Farský kostol v Lučivnej, tak ako aj celá farnosť, je zasvätený sv. Jozefovi robotníkovi. Kostol bol postavený v rokoch 1990-1991 veriacimi svojpomocne. Nachádza sa v tichej lokalite za riekou Poprad, v blízkosti mestského cintorína a Evanjelického kostola. Farský úrad, spojený s kláštorom, je situovaný oproti vchodu kostola.
V južnej časti kostola sa nachádza gréckokatolícka kaplnka sv. Cyrila a Metoda. V severnej časti kostola je umiestnená nová kaplnka sv. Rodiny, určená pre malé pobožnosti a súkromnú modlitbu. V kostolnej veži je umiestnených 5 veľkých zvonov a zvonkohra. V kostole sa nachádzajú relikvie sv. Márie Goretti, Sv. Pia X., sv. Jána Pavla II., bl. Zdenky Schelingovej a bl.
Cesta k výstavbe kostola
V roku 1989 vrcholili udalosti, keď sa búrali - rozpadávali totalitné systémy vládnutia v štátoch strednej a východnej Európy, riadené jednou politickou - komunistickou stranou. V bývalom Česko - Slovensku sa spustili udalosti postupného odchodu a pádu starej moci - 17. novembra 1989.
Počas roka 1989 veriaci vo Svite zintenzívnili aktivity na získanie súhlasu na výstavbu kostola. V roku 1989 vznikala postupne priaznivejšia situácia, na naplnenie túžby a úsilia veriacich na vybudovanie kostola bez politického rozhodnutia vládnucej moci. Tieto požiadavky sa už mohli slobodne napĺňať po 17. novembri 1989.
1.7.1989 bol menovaný za správcu farnosti Svit - Lučivná, dp. Peter Fidermak. Dovtedajší správca, dp. Milan Hvizdoš bol preložený do farnosti v Spišskom Štvrtku. V osobe Petra Fidermaka sme dostali erudovaného človeka s vedomosťami a skúsenosťami s prácou v stavebníctve, s organizačnými schopnosťami, vytrvalého začať a dokončiť veľké dielo - stavbu kostola vo Svite. On sa stal hlavným organizátorom prípravy a rozbiehania práce počas výstavby.
Ešte v roku 1989 boli plnené viaceré úlohy. Bolo vybrané územie staveniska pre kostol, nezastavané - voľné pozemky pred cintorínom zo severnej strany. Bol získaný súhlas na stavbu kostola na pozemkoch vo vlastníctve Spišskej Teplice, neskôr s prevodom vlastníctva na budúceho vlastníka po výstavbe kostola.
Boli vybraní dodávatelia projektov na stavbu s požiadavkou odovzdania projektovej dokumentácie do 31.3.1990. Hlavným projektantom areálu stavby kostola bol Ing.arch. Marián Sitarčík. On pripravil dokumentáciu v stavebnej časti. Statiku riešili Ing. Ján Tkáč a Ing. Miroslav Uhrín. Ostatnú projektovú dokumentáciu urobili projektanti z Chemosvitu. Bol získaný súhlas z MsÚ Svit na situovanie stavby kostola na územie pred cintorínom.
Na území staveniska sa nachádzal drevený objekt, ktorý bol postavený na ubytovanie robotníkov pri výstavbe inej stavby v blízkosti. Po kúpe objektu bola jeho časť upravená na halový priestor. Ten sa dočasne využíval ako provizorný kostolík. Prvá svätá omša tu bola 3.12.1989. Neskôr kostolík využívali aj gréckokatolíci a evanjelici a.v.
Do začatia výstavby kostola zostal jeden štvrťrok. V tomto období sa pripravovali úlohy s osobným i vecným pridelením do starostlivosti tých, ktorí ich začali a mali neskôr /z radov veriacich/. Naďalej motorom a garantom dobrého priebehu prác, opatrení i rozhodnutí bol dp.
Priblížil sa koniec roku 1989. Po dlhej nútenej prestávke sme opäť slávili sv. omšu vo Svite - 7.12.1989. Bolo to v upravenom priestore, v drevenom objekte zariadenia staveniska budúcej stavby kostola. V období do začatia výstavby - 31.3.1990 - sa pripravovali a zabezpečovali práce súvisiace s realizáciou stavby.
Historické pozadie
Vráťme sa do minulosti a pripomeňme si, čo sa doposiaľ udialo. Firma BAŤA počítala s výstavbou fabriky aj budúceho sídliska mesta so všestrannou vybavenosťou pre občanov. Zo strany Cirkvi prevzal starostlivosť o veriacich vo Svite Farský úrad vo Veľkej. Sväté omše sa slávili v nedeľu a sviatok najskôr v jednom rodinnom dome, potom v areáli závodu; v sklade, v jedálni, a neskôr v kine. Po skončení druhej svetovej vojny bola 15. mája 1946 zriadená expozitúra farnosti Veľká vo Svite. Jej správcovstvom bol poverený dp.Ladislav Hágovský. Správcovi bol pridelený byt, vilka. V garáži bola zriadená kaplnka. Cez týždeň sa slávili sväté omše v kaplnke, v nedele a sviatky v kine. V pláne rozvoja mesta počítala firma s výstavbou kostolov pre rímskokatolíckych a evanjelických veriacich a. v. Vo fabrike sa začal vytvárať fond so zrážkou 1% zo mzdy na výstavbu kostolov.
Rok 1948 priniesol zmeny. 24. októbra príslušníci ŠtB zatkli dp. Hágovského. Bol väznený a odsúdený na 18 rokov odňatia slobody. Pre farnosť Svit už nebol vymenovaný kňaz. Sväté omše sa slávili v kine. Pastoráciu vykonávali kňazi z Batizoviec a Veľkej.
10. januára 1960 bol kostolník Gajdoš vyzvaný správcom kina, aby odovzdal kľúče od kina. Ten kľúče neodovzdal. Budúcu nedeľu už boli v kine nové zámky. Opäť sa začalo putovanie veriacich zo Svitu do kostolov v okolitých obciach, hlavne do Batizoviec.
V roku 1968 došlo k uvoľneniu zovretia spoločnosti vládnucou politickou mocou. Zo strany veriacich za pomoci správcu farnosti v Batizovciach boli pripravené žiadosti o obnovenie duchovnej správy vo Svite a opätovné využívanie kinosály na vykonávanie bohoslužieb. 18. marca 1968 prišiel spis o zriadení farnosti vo Svite. 19.3.1968 bolo definitívne príslušnými orgánmi uznané a povýšené územie Svitu na farnosť, Rímskokatolícky farský úrad Svit. 7. mája 1968 MsNV dal povolenie na prenájom kinosály. 27. júna bola uzavretá nájomná zmluva. V období bez správcu farnosti vo Svite pomáhali kňazi z Batizoviec a Popradu. Až 1. decembra 1968,po štátnom súhlase, začal vykonávať funkciu správcu farnosti dp. Ján Bočkaj. Správcovi bol pridelený trojizbový byt v dvojdome. Jedna izba bola upravená na kaplnku. Bohoslužby sa cez týždeň slávili v kaplnke.
Správca farnosti s veriacimi otvárajú hlavnú úlohu, výstavbu kostola. Pripravilo sa viacero žiadostí, podkladov, opakovane i v urgenciách na vybavenie. Boli posielané na MsNV Svit a ONV Poprad. Po rôznom odôvodňovaní sa povolenie na stavbu odďaľovalo a neprichádzalo. Naopak, začalo sa viac pritvrdzovať.
30. septembra 1970 ONV Odbor kultúry v Poprade zrušil vykonávanie bohoslužieb v kaplnke súkromného domu, bytu správcu. 15. decembra 1970 MsNV vo Svite, na základe uznesenia Rady ONV, zrušil nájomnú zmluvu na prenájom kina. Nepomohli odvolania, žiadosti, intervencia Biskupského úradu a veriacich. Po rokovaní BÚ a ONV sa rozhodlo, že sväté omše pre veriacich zo Svitu budú v Lučivnej, a to i v nedeľu a cez týždeň, v nedeľu aj v Batizovciach s kňazom zo Svitu. Lučivná bola vtedy filiálkou Štrby. Opäť sa začali púte veriacich zo Svitu do susedných obcí.
1. júla 1972 bol preložený dp. Ján Bočkaj do inej farnosti. Musel súčasne odovzdať kľúče od domu, kde býval, teda i sídla Farského úradu vo Svite. Keď bol vymenovaný nový kňaz pre Svit, nemal kde bývať. Zatiaľ ho ubytovali veriaci v súkromí. Veriaci urýchlene zrekonštruovali starší objekt v Lučivnej na faru. Začalo sa nové 20 ročné obdobie sťažených podmienok putovania do iných obcí. Za každého počasia najmä v nedeľu a sviatok boli rady chodcov na cestách.
Na Rímskokatolíckej fare Svit so sídlom v Lučivnej sa vystriedalo niekoľko kňazov. Ostatným kňazom bol dp. Peter Fidermak. Za správcu farnosti bol vymenovaný 1.júla1989. Rok 1989 bol prelomový. Prináša nové priaznivé situácie v našom živote. Už neexistuje politický vplyv na zákaz realizácie stavby areálu kostola vo Svite. Ešte sa chceme vrátiť k udalostiam, ktoré predchádzali samotnej stavbe nášho kostola.
V roku 1989 malo mesto Svit za sebou 55 rokov. Toto obdobie môžeme rozdeliť na tieto úseky:
- Obdobie 1934 - 1948 - vznik a rozvoj fabriky i budúceho mesta.
- Obdobie 1948 - 1968 - „Víťazný február“, nástup totalitnej moci riadenia štátu jednou politickou komunistickou stranou, dominantným prvkom moci bola ateizácia spoločnosti.
- Rok 1968 - bolo to krátke obdobie uvoľnenia vplyvu moci spoločnosť.
- Obdobie 1968 - 1989 - pokračovanie predchádzajúcich 20-tich rokov, v súčte to už bolo 40 rokov vládnutia jednej politickej strany.
Občania Svitu pociťovali účinky násilnej ateizácie spoločnosti najťažšie na Slovensku. Veriaci žiadali normálne podmienky pre duchovný a náboženský život v meste, tvorili silné farské spoločenstvo, dlho neuznané, neskôr i povýšené na farnosť. Cirkev zverovala pastoráciu veriacich zo Svitu susedným farským úradom i priamo menovala kňazov pre Sviťanov.
Kňazi pôsobiaci vo farskom spoločenstve Sviťanov:
- Alexander Boharčík, do r. 1946 aj s kaplánmi, Poprad-Veľká
- Ján Hatiar, do r. 1944, Batizovce
- Jozef Hollý, r. 1944 - 1960, Batizovce
- Ladislav Hágovský, r. 1946-1950, Svit
- Ignác Žemba, r. 1960-1978, Batizovce
- Ján Bočkaj, r. 1968-1970, Svit, 1970-1972, Svit-Lučivná
- Ján Maga, r. 1978-1990, Batizovce
- Michal Mikula, r. 1972-1975, Svit-Lučivná
- Pavol Majzel, r.1976-1980, Svit-Lučivná
- Jozef Jarab, r. 1980-1984, Svit-Lučivná
- Milan Hvizdoš, r. 1984-1989, Svit-Lučivná
- Peter Fidermak, r.1989-1990, Svit-Lučivná, 1990- a neskôr, Svit
- Ján Petruš, r. 1990- a neskôr, Svit (pomocný duchovný)
Pomocníci z radov veriacich:
Kostolníci: Gizela a Anna Olexové, Ondrej Rusnák do r. 1946, Štefan Hoza, r. 1946-1950, Ján Gajdoš, r. 1950-1991 a neskôr
Organisti: Polanský, Kuffová, Beťková, Michalko do r. 1969, Jozef Petruščák, r.
To, že farnosť nemala vlastný kostol, doliehalo na všetkých veriacich mesta. Znášali toto príkorie vo viere, že ono raz pominie. Vo farskom spoločenstve boli i viac aktívnejší - disidenti farnosti, ktorí osobne vystupovali, pripravovali žiadosti s petíciami na Biskupský úrad, na orgány mestskej, okresnej a štátnej správy, do Kancelárie prezidenta v Prahe, na ÚV KSS v Bratislave. Pri týchto aktivitách boli podporovaní duchovnými otcami, ktorí pôsobili vo Svite.
Najväčšie utrpenie a obetu za spoločný cieľ „mať Boží chrám“ znášal dp. Ladislav Hágovský. Po nástupe totalitnej moci v r. 1948, po vykonštruovanom obvinení a procese, bol odsúdený na 18 rokov straty slobody. Vo väzení bol 10 rokov - do udelenia amnestie v r. 1960. Bol rehabilitovaný v r. 1990. Dp. Hágovského navrhoval Biskupský úrad za správcu uznaného Farského úradu vo Svite v r. 1968. Nebol mu udelený štátny súhlas na výkon pastorácie v tejto farnosti. Toto všetko predchádzalo udalostiam, ktoré chceme opisovať ďalej.
Priblížil sa koniec marca 1990. Začali sa prvé výkopy a práce na stavenisku kostola vo Svite. Veriaci farského spoločenstva prichádzali pracovať na stavbu - dobrovoľne, bez odplaty, často po odpracovaní svojej vlastnej pracovnej smeny. Správy, že vo Svite sa začal stavať kostol, prvý po páde totalitnej moci na Slovensku, prenikali ďalej a našli ohlas nielen u nás, ale i v zahraničí. Odtiaľ stále prichádzala pomoc, osobná účasť na stavbe a najmä finančné dary. Tie veľkou mierou pomohli v stavbe pokračovať a dokončiť ju.
Výstavba kostola
„Už začneme stavať kostol vo Svite“, oznámil túto očakávanú správu správca farnosti Svit-Lučivná vdp. Peter Fidermak na prvom zhromaždení farníkov v provizórnom kostolíku dňa 28.1.1990.
Farníci s úľavou a uspokojením prijali i ďalšie informácie a návrhy, ako začneme a budeme pokračovať v realizácii výstavby rímskokatolíckeho kostola a farskej budovy vo Svite.
Boli prijaté zásadné rozhodnutia:
- Výstavbu areálu kostola budeme organizačne a vecne zabezpečovať sami, svojpomocným spôsobom.
- Finančné prostriedky budeme hľadať a napĺňať zo zdrojov:
- dary a príspevky farníkov - Sviťanov,
- dary a príspevky z iných farností doma i zo zahraničia,
- bezodplatná účasť farníkov na prácach pri výstavbe.
- Realizáciu stavieb začneme pri dobrom počasí v marci 1990.
- Výstavbu areálu kostola chceme dokončiť do konca 1. polroku 1991, za 15 mesiacov.
Výstavbu areálu kostola sme začali nasledovne:
- 19. 3. 1990 - prekládka časti tepelného kanála z územia budúceho kostola na druhú stranu cesty
- 15. 4. 1990 - ukončená prekládka tepelného kanála
- 20. 3. 1990 - vytýčenie územia farskej budovy, začatie a pokračovanie prác vovýstavbe
- 10. 4. Stavebné práce prebiehali potom striedavo na farskej budove a kostole, ako to dovoľovali technologické termíny zrenia stavebných hmôt i náväznosti následných postupov prác.
Hlavným projektantom a architektom stavieb kostola a farskej budovy vo Svite bol Ing. arch. Marián Sitarčík. Oslovili sme ho a požiadali o príspevok do farského časopisu SVITANIE. po získaní slobody v roku 1989 púšťali sa veriaci nadšene do prípravy a realizácie kostolov na mnohých miestach Slovenska. Veľký počet požiadaviek na výstavbu sa ukazoval tiež na východnom Slovensku, preto z rozhodnutia cirkevných autorít bola zriadená projektová organizácia PRO ECCLESIA v Prešove, aby usmerňovala a koordinovala najmä projektovú prípravu jednotlivých kostolov a cirkevných budov.
Pred 20-timi rokmi začali Sviťania aktívne pracovať na výstavbe kostola. Bola to prvá väčšia akcia na Slovensku. Vtedajší správca farnosti vdp. Peter Fidermak ma oslovil a svojou odvahou, nadšením a skúsenosťami presvedčil, aby som prijal ponuku spracovať návrh. Po vypracovaní a schválení návrhu sa rozhodlo, že pre krátkosť času bude projekt stavby spracovaný len v jednom stupni. V záujme efektivity a operatívnosti pri vlastnej realizácii sme hľadali pomoc a spoluprácu aj u projektantov priamo zo Svitu. Do spolupráce pristúpili projektanti s Ing. Keďže sa projekt stavby spracoval len v jednom stupni, bola potrebná väčšia koordinácia prác od zodpovedných priamo na stavbe.
Bolo to obdobie veľkého nadšenia, niekedy aj experimentovania, pretože stavebné aj iné technológie tak ako ich poznáme dnes, vtedy ešte u nás na Slovensku neboli. Stavbyvedúci pán Štefan Havaš bol skúsený, rozvážny a trpezlivý človek, na tie časy vynikajúci odborník. Spoluprácu medzi ním, mnou, Ing. Bekešom a ďalšími zastrešoval pán farár Peter Fidermak, skutočný oduševňovateľ celej akcie. Pamätám sa, ako som ho raz trochu napálený hľadal, pretože kdesi odišiel práve vtedy, keď bolo potrebné rozhodnúť dôležitú vec. Našiel som ho v kotolni modliť sa ruženec. To bola sila. A potom rozhodol. Je to muž modlitby a práce. Ťažkosti a problémy riešil predovšetkým on. Bol prirodzenou autoritou, pretože vie obetavo pracovať a navyše ovláda niektoré stavbárske profesie. Pracovať s takými ľuďmi a mnohými ďalšími, ktorí ochotne a nezištne urobili mnoho pre toto dielo, bol pre mňa zážitok. Bolo to tiež náročné, ale inšpirujúce obdobie, získal som skúsenosti. Niektoré veci by sme už dnes robili inak.
V porovnaní so stáročnou tradíciou stavať kostoly predovšetkým ako pozdĺžne dispozície sme uprednostnili požiadavky obnovenej liturgie po II. vatikánskom koncile (1962 - 1965), čiže kvalitnejšiu väzbu lode na presbytérium a jeho centrum kamenný oltár. Nám nešlo iba o otočenie oltára tvárou k ľudu, ale aj o zvýraznenie aspektu slávenia Eucharistie v spoločenstve, v rodine Božích detí, kde Kristus je v strede rodiny, kde je adorovaný medzi nami a v nás. Tu je možné načerpať najviac spásonosného dobra pre seba i svojich drahých. Samozrejme, že to isté môžeme čerpať aj v pozdĺžnych kostoloch, ale v centrálnejších je viac zviditeľnená myšlienka prvotnej cirkvi nastolená na II.
Skoro rok a pol som sa s vami Sviťanmi stretával na vašom veľkom stavenisku. Stavba areálu kostola mi zostane trvalou spomienkou na udalo...