V dnešnej dobe, keď momentálna situácia vo svete ovplyvňuje životy mnohých, sa veriaci na celom svete prispôsobujú novým spôsobom slávenia bohoslužieb. Konferencia biskupov Slovenska (KBS) bola nútená zavrieť brány kostolov na neurčito, čo viedlo k presunu veriacich pred obrazovky televízorov a sledovaniu svätých omší prostredníctvom priamych prenosov. Niektoré farnosti na Slovensku dokonca začali vysielať sväté omše online, aby boli veriacim k dispozícii aj v týchto náročných časoch.
Konferencia biskupov Slovenska (Zdroj: tkkbs.sk)
Slovenská misia vo Švajčiarsku
Vo Švajčiarsku, kde podľa údajov veľvyslanectva žije okolo 18 000 Slovákov, pôsobí slovenská misia, ktorá sa stará o duchovné potreby krajanov. Ja sám prídem do kontaktu približne s 1500 - 2000 z nich.
Pôsobím v nej od 1. marca 2019. V dnešnej dobe spravujem šesť miest: Zürich, Bazilej, Ženevu, Bern, Lausanne a St. Gallen. Pôvodne bolo viac miest vo frankofónnej oblasti, ale tie už zanikli. Žijem v Zürichu, takže najďalej mám Ženevu. Cesta trvá okolo štyri a pol hodiny. Ale nie všetky mestá sú tak ďaleko. Bazilej je vzdialená len hodinu a pol.
Treba si uvedomiť, že misijná svätá omša nie je poväčšine v blízkosti ich bydliska a neraz musia cestovať aj viac ako hodinu, aby prišli na slovenskú svätú omšu. Podobne ako kňaz, ktorý sídli v Poprade, slávi sv. omšu v jeden deň v Košiciach a v Bratislave. Jestvuje rozpis bohoslužieb, ktorý zohľadňuje tieto vzdialenosti. Nápomocní sú, pochopiteľne, aj veriaci, ktorí si mnohé veci pripravia sami.
Nie všetci Slováci však chcú navštevovať slovenskú misiu. Ja sám poznám rodiny, ktoré k nám úmyselne nechcú chodiť, lebo sa chcú zaradiť do svojej miestnej farnosti.
Slovenská katolícka misia vo Švajčiarsku (Zdroj: slovak.ch)
Cirkev vo Švajčiarsku
Voči Katolíckej cirkvi tu po reformácii platili veľmi prísne zákony. Švajčiari sú však veľmi tolerantní, a tak ich postupom času nedodržiavali. Katolícka cirkev naďalej existovala, ale už nebola väčšinová.
Počet katolíkov sa výrazne zvýšil po referende v sedemdesiatych rokoch, kedy umožnili pracovať vo Švajčiarsku aj zahraničným pracovníkom. Vznikla otázka, čo s Katolíckou cirkvou. Švajčiarsko je výsostne demokratická krajina, v ktorej nemôže fungovať nedemokratický - hierarchicky postavený subsystém. Preto konfederácia s Cirkvou uzavrela dohodu, podľa ktorej sa Cirkev skladá z dvoch pilierov, pastorálnej zložky a laickej. Pastorálnu zložku Cirkvi vedú biskupi a skladá sa z kňazov. Laická zložka je demokraticky volená a spravuje majetky Cirkvi.
Kňazi ani farári nedisponujú ekonomickými kompetenciami vo farnostiach alebo napríklad pastoračnými priestormi, ako je to na Slovensku. Ak potrebujú nejakú miestnosť na svoju činnosť, musia o ňu požiadať ten druhý pilier v danej štruktúre, čo sa javí komplikovane. Treba však povedať, že ak kňaz povie, že chce, aby bolo v miestnosti 5 stolov, 12 stoličiek a 1 dataprojektor, tak mu to tá druhá zložka naozaj tak pripraví.
Naša misia je v pozícii hosťa, nemáme vlastnú farnosť, žiadne vlastné priestory. Cirkev vo Švajčiarsku funguje ináč ako na Slovensku. Vyhovuje mi ich organizovanosť - aj keď ani s ňou sa to nesmie preháňať, aby sa nestalo, že štruktúry budú dôležitejšie ako ľudia. Ak je však v správnej miere, tak je veľmi príjemná. Myslím, že aj slovenským kňazom by pomohlo, keby mali ľudí, ktorí sa starajú o nehnuteľnosti. A oni by sa mohli naplno venovať pastoračnej činnosti. Aj keď v niektorých prípadoch môže mať aj starostlivosť o kostol alebo faru svoje pozitíva - spolupráca s ľuďmi vo farnosti nie je na zahodenie.
Veľmi dobre hodnotím pravidelné vzdelávanie kňazov, ktorého súčasťou sa stáva aj misia. Zaujímavosťou je aj to, že tu dbajú o to, aby mal kňaz v pondelok voľno. Spolupráca alebo aktívny podiel laikov je tu obdivuhodný. Často však ide o osoby platené Cirkvou, na čo u nás na Slovensku nie sme zvyknutí. My máme veľa nadšených kostolníkov, organistov, správcov,… ktorým pán farár občas hádam niečo dá. V nemecky hovoriacich kantónoch majú farnosti týchto ľudí zamestnaných, hoci nie na plný úväzok.
Záleží to od konkrétnych kantónov. Švajčiarsko je konfederácia, v ktorej si jednotlivé kantóny riešia mnohé veci po svojom. V mnohých je prirodzené, že sa platí cirkevná daň. V nemecky hovoriacich kantónoch, kde sídli i naša misia, má Katolícka cirkev právo vyberať cirkevnú daň. „Laická časť“ cirkevnej štruktúry ju potom rozdeľuje podľa potrieb jednotlivých farností. Z týchto peňazí je platený aj misionár a niektoré aktivity našej misie.
Vždy, keď stretnem Slovákov, tak ich oslovím a spýtam sa, či sú veriaci. Niektorí mi povedia, že o našej misii nevedeli. Nie je to však preto, že by sa nás nedalo nájsť. Stačí zadať pár slov do internetového vyhľadávača. Často sa mi však stáva, že mi Slováci povedia: „Ja s Cirkvou nechcem mať nič spoločné“, hoci sú pokrstení. A to je smutné. A ešte smutnejšie je, keď poviem, že som kňaz a oni povedia, že nevedia, čo to je, reagujú až na slovo farár.
SomŠofér: Je vo Švajčiarsku lacnejšie ako na Slovensku ?
Stretká a komunity
Keď prídu noví mladí ľudia do našej misie, tak mi takmer vždy povedia, že na Slovensku chodili niekam na stretká. Byť súčasťou nejakej kresťanskej komunity považujem pre duchovný život za veľmi dôležité. Nesmiem pritom zabudnúť ani na generáciu, ktorá sem prišla po roku 1968. Oni tvorili podľa mojich vedomostí tiež veľmi družné spoločenstvá. U nich tie komunity boli širšie, plnili aj socializačnú úlohu.
Po svätých omšiach mávate posedenia pri káve. Pre mnohých ľudí je ten čas po omši tým rozhodujúcim faktorom, prečo sa rozhodnú prísť na omšu k nám. Ľudia sa tešia na čas, ktorý strávia spolu so svojimi krajanmi, keďže napriek vysokej miere tolerantnosti sme vo Švajčiarsku stále cudzincami.
Pravidelné aktivity misie:
- Svätá omša v nedele o 9:30 v Kostole Liebfrauen
- V prvé piatky v mesiaci - poklona pred Najsvätejšou oltárnou sviatosťou, po ktorej nasleduje sv. omša
- V stredy o 20:00 svätá omša v Kostole sv.
Stretnutie Slovákov vo Švajčiarsku (Zdroj: slovak.ch)