Sviatok Nanebovstúpenia Pána: Význam a oslava

Sviatok Nanebovstúpenia Pána si kresťania na celom svete pripomínajú 40 dní po Veľkej noci. Pre svoju nadväznosť na premenlivý termín veľkonočných sviatkov patrí sviatok nanebovstúpenia k pohyblivým. V katolíckej cirkvi je prikázaným sviatkom, a teda v tento deň sa musia zúčastniť na svätej omši. V Evanjelickej cirkvi a.v. sa začína týmto sviatkom svätodušný kruh cirkevného roka.

Veriaci si budú na bohoslužbách pripomínať zavŕšenie diela Ježiša Krista na Zemi a jeho návrat k nebeskému otcovi. V evanjelických kostoloch je pre tento sviatok charakteristické chrámové rúcho bielej farby.

Spomienka na odchod Ježiša Krista zo Zeme pripadá vždy na štvrtok. Podľa cirkevnej tradície žil Ježiš Kristus 40 dní po svojom zmŕtvychvstaní medzi apoštolmi, robil zázraky na ich povzbudenie a dával im posledné usmernenia do budúcej apoštolskej práce. Zároveň im prisľúbil Ducha Svätého, ktorý im všetko pripomenie a bude ich učiť a viesť. Jeho zoslanie sa slávi desať dní po Kristovom nanebovstúpení ako tretí najväčší cirkevný sviatok.

Nanebovstúpenie opisujú viaceré z biblických kníh. Ježiš podľa nich vyviedol apoštolov na vrch a slávnostne ich vyzval ísť do celého sveta a hlásať evanjelium. Potom ich požehnal a vzniesol sa pred ich očami, ale oblak ho zakryl. Nato sa im zjavili dvaja anjeli a povedali, že Ježiš odišiel do neba, ale znova príde na zem. Bude to jeho druhý príchod pri poslednom súde.

Význam sviatku Nanebovstúpenia Pána sa premietol do ľudového pranostického kalendára a ľudia dodnes veľmi starostlivo sledujú, aké je počasie, pretože jedna z pranostík hovorí: „Ako je na Vstúpenie, tak bude celú jeseň“.

Nanebovstúpenie Pána je radostným dňom kresťanov, pretože vidia svojho osláveného Vykupiteľa. Evanjelium prikázaného sviatku Nanebovstúpenia Pána jednoducho konštatuje, že „Ježiš bol vzatý do neba a zasadol po pravici Boha“ (Mk 16,15-20). Sväté písmo často vykladá Ježišovo vystúpenie do neba tak, že „zasadol po pravici Boha“. Robí tak evanjelista Marek (Mk 16,19), apoštol Pavol (Ef 1,20), sv.

Sviatok Nanebovstúpenia sa slávi na štyridsiaty deň po Nedeli Paschy, pretože vo Svätom písme čítame, že Ježiš sa po svojom slávnom zmŕtvychvstaní ešte „štyridsiatich dní“ zjavoval svojim učeníkom a hovoril im o „Božom kráľovstve“.

Po tom, čo náš Pán pripomenul učeníkom, aby neopúšťali Jeruzalem, kým nepríde Svätý Duch, ktorého sľúbil poslať, „zdvihol ruky a požehnal ich. V Skutkoch apoštolov čítame, že učeníci sa pozerali, ako bol Ježiš Kristus vyzdvihnutý, ale potom „oblak im ho vzal spred očí“ (Sk 1, 9). Tak sa doslova naplnil prísľub, ktorý dal Ježiš Židom, že uvidia „Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým“ (Jn 6, 62).

Svedectvo o Kristovom slávnom nanebovstúpení sa nachádza nielen vo Svätom písme, ale je podložené aj historickými pamiatkami. Podľa svedectva Euzébia Cézarejského († 339) svätá Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, „vztýčila na Olivovej hore majestátnu stavbu na pamiatku nanebovstúpenia toho, ktorý je Spasiteľom ľudstva, keď postavila posvätný chrám na samom vrchole hory“ (Euzébius, Život Konštantína, zv. III, kap.

Potom máme svedectvo sv. Cyrila Jeruzalemského († 386), ktorý vo svojich katechetických poučeniach uvádza Olivovú horu ako svedectvo o nanebovstúpení nášho Pána, keď hovorí: „Z neba zostúpil na zem v Betleheme, ale do neba vystúpil z Olivovej hory. Olivová hora stojí dodnes a ukazuje očiam veriacich toho, ktorý vystúpil na oblaku. Toto je nebeská brána jeho nanebovstúpenia“ (Katechetické poučenia XIV, 23).

História a vývoj sviatku

Slávenie sviatku Nanebovstúpenia Pána je veľmi starobylé. Sv. Augustín († 430) neváha pripustiť, že tento sviatok má apoštolský pôvod (porov. List Januáriovi, č. 118). V skutočnosti však nemáme žiadne historické dôkazy o jeho slávení ako samostatného sviatku až do konca 4. Paschálne obdobie pôvodne trvalo päťdesiat dní a končilo sa v Nedeľu Päťdesiatnice.

Keďže Sväté písmo spája zostúpenie Svätého Ducha so slávnym nanebovstúpením nášho Pána, až do polovice 4. storočia sa tajomstvo Nanebovstúpenia pripomínalo v Päťdesiatnicu. To je dôvod, prečo cirkevný historik Euzébius Cézarejský († 339) dosvedčuje, že svätá a slávna slávnosť Paschy sa končila po „období siedmich týždňov a spečaťovala sa veľkým sviatkom Päťdesiatnice, v ktorý sa podľa Svätého písma uskutočnilo nanebovstúpenie nášho Spasiteľa a zostúpenie Svätého Ducha medzi ľudí“ (porov.

Koncom 4. storočia sa Nanebovstúpenie Pána začalo sláviť ako samostatný sviatok, oddelene od Päťdesiatnice. V tej dobe sa paschálne obdobie skrátilo na štyridsať dní, ako sa uvádza v Skutkoch apoštolov. Zostávajúcich desať dní pred Päťdesiatnicou bolo venovaných očakávaniu Svätého Ducha (Sk 1, 14).

Pri tejto príležitosti sa „čítali niektoré pasáže zo Svätého písma, spievali sa hymny, ktoré sa prelínali s modlitbami, a zazneli aj príslušné antifóny“ (porov. Egeria, Denník púte, kap. Ale v Betleheme však podľa svedectva tej istej Egerie slávili Sväté Nanebovstúpenie už na štyridsiaty deň po Pasche, teda vo štvrtok šiesteho týždňa (tamže, kap. Tam sa sviatok Nanebovstúpenia slávil ako veľká slávnosť, ktorej predchádzalo bdenie (lítia).

Koncom 4. Najstaršie homílie na sviatok Nanebovstúpenia, slávený už na štyridsiaty deň po Pasche, predniesli svätý Gregor Nysský († 394) a svätý Ján Zlatoústy († 407). Svätý Gregor nazýva deň, „v ktorý bol Pán vzatý od nás“, Spása, čím naznačuje, že vystúpením do nebeskej slávy náš Pán zavŕšil dielo našej spásy (porov. Migne, Grécka patrológia, zv. 46, 689 - 690). A svätý Ján Zlatoústy hovorí o tomto sviatku ako o dobre ustanovenom a všeobecnom (Tamže, zv. 50, 441 - 452).

Slávenie Nanebovstúpenia Pána bolo vždy spojené s procesiou. V Jeruzaleme, ako o tom svedčí pútnička Egeria, veriaci kráčali v procesii na vrchol Olivovej hory. V sýrskej Antiochii ľud šiel v procesii k chrámu v predmestí Romanesia, kde svätý Ján Zlatoústy predniesol svoju slávnu homíliu „Na Nanebovstúpenie nášho Pána“.

Podľa svedectva cirkevného historika Socrata Scholastica (zomrel po roku 439) v Konštantínopole sa veriaci schádzali a slávili tento sviatok v chráme Elaea, ktorý sa nachádzal hneď za mestským prístavom (porov. Socrates, Cirkevné dejiny VII, 26).

Slávnostnosť tohto sviatku výrazne zvýšili inšpirovaní hymnografovia, ktorých mená sú nám väčšinou neznáme. Najstarší hymnus - „Narodil si sa, Bože náš“ - sa pôvodne spieval na Päťdesiatnicu. Ale niekedy v 5. Autor tropára na tento sviatok nie je známy, ale kondák sa pripisuje svätému Romanovi Sladkopevcovi, známemu hymnografovi zo 6. storočia.

Existujú dva kánony na slávenie utierne sviatku. Prvý skomponoval svätý Ján Damaský († 749), slávny hymnograf Monastiera svätého Sábu pri Jeruzaleme.

Teologický význam Nanebovstúpenia

Liturgické hymny na sviatok Nanebovstúpenia Pána boli inšpirované Svätým písmom a kázňami významných cirkevných otcov. Podrobne opisujú nielen nanebovstúpenie a oslávenie nášho Pána s jeho ľudskou prirodzenosťou v nebi, ale aj naše vlastné oslávenie spolu s Ježišom. Svojím slávnym nanebovstúpením náš Pán Ježiš Kristus dokončil dielo nášho vykúpenia a znovu otvoril brány neba celému ľudskému pokoleniu, ako to dosvedčuje sv.

Náš Pán a Spasiteľ, hoci vystúpil do neba a sedí po pravici Otca, na nás nezabudol. Ako povedal, pripravuje nám „miesto v dome svojho Otca“ (porov. Jn 14, 2 - 3). A prisľúbil, že nám pošle Svätého Ducha, ktorý nás osvieti a povedie do nášho nebeského príbytku pripraveného Kristom.

Nanebovstúpenie je:

• Odmena za utrpenie: 33 rokov Pánovho života, od jaslí až po kríž, bolo nepretržitou reťazou utrpenia, nenávisti a prenasledovania. Preto ho odmieňa Otec tak kráľovsky v Nebesiach: sedí po pravici Božej.
• Ponížený Ježiš je povýšený: Zostúpil z Neba na zem, z lona Boha Otca do lona Panny, ležal v maštali, v jasliach a po tridsiatich rokoch sa ponosuje: „Vtáci majú hniezda a vlci brlohy, len Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ A najviac sa uponížil na kríži, kde zomrel so zločincami. Ale kto sa ponižuje, toho Boh povýši!
• Poslušný Ježiš dostáva neobmedzenú moc: Pretože bola Jeho poslušnosť neobmedzená, dostáva neohraničenú moc v Nebi. Už tu na zemi mal moc liečiť chorých, kriesiť mŕtvych, rozkazovať búrkam a vetrom; akú moc mu dal Otec teraz, keď sa vrátil k Nemu poslušný až na kríž?

Udalosť Pánovho nanebovstúpenia sa hlboko vryla do pamäti prvých učeníkov. Svedectvo o nej nachádzame najmä v Lukášovom evanjeliu a Skutkoch apoštolov. Pán Ježiš v štyridsiaty deň po zmŕtvychvstaní vyviedol svojich učeníkov na Olivovú horu až k Betánii, a ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba (Lk 24, 50-51).

O slávení sviatku Nanebovstúpenia Pána máme písomné správy už od 4. storočia; sv. Augustín spomína, že v jeho časoch bol už všeobecne rozšírený. Takisto o ňom nájdeme zmienku u sv. Jána Zlatoústeho a sv. Gregora Naziánzskeho.

Nanebovstúpenie Pána je pevnou súčasťou Nicejsko-carihradského vyznanie viery a píše sa o ňom aj v Peregrinatio Aetheriae z 5. V Katolíckej cirkvi je to prikázaný sviatok; na niektorých miestach vo svete sa však jeho slávenie z pastoračných dôvodov môže konať aj v nasledujúcu nedeľu: k tomuto rozhodnutiu pristúpili niektoré biskupské konferencie po tom, čo daný sviatok v rozličných krajinách vypadol zo zoznamu štátnych sviatkov.

Ako zaujímavosť možno spomenúť, že deň Nanebovstúpenia Pána majú ako štátny sviatok stále napríklad v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, na Islande, v Luxembursku, Nórsku, Holandsku, Švédsku i Švajčiarsku.

„Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha.“(Mk 16,19)

Tým, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, dokázal, že je on Boh, následne, že je to pravda, čo on učil. Zmŕtvychvstanie Kristovo je základnou pravdou kresťansko-katolíckej viery. Vykúpil nás od zatratenia, vydobyl nám právo na kráľovstvo nebeské, listinu nášho dedičstva Svojou vlastnou krvou napísal na kríž a Jeho Nanebovstúpenie bolo zlatou pečaťou na tejto listine.

Veľký piatok, Veľká nedeľa, deň Nanebovstúpenia, to je životopis Pána Ježiša. Na utrpenie nasledovala smrť; Zmŕtvychvstanie zvíťazilo nad smrťou a slávu Zmŕtvychvstania zavŕšilo Nanebovstúpenie.

Tak sa svedčilo, tak to malo byť, aby ten Ježiš, ktorý napriek svojej božskej dôstojnosti sa narodil v biednej maštali: sídlil na tróne nad hviezdami v Nebi; aby Ten, ktorý visel medzi lotrami, sedel po pravici Boha Otca všemohúceho.

Po svojom Zmŕtvychvstaní zostal Pán Ježiš ešte štyridsať dní na zemi, aby sa apoštolovia istejšie presvedčili, že Ježiš vstal z mŕtvych. Mnohokrát sa zjavil medzi nimi, jedol a pil, zhováral sa s nimi, ukázal im Svoje rany.

V štyridsiaty deň sa lúčil so Svojimi apoštolmi. Zišla sa už vtedy celá skupina veriacich. Bola s nimi Preblahoslavená Panna Maria, sedemdesiatdva učeníkov a nasledovatelia Kristovi, mohlo ich byť okolo stodvadsať.

Deň Nanebovstúpenia Pána bol sviatkom na zemi, lež bol aj sviatkom v Nebi. Z predpeklia vyslobodené duše sa pridružili k na Nebo vystupujúcemu Pánovi.

Keď nám teda viera o jednom Bohu predkladá, že vystúpil na nebesia, tomu tak treba rozumieť, že druhá božská osoba, človekom učinený Ježiš zostúpil do lona Márie Panny, že človek Ježiš vystúpil na nebesia; Boh Ježiš i vtedy bol prítomný v Nebi, keď žil na zemi, Boh Ježiš i teraz je prítomný na zemi, keď v ľudskej podobe vystúpil na nebesá.

Pán Kristus, kráľ Neba zo Svojho nebeského trónu zostúpiac na zem, dal sa do zápasu s diablom, na Golgote ho premohol a po tomto skvelom víťazstve i Jeho ľudské telo a duša vystúpila na nebesia, sťa kráľ panuje nad anjelmi a svätými, sťa sudca posúdi nás každého po smrti osobitne, pri konci sveta všetkých pospolu.

Apoštoli a ostatní, ktorí hovorili o Božej „pravici“, vedeli, že používajú metaforu, antropomorfizmus (pripisujú Bohu ľudskú vlastnosť, v tomto prípade „pravú ruku“). Sedenie po pravici pozemského kráľa bolo miestom moci a cti. Ten, kto toto miesto zastával, konal v mene kráľa a mal právo na rovnakú úctu ako kráľ.

Naše slávenie ďalej rozlišuje ďalší aspekt tajomstva. Na jednej strane večné Božie Slovo bolo vždy po Otcovej pravici so Svätým Duchom v božstve. Božie Slovo, vtelené v lone Panny, bolo v rovnakom čase s Otcom v jeho božstve. Vtelením je Kristus teraz bohočlovekom, ktorý priniesol svoju zbožštenú ľudskú prirodzenosť do slávy Otca.

„Naša prirodzenosť, ktorá kedysi padla, bola povýšená nad anjelov a nad ľudské chápanie usadená na Boží trón. „Majestát Toho, ktorý sa stal chudobným v tele, bol vyzdvihnutý nad nebesia a naša padlá prirodzenosť bola poctená tým, že sedí s Otcom.

Sviatok Kristovho nanebovstúpenia je teda aj oslávením našej ľudskej prirodzenosti a spečatením Kristovej služby na zemi. V Kristovi teraz naše človečenstvo sedí po Otcovej pravici, ale v skutočnom zmysle Kristus nie je osamelý. Jeho človečenstvo v nebesiach je len prvým z mnohých ľudí, ktorí budú oslávení spolu s ním.

Svätý Pavol to opisuje obrazom z poľnohospodárskeho prostredia: Kristus je prvým z úrody a my máme byť zvyškom úrody!

Benjamin West, Nanebovstúpenie

„Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie: Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.

Ján Zlatoústy, keď hovorí o nanebovstúpenom Kristovi, používa množné číslo: „vystúpili sme do neba“. Ak vystúpila do neba „prvotina“, vystúpil aj zvyšok úrody. „My, ktorí sme sa zdali byť nehodní zeme, sme teraz vyzdvihnutí do neba.

„Kristus vystúpil do neba a s Kristom vystúpilo aj naše telo. … Úžasné! Pozri sa znova, ako Kristus vyzdvihol Cirkev. Akoby ju dvíhal nejakým motorom, vyzdvihol ju do obrovskej výšky a posadil ju na trón. Veď kde je Hlava, tam je aj telo. Medzi Hlavou a telom nie je nijaký interval oddelenia.

Každoročne sa sviatok Nanebovstúpenia Pána slávi na štyridsiaty deň po Veľkonočnej nedeli (Pasche), a preto vždy pripadá na štvrtok. Kým rímskokatolíci a gréckokatolíci v našom regióne už tento sviatok oslávili (10. mája), v pravoslávnej cirkvi sa Voznesenije Isusa Christa bude sláviť najbližší štvrtok (17.

„Nanebovstúpenie (Voznesenije) Isusa Christa je jedným z Hospodskych sviatkov, na ktorý Isus už vopred pripravoval svojich apoštolov, keď im zdôrazňoval, že príde čas, kedy b... Po svojom umučení Ježiš poskytol apoštolom mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve. V Biblii číslo 40 je vždy symbolom prípravy na niečo nové, na niečo, čo má prísť. Číslom 40 akoby chcel autor biblického textu povedať: „čosi kvasí, čosi sa chystá... Tak nanebovstúpenie Pána je ukončením pozemskej prítomnosti Ježiša medzi učeníkmi. Po týchto štyridsiatich dňoch nastáva niečo nové - a to je čas Cirkvi. Končí sa obdobie viditeľnej prítomnosti Ježiša na zemi, a nastáva obdobie jeho prítomnosti v Cirkvi - v sile Ducha Svätého. Je to čas nás, ľudí.

Mozaika Nanebovstúpenia Krista

Centrálnym slovesom misijného príkazu je sloveso „učte“. Doslova by sme ho mohli preložiť: „robte mi učeníkov“. V tomto význame to znamená „u každého učeníka majte starostlivosť o hlboký vzťah so Mnou“.

A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú. (Mk16,17)

Ako chápať tieto slová? Znamená to hovoriť rečou, ktorú vidíme u charizmatikov - rečou, ktorá pripomína bľabotanie batoľaťa, rečou, voči ktorej i svätý Pavol mal - zdá sa - podľa jednej narážky v liste - trochu ironický vzťah? Máme brať do rúk hadov a škorpiónov, piť smrtonosné nápoje, a očakávať, že nám neublížia? Naozaj to znamená toto?

Nie je toto dnes veľký zázrak? A možno aj poslanie uzdravovať môže znamenať prítomnosť niečoho omnoho všednejšieho, a predsa veľmi náročného.

Možno práve toto je odkaz sviatku Nanebovstúpenia Pána - najprv uprieť naše zraky nahor, k Ježišovi, ktorý nás predišiel do slávy Otca. Ale to nie je všetko. Následne od nás Boh očakáva, že ich uprieme opäť na zem, kde nás svet potrebuje.

Nanebovstúpenie Pána

Miluj ho, alebo mlč. Nemôžeme pochopiť bolesť človeka, ak s ním necítime. Súcit síce neodstráni bolesť, ale často mierni jej prežívanie. Cudzota a chlad bolia dvojnásobne. Ľudia často túžia viac po súcite ako po hlbokých úvahách.

„Poďte, veriaci, a vystúpme na Olivovú horu a s apoštolmi pozdvihnime svoje mysle a srdcia do výšin. Tropár, 4. Kondák, 4. Narodil si sa, Bože náš, spôsobom, ktorý si sám zvolil. Zjavil si sa a trpel v tele, ako si chcel.

tags: #svate #pismo #nanebovstupenie #pana