Na rímskokatolíckych svätých omšiach sa občas vyskytnú aj tí, ktorí s tým predtým nepočítali. Motivácie sú rôzne - od úprimného záujmu a zvedavosti cez snahu aspoň raz vyhovieť rodine až po túžbu prispôsobiť sa novému a veriacemu partnerovi. Tento článok je určený práve pre tých, ktorí sa chcú zúčastniť omše a nevedia, čo ich čaká.
Nedeľná omša prebieha identicky v Bratislave aj v zapadnutej dedinke. Trvajú asi hodinu,“ vysvetľuje kaplán Marek Vadrna.
Na udalosti sa okrem veriacich a kňaza podieľajú aj ďalší:
- hráč na organe (niekde ho môžu sprevádzať aj iné nástroje, napríklad husle či spevácky zbor),
- miništranti („posluhovatelia“ kňaza počas omše),
- kostolník (zodpovedá za pripravenosť chrámu, aby boli zapálené sviečky a fungovala technika),
- laici (čítajú z Písma),
- zvonár (tam, kde ešte nemajú elektrické zvony).
„Dokument o súčasnom slávení vydal pápež Pavol VI. v roku 1970, o ostatných veciach týkajúcich sa liturgie rozhoduje rímska Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Na dedinách sa nedeľné omše zvyknú konať doobeda, v mestách aj v inom čase.
Omša je podľa cirkvi sprítomnením Kristovej obety na kríži nekrvavým spôsobom pod znakmi chleba a vína.
Čo si obliecť do kostola?
Kým kedysi bolo zvykom ísť na omšu v slávnostných „kostolných šatách“, nováčikovia stoja pred dilemou, či sú v horúcom lete prijateľné krátke nohavice alebo u žien odhalené ramená. Kňazi sa zhodujú, že úcta k Bohu sa vyjadruje aj oblečením.
Oblek síce povinný nie je, prípustné sú aj rifle, nohavice nad členky či dokonca nad kolená sú však problém. Pre ženu je tabu sukňa nad kolená, odhalený dekolt a ramená. Hrozí, že za takéto prehrešky niekoho vykážu von? „Nie, ale je to neslušné voči Bohu aj veriacim,“ tvrdí Vadrna.
Preto:
- Krátke nohavice a minisukne nechajte doma.
- Úcta k Bohu sa vyjadruje aj oblečením.
- Oblek nie je povinný, prípustné sú aj rifle.
- Žena by nemala mať sukňu nad kolená, odhalený dekolt a ramená.
Kde si sadnúť?
Nováčikom sa odporúča sadnúť si alebo postaviť sa dozadu. Najmä v konzervatívnejších oblastiach totiž majú veriaci svoje miesta „vyárendované“. Ak si neznalý sadne do prvého radu, môže zabrať miesto babičke, ktorá tam sedáva roky. Zadné miesta sú aj praktické - nováčik má všetkých pred sebou a môže sledovať, kedy vstanú, sadnú si, pokľaknú. Nik si navyše nevšimne jeho prípadnú neobratnosť.
Odporúča dobrú pomôcku - modlitebnú knižku s názvom Jednotný katolícky spevník. „Vďaka nemu sa dá zapájať do liturgie, obsahuje spevy aj modlitby.“
Priebeh rímskokatolíckej omše
Svätá omša má svoj presný priebeh, ktorý je rozdelený do niekoľkých častí:
1. Úvodné obrady
Kňaz si oltár uctí bozkom. Prežehná sa a pozdraví ľud jednou z tradičných formuliek (napríklad „Pán s vami“). Ľudia odpovedia: „I s duchom tvojím.“ Vyznanie hriechov a ľútosť nad nimi - kňaz vyzve ľudí, aby s čistým srdcom slávili sväté tajomstvá. Ľudia odpovedajú formulkou, ktorá sa končí slovami „Moja vina, moja vina, moja preveľká vina...“ Nasleduje hymnus „Sláva Bohu na výsostiach“ a vstupná modlitba dňa - kolekta. Na jej konci ľudia vyslovia „amen“ a sadnú si.
2. Liturgia slova
Skladá sa z prvého čítania (zo Starého Zákona), po ktorom sa spieva žalm, a z druhého čítania (napríklad z listov svätého Pavla alebo iného novozákonného spisu). Texty sú v každom kostole v konkrétnu nedeľu rovnaké. Potom sa spieva Aleluja (ľudia sa postavia) a číta evanjelium. Kázeň (homília) - vlastná reč kňaza. Po nej sa ľud postaví a vyznáva vieru, takzvané Krédo (text v Jednotnom katolíckom spevníku). Modlitby veriacich - prosby, vyslovuje ich kňaz, diakon či laik, ľud reaguje slovami „prosíme Ťa, vyslyš nás“. Okrem predpísaných textov sú pridané aj prosby kňaza a veriacich. Miništranti idú medzi veriacich po milodary.
Infografika znázorňujúca priebeh katolíckej omše.
3. Liturgia obety
Kňaz si pripraví paténu s hostiou a kalich s vínom, odrieka modlitby, ľudia spievajú. Keď stíchne organ, postavia sa a kňaz povie „Modlite sa bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila Bohu otcu všemohúcemu.“ Ľudia reagujú „Nech pán príjme obetu z tvojich rúk...“ Nasleduje modlitba nad obetnými darmi.
4. Premenenie vína a chleba
Najdôležitejšia časť omše. Ľudia si kľaknú (miništrant dá znamenie zvoncom), kňaz premieňa chlieb a víno na telo a krv Pána. Vezme hostiu a povie „Vezmite a jedzte z neho všetci. Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.“ Potom vezme kalich s vínom a povie „Vezmite a pite z neho všetci. Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku.“ Samotné premenenie miništrant oznámi zvoncom. Kňaz pokľakne a povie „Hľa, tajomstvo viery.“ Nasledujú modlitby.
5. Obrad prijímania
Začína sa Otčenášom, všetci stoja. Po ňom sa kňaz modlí za pokoj pre ľud a cirkev, povie „Pokoj Pánov nech je vždy s vami“, ľudia reagujú „I s duchom tvojím.“ Všetkých vyzve „Dajte si znak pokoja,“ ľudia odpovedia „Pokoj a bratská láska nech je medzi nami“ a vzájomne si podajú ruky. Nasleduje spev, prípadne recitovanie „Hľa, Baránok Boží...“, kňaz potom prijíma - telo (chlieb) a krv (víno). Po ňom prijímajú veriaci.
Svätá omša je ústredným bodom života katolíckej cirkvi. Je to obeta a sviatosť, v ktorej si pripomíname Ježišovu smrť a zmŕtvychvstanie. Účastníci sa zúčastňujú na slávení a svätení Pánovho dňa, čím vytvárajú bratské spoločenstvo.
Svätá omša sa skladá z dvoch hlavných častí: liturgie slova a liturgie Eucharistie. Počas liturgie slova sa čítajú biblické texty a káže sa homília. Počas liturgie Eucharistie sa chlieb a víno premieňajú na Telo a Krv Ježiša Krista, ktoré veriaci prijímajú v svätom prijímaní.
Eucharistia je sviatosť našej spásy, ktorú Kristus uskutočnil na kríži, je aj obetou chvály na vzdávanie vďaky za dielo stvorenia. V eucharistickej obete je celé stvorenie milované Bohom predložené Otcovi skrze Kristovu smrť a jeho zmŕtvychvstanie.
Rímsky misál z roku 1962.
Je potrebné si zadovážiť rímsky misál z roku 1962. Keďže sa podľa tohoto misálu slúžilo dávnejšie vlastne všade, musí sa starých misálov po farách, kláštoroch, ich knižniciach atď. váľať ešte celá kopa, pokiaľ ich niekto nevyhodil. Skúste sa poobzerať, poprípade opýtať v okolí a určite by sa niečo malo nájsť, pokiaľ by kúpa nového bola príliš nákladná. Ďalej sa dá kúpiť ešte napr. tu alebo tu.
Na tejto stránke je veľmi užitočná vec - misál z r. 1962 v elektronickej podobe. Ak by ste zohnali misál staršieho vydania, dajú sa drobné zmeny, ktoré sa za pápeža Jana XXIII.
Je treba mať oltárne tabuľky, čo však znamená iba dané texty vytlačiť na papier, dať do rámčekov a postaviť na oltár.
Podľa požadaviek druhého vatikánského koncilu majú všetci veriaci ovládať latinské odpovede ku svätej omši a spievané časti, ktoré im príslúchajú, tzn. ordinarium (Gloria, Credo, Sanctus, Agnus Dei). Pri tradičnej liturgii ľudia kňazovi odpovedajú len niekoľko málo krátkých vetičiek (confiteor, suscipiat hovorí len miništrant), nároky na latinčinu sú tak na veriacich pri tradičnej liturgii určite menšie, než pri novej omši slúženej po latinsky. Nie je tiež žiadný problém odpovede napísať na papierik prehľade, vytlačiť a veriacim dať k dispozícii pred omšou. Tak sa to dnes robí na mnohých miestach.
Tradičná liturgia je pre kňaza omnoho zložitejšia než nová omša. Vznikli tak inštruktážne videá pre kňazov, napríklad tu, alebo tu, zadarmo je možné si trojhodinové video, krok za krokom opisujúce prebeh tradičnej omše objednať na týchto stránkach.
V dnešnej dobe je však veľmi potrebné kňazov v tejto snahe aktívne podporovať a zastávať sa ich, lebo žiaľ z mnoho miest stále pôsobia veľké tlaky na ich obmedzovanie a každý kňaz, ktorý sa ju rozhodne slúžiť, musí i dnes po motu proprio Summorum pontificum počítať s prekážkami, nepríjemnosťami apod.
Aj svätá omša, ktorú slávime, má charakter obeti. Na omšu nejdem predovšetkým preto, aby som niečo z nej mal, ale aby som priniesol obeť. Svätá omša je sprítomnenie Kristovej obety na kríži (nekrvavé sprítomnenie Kristovej krvavej obety). Sprítomnenie neznamená, že sa za nás znova obetuje, ani to, že ide iba o spomienku.
Sv. omša je obeťou v dvojakom zmysle. Predovšetkým je to pamiatka a sprítomnenie Kristovej obeti, ktorá bola prinesená za nás všetkých. Eucharistia je pamiatka Kristovej Veľkej noci. Je sprítomnenie a sviatostné prinesenie jeho jedinej obety v liturgii Cirkvi. Obeta, ktorú Kristus priniesol raz navždy na kríži, zostáva stále aktuálna: „Vždy, keď sa na oltári slávi obeta kríža, v ktorej bol obetovaný náš veľkonočný Baránok Kristus, uskutočňuje sa dielo nášho vykúpenia.“
Obetný charakter Eucharistie vysvitá už zo samých slov ustanovenia: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás” a „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás” (Lk 22,19-20). Eucharistia je aj obeta Cirkvi. Cirkev, ktorá je Kristovým telom, má účasť na obete svojej Hlavy. S ním je aj ona celá obetovaná. Spája sa s jeho príhovorom u Otca za všetkých ľudí. Život veriacich, ich vzdávanie chvály, ich utrpenie, ich modlitba a ich práca sa spájajú s Kristovým životom, s jeho vzdávaním chvály, utrpením, modlitbou, prácou a s jeho dokonalou obetou, a tak nadobúdajú novú hodnotu. Kristova obeta prítomná na oltári dáva všetkým generáciám kresťanov možnosť spojiť sa s jeho obetou.
Ide o veľké tajomstvo, ktoré sa ťažko opíše pár vetami. Zjednodušene môžeme povedať, že pri svätej omši sa stane okamih, kedy nás Ježiš vykúpil, aktuálnou realitou (práve v nej je tento okamih naozaj prítomný). Ide akoby o určitý „teleport“, ktorý nás premiestni v čase a mieste. Iným obrazom sprítomnenia je to, že slnko, ktoré svieti (hoci je iba jedno) môžeme vidieť v odrazoch mnohých okien paneláku, hoci sa pozeráme z rôznych miest. Pri svätej omši sa Ježiš obetuje za teba, za mňa, za nás.
Svätú omšu ustanovil Ježiš Kristus pri Poslednej večeri, svojou smrťou na kríži a Zmŕtvychvstaním. Ustanovenie svätej omše si pripomíname na Zelený štvrtok. Vo svätej omši sa mi prihovára Boh a chce prísť ku mne osobne, aby mi pomohol v tom, čo prežívam. K plnej účasti na svätej omši rozhodne patrí aj sväté prijímanie. Eucharistický pôst znamená, že sa mám 1 hodinu pred svätým prijímaním postiť. Nemám nič jesť, piť môžem iba vodu (resp. minerálku). Niektorí ľudia majú výnimku - nemusia tento pôst dodržiavať, sú to napríklad chorí ľudia a pod.
Sláviť svätú omšu znamená prežívať Ježišovu obetu z lásky k nám, jeho utrpenie, smrť, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie. „Ísť na svätú omšu je ako ísť na Kalváriu,“ opakovane zdôraznil pápež František.
Je ťažké obsiahnuť tému svätej omše v jednom článku. O nej bolo napísaných nespočetné množstvo kníh a nikoho to neprekvapuje, pretože omša je zdrojom a vrcholom života Cirkvi - je to jej srdce. Svätá omša je obetou Tela a Krvi nášho Pána Ježiša Krista slávenou na našich oltároch nekrvavým spôsobom vo forme chleba a vína ako sprítomnenie kalvárskej obety kríža. Ide o nekrvavé sprítomnenie tej istej obety, pretože ten istý Ježiš Kristus, ktorý sa obetoval na kríži, je obetovaný rukami svojich kňazov.
Svätá omša je zdrojom, z ktorého mám čerpať silu žiť správne, radostne. Ak ti na niečom záleží, určite sa vieš na to dobre pripraviť (či už je to písomka alebo rande). Aj pri svätej omši je dobré začať tým, že sa na ňu pripravím. Stačí ak prídeš o 10 minút skôr. Máš tak šancu stíšiť sa, dať na bok všetko čo by ťa mohlo rušiť. Keď sa stíšiš, je tu možnosť zamyslieť sa nad tým na čo v tom kostole vlastne som, zamyslieť sa nad tým čo sa bude diať. Okrem toho je dobré si aj premyslieť za koho chcem túto svätú omšu obetovať, o čo chcem pri nej prosiť alebo za čo sa poďakovať. Niekedy je ťažké sústrediť sa počas celej svätej omše. Tu mi môže pomôcť ak ma nič a nikto v mojej blízkosti zbytočne nerozptyľuje a snažím sa z každého čítania aj kázne si zapamätať aspoň 1 myšlienku. Keď sa spoločne na hlas modlíme alebo spievame, je dobré sa zapojiť.
Je mnoho „vylepšovákov" ako čo najlepšie prežiť svätú omšu. Najlepšie podľa mňa veľmi súvisí s tým, aby sme ju prežívali naplno.
Podľa tradičného katolíckeho učenia je medzi nimi jemný, ale významný rozdiel. Eucharistia je najdôležitejšou sviatosťou, ktorú ustanovil Ježiš Kristus pod spôsobom chleba a vína, v ktorej je Ježiš Kristus, darca milosti, skutočne (vere), naozaj (realiter) a podstatne (substantiter) prítomný.
Po prvé, sviatosť sa vykonáva konsekráciou a trvá, zatiaľ čo obeta sa vyčerpáva a končí po dovŕšení aktu obety. Preto svätú Eucharistiu uchovávame s úctou vo svätostánkoch a má význam sviatosti, nie obety. Po druhé, pre tých, ktorí prijímajú Eucharistiu vo forme hostie, sa stáva duchovným pokrmom a žriedlom zásluh a nadprirodzeného úžitku.
Každé eucharistické slávenie je lúčom toho nezapadajúceho slnka, ktorým je zmŕtvychvstalý Ježiš. Zúčastniť sa na svätej omši, osobitne na nedeľnej, znamená vstúpiť do víťazstva Zmŕtvychvstalého, byť ožiarení jeho svetlom, ohriati jeho teplom. Prostredníctvom eucharistického slávenia nás Duch Svätý robí účastnými na Božom živote, ktorý je schopný premeniť celú našu smrteľnú existenciu. A pri jeho prechode zo smrti do života, z času do večnosti, Pán Ježiš pri konaní Paschy berie so sebou aj nás. Pri svätej omši sa uskutočňuje Pascha. Pri svätej omši sme s Ježišom, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, a on nás posúva vpred, k večnému životu. V omši sa spájame s ním. Ba ešte viac, Kristus žije v nás a my žijeme v ňom: «S Kristom som pribitý na kríž» - hovorí svätý Pavol.
Liturgia Eucharistie prebieha podľa základnej štruktúry, ktorá sa zachovala cez stáročia až po naše časy. Rozvíja sa v dvoch hlavných momentoch, ktoré tvoria v základe jednotu:
- zhromaždenie sa, liturgia slova s čítaniami, homíliou a modlitbou veriacich;
- eucharistická liturgia s predložením chleba a vína, konsekračným vzdávaním vďaky a prijímaním.
Všetci sa zhromaždia. Kresťania sa schádzajú na tom istom mieste na eucharistické zhromaždenie. Na jeho čele je sám Ježiš Kristus, ktorý je hlavný činiteľ pri slávení Eucharistie. On je Veľkňaz Novej zmluvy. On sám neviditeľne predsedá každému sláveniu Eucharistie. Biskup alebo kňaz práve preto, že ho zastupuje (konajúc v osobe Krista Hlavy - in persona Christi Capitis agens), predsedá zhromaždeniu, po čítaniach má príhovor, prijíma obetné dary a prednáša eucharistickú modlitbu.
Potom sa prinesú na oltár - niekedy aj v sprievode - chlieb a víno, ktoré bude kňaz obetovať v Kristovom mene v eucharistickej obete, v ktorej sa stanú Kristovým telom a jeho krvou. Je to ten istý úkon, ktorý vykonal Kristus pri Poslednej večeri, keď „vzal chlieb a kalich“. „Iba Cirkev prináša Stvoriteľovi túto čistú obetu, keď mu so vzdávaním vďaky obetuje z jeho stvorenia.“ Predloženie darov na oltár preberá Melchizedechov úkon a zveruje Stvoriteľove dary do Kristových rúk.
Kresťania už od začiatku prinášajú na Eucharistiu spolu s chlebom a vínom aj svoje dary, aby sa podelili s tými, čo sú v núdzi. Tento zvyk konať zbierku (po latinsky collecta) je stále aktuálny a inšpiruje sa príkladom Ježiša Krista, ktorý sa stal chudobným, aby nás obohatil.
Eucharistickou modlitbou, čiže modlitbou vzdávania vďaky a konsekrácie, dostávame sa do srdca a vrcholu slávenia:
- V prefácii Cirkev vzdáva vďaky Otcovi skrze Krista v Duchu Svätom za všetky jeho diela, za stvorenie, vykúpenie a posvätenie.
- V epikléze Cirkev prosí Otca, aby zoslal svojho Svätého Ducha (alebo moc svojho požehnania) na chlieb a víno, aby sa jeho mocou stali telom a krvou Ježiša Krista a aby tí, čo majú účasť na Eucharistii, boli jedno telo a jeden duch.
- V anamnéze, ktorá nasleduje, Cirkev si pripomína umučenie, zmŕtvychvstanie a slávny návrat Ježiša Krista; predkladá Otcovi obetu jeho Syna, ktorý nás s ním zmieruje.
Ak ti na niečom záleží, určite sa vieš na to dobre pripraviť (či už je to písomka alebo rande). Aj pri svätej omši je dobré začať tým, že sa na ňu pripravím. Stačí ak prídeš o 10 minút skôr. Máš tak šancu stíšiť sa, dať na bok všetko čo by ťa mohlo rušiť. Keď sa stíšiš, je tu možnosť zamyslieť sa nad tým na čo v tom kostole vlastne som, zamyslieť sa nad tým čo sa bude diať. Okrem toho je dobré si aj premyslieť za koho chcem túto svätú omšu obetovať, o čo chcem pri nej prosiť alebo za čo sa poďakovať.
Eucharistia je obetou vzdávania vďaky Otcovi, je dobrorečením ktorým Cirkev vyjadruje svoju vďačnosť Bohu za všetky jeho dobrodenia, za všetko, čo vykonal stvorením, vykúpením a posvätením.
Eucharistia je aj obetou chvály, ktorou Cirkev v mene celého stvorenstva ospevuje Božiu slávu.
V Najsvätejšej sviatosti Eucharistie je obsiahnuté "opravdivo, skutočne a podstatne" telo a krv spolu s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista, a teda celý Kristus, Boh a človek. Kristus je prítomný v eucharistii a to v každej jednotlivej hostii, ako aj v častiach a to vždy celý. Rovnako je celý Kristus prítomný pod spôsobom vína. Táto prítomnosť celého Krista v každej čiastočke Eucharistie je prejavom jeho božskej všadeprítomnosti.
Konsekráciou chleba a vína sa uskutočňuje premena celej podstaty chleba na podstatu tela Krista, nášho Pána, a celej podstaty vína na podstatu jeho krvi. Túto premenu svätá katolícka Cirkev primerane a vhodne nazýva transsubstanciácia (prepodstatnenie - zmena podstaty veci). Transsubstanciácia vyjadruje, že Kristus nevchádza do existujúceho chleba (ako hovoril Luther), ale že on na oltári v momente premenenia nahrádza chlieb svojim vlastným telom. Teda z pôvodného chleba už nezostáva nič. To, čo prijímame vo sv. prijímaní, teda nie je to, čo sme priniesli v obetných daroch na oltár. Kristovo telo vo chvíli premenenia berie na seba vonkajšiu podobu (spôsob) chleba. A tak musíme vyznať, že eucharistia je Chlieb z neba a ním je Kristus.