bystrica-Fončorda je dôležitou súčasťou cirkevnej histórie mesta. Bola zriadená k 1. júlu 1996 a na jej čelo bol menovaný prvý farár dp. Ján Buzák. Farnosť bola zverená pod ochranu sv. Michala Archanjela.

Na sídlisku Fončorda bol postavený Kostol sv. Michala Archanjela, ktorý slúži na stretávanie sa a liturgické obrady najmä pre obyvateľov sídliska.

Veľká časť sídliska vznikla vďaka ťažkej práci PTP-ákov, ľudí v armádnych pracovných technických práporoch - tzv. Príslušníkov Pomocných technických práporov (PTP), v ktorých v 50. rokoch minulého storočia slúžili vtedajšej komunistickej moci nepohodlné osoby namiesto vojenskej služby, si uctili na banskobystrickom sídlisku Fončorda, na ktorého výstavbe sa podieľali, pamätnou tabuľou.

Do Pomocných technických práporov posielal v rokoch 1950 - 1954 komunistický režim takzvaných politicky nespoľahlivých občanov, najmä kňazov a bohoslovcov, ktorí namiesto vojenskej služby so zbraňou vykonávali nútené práce na stavbách, v baniach, v lesoch či v priemyselných podnikoch.

V Banskej Bystrici boli ubytovaní v drevenom baraku pri kasárňach v mestskej časti Radvaň a pracovali na stavbe dôstojníckych bytoviek na sídlisku Fončorda. Počas služby v PTP tam tragicky zahynuli kapucín Saturnin Karel Hanák (1951) a dominikán Leo Antorín Janovský (1953).

Farnosť Banská Bystrica-Skubín a Kostol Ducha Svätého

Mestská časť Banskej Bystrice Skubín zaujme na prvé počutie už svojim názvom. Prvýkrát sa s názvom tejto bývalej obce stretávame na začiatku 16. storočia. Významným dňom pre farnosť bol 28. apríl 2007, kedy bol posvätený kostol Svätého Ducha. Základný kameň kostola požehnal Svätý otec Ján Pavol II. pri svojej apoštolskej návšteve Banskej Bystrice 12. septembra 2003.

Po Kostoloch na sídliskách Fončorda a Sásová je iba treťou sakrálnou stavbou postavenou v Banskej Bystrici po takmer tristoročnej prestávke.

Významné osobnosti

Medzi významné osobnosti, ktoré formovali náboženský život v Banskej Bystrici, patrí:

• Ján Egry (1824 - 1908): Banskobystrický organista, regenschori a skladateľ, ktorý výrazným spôsobom ovplyvnil kultúrny život v meste.
• Štefan Moyses (1796 - 1869): Biskup, ktorý presadil zavedenie slovenčiny do vyučovania gymnázia.

Štefan Moyses

Prehľad organistov a regenschori v Banskej Bystrici

História svätej omše v Banskej Bystrici je úzko spätá s vývojom mesta, jeho kultúrou a náboženským životom. Významné kostoly, kaplnky a osobnosti prispeli k formovaniu duchovného dedičstva, ktoré je dodnes živé a prítomné v živote miestnych obyvateľov.

tags: #svata #omsa #banska #bystrica #zucastnilo #sa