S Kvetnou nedeľou začína celá Cirkev sláviť Veľký týždeň, v ktorom si všetci kresťania pripomenú najväčšie tajomstvo našej spásy - smrť a zmŕtvychvstanie nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Tak sa nazýva týždeň pred Veľkou nocou. Prívlastok veľký má preto, lebo v ňom slávime tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Spomíname si na Jeho utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie.
Je nazývaná aj Nedeľou utrpenia Pána, lebo spája predzvesť kráľovského triumfu Krista (Jeho zmŕtvychvstanie) so zvesťou o Jeho umučení (spievané Pašie). Obrady Kvetnej nedele tvorí spomienka na Pánov vstup do Jeruzalema - tú si pripomíname slávnostnou procesiou, pri ktorej budú posvätené ratolesti (bahniatka), rozprávanie (spev) o umučení Pána - pašie a sv. Obrady budú prebiehať podľa liturgických predpisov a upresnení pre slávenia Veľkonočného Trojdnia po II. Vatikánskom koncile.
Sú pred nami posledné dni pôstu a čas Veľkonočných sviatkov. Obrady a slávenia sú výnimočné slávnostnosťou, osobitosťou, veľmi bohaté, obsažné a časovo dlhšie. Máme ich sláviť pokojne, bez ponáhľania sa, s ochotou stráviť s Kristom pri jeho najťažších chvíľach viac času ako zvyčajne. Pre našu vieru a spásu sú to však najdôležitejšie udalosti. Cez Božie Slovo, symboly, znaky a spevy nás priblížia k tajomstvu našej viery, obetovaniu sa Ježiša Krista za nás a za celý svet.
Veľkonočné trojdnie
Nazývame ho aj Trojdním ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Krista. Začína sa večernou Eucharistiou Zeleného Štvrtka, jeho stredom je Veľkonočná Vigília a končí sa vešperami Veľkonočnej nedele. Preto aj my uzavrieme Trojdnie slávnostnými Vešperami na Veľkonočnú nedeľu popoludní o 15.00 hod. spojenými s procesiou (v prípade dobrého počasia).
Zelený štvrtok
Veľkonočné trojdnie začína večernou sv. omšou na Zelený štvrtok. Pripomína nám Poslednú večeru, ktorá bola prvou sv. omšou, prvým svätým prijímaním apoštolov a zároveň prvou kňazskou vysviackou. Pán Ježiš v ten večer ustanovil sviatosť Oltárnu. Zároveň prikázal apoštolom na Jeho pamiatku premieňať chlieb a víno na Jeho telo a krv, čím ustanovil aj sviatosť kňazstva.
Na Zelený štvrtok si pripomíname tiež príklad služby a pokory, ktorý Pán Ježiš ukázal, keď umyl apoštolom nohy. Symbolicky si to pripomenieme obradom umývania nôh. Podľa Sv. Otca Františka sa na tento obrad majú vybrať zástupcovia veriacich, muži a ženy, aby zastupovali a reprezentovali Boží ľud - u nás to budú dobrovoľníci farskej charity a členovia farskej rady, ktorí sú v službe farnosti a zastupujú všetkých veriacich.
Po večeri Pán Ježiš odišiel do ticha Getse-manskej záhrady, aby sa tam v modlitbe pripravil na utrpenie a smrť. Tento odchod z Večeradla si pripomíname slávnostným sprievodom so Sviatosťou Oltárnou do kaplnky.
Obrady Zeleného štvrtku sa končia obnažovaním oltárov. Pán Ježiš bdie sám v modlitbe.
Veľký piatok
V obradoch Veľkého piatku si celá Cirkev pripomína Pánovo utrpenie, ktoré sa začalo v Getsemanskej záhrade, až po Jeho umučenie a smrť na kríži. Vo Veľký piatok sa podľa tradície Cirkvi nikde na svete neslúži svätá omša, pretože ju krvavým spôsobom na kríži koná sám Ježiš.
Obrady pozostávajú z troch častí: bohoslužba slova, ktorú tvoria čítania, pašie podľa sv. Jána a slávnostné prastaré modlitby veriacich za Cirkev, pápeža, veriacich i neveriacich, atď.; odhalenie kríža a poklona krížu; sv. prijímanie zvyčajným spôsobom.
Vrcholom obradov je odhaľovanie a poklona krížu. Slávnosť Veľkého piatku sa končí spomienkou na Ježišov pohreb, ktorý predstavuje vyloženie Sviatosti Oltárnej k adorácii v Božom hrobe.
Je potrebné si uvedomiť, že my v Božom hrobe neuctievame sochu mŕtveho Krista, ale živého Pána Ježiša Krista v Eucharistii. Vo Veľký piatok je prísny pôst, čím môžeme vyjadriť naše uvedomenie si, že Kristus obetoval za nás všetko. Preto sa mu my chceme pripodobniť aspoň tým, že sa zriekneme mäsa a jeme iba 3-krát do dňa. (Pôst je záväzný od 14. do 60. roku života).
Biela sobota
Je dňom bez svätej omše a obradov. Je dňom, kedy Kristus ležal v hrobe. V tento deň preto prichádzame do kostola na modlitbu a poklonu. Biela sobota končí odložením Sviatosti Oltárnej z Božieho hrobu večer o 17.30 hod.
Po zotmení začína Noc, ktorá je skutočne Veľká. Požehnanie jedál, ktoré sa v tento deň vykonáva, nie je cirkevne záväzné, patrí iba k tradícii typickej pre východoslovenský región. Modlitba a požehnanie veľkonočného jedla, ako aj každého spoločného jedla doma, v rodine, má byť vyjadrením našej vďačnosti za pokrm.
Požehnanie jedál bude v sobotu pred kostolom o 16.00 a 17.00 hod.
Podľa pradávnej tradície je táto vigília, čo znamená očakávanie Pána, spomienkou na svätú noc, v ktorú Pán vstal z mŕtvych. Slávenie obradov Veľkonočnej vigílie vo Svätej noci teda nie je súčasťou Bielej soboty, ale Veľkonočnej nedele. Cirkev ju slávi ako najväčšiu slávnosť, pretože je to noc, kedy Kristus premohol smrť.
Schádzame sa, aby sme oslávili Ježišovo zmŕtvych-vstanie a pripomenuli si, aký význam má pre náš život. Celá Veľkonočná vigília sa koná symbolickými úkonmi a obradmi, ktoré treba konať dôstojne a povznesene. Aby veriaci mohli pochopiť ich význam, má byť vysvetľovaný komentármi. Jej slávenie si vyžaduje dlhší čas a otvorenosť srdca a mysle každého, kto sa chce zúčastniť.
Obrady pozostávajú z týchto častí:
- posvätenie ohňa a veľkonočnej sviece - Kristus prináša svetlo do našich životov ponorených do tmy hriechu, prijatie svetla viery znázorňujú zapálené sviece v rukách veriacich; (sviecu potrebuje každý aj na obnovenie krstných sľubov)
- bohoslužba slova - je rozdelená na časť starozákonnú a novozákonnú; najprv predsta-vuje pomocou siedmych starozákonných čítaní hlavné okamihy dejín spásy, nad ktorými máme v túto noc uvažovať, pretože vďaka Kristovmu zmŕtvychvstaniu sa odkrýva ich hlboký význam. Medzníkom medzi týmito časťami je spev Sláva Bohu na výsostiach. Potom nasledujú dve čítania z Nového zákona: z Apoštola a z evanjelia. Evanjeliom sa zvestúva Pánovo zmŕtvych-vstanie, čím vyvrchoľuje celá liturgia slova.
- liturgia krstu - vo farských kostoloch sa požehnáva krstný prameň, vo filiálnych kostoloch voda na pokropenie, ktoré pripomína náš krst - tu sa vsúva krst dospelých katechumenov - krstné sľuby si obnovíme so zažatými sviecami v rukách;
- bohoslužba Eucharistie - je ovocím zmŕtvychvstania. S Kristom sme vstali z mŕtvych a skrze Krista ďakujeme za to Otcovi.
„Obrady veľkonočnej vigílie sa konajú v noci. Nech neza-čínajú pred začiatkom noci a skončia pred nedeľným svi-taním. Toto pravidlo má byť vykladané doslovne. Odmie-tajú sa opačné a nesprávne spôsoby a zvyklosti, ktoré sa vyskytovali.“ (Kongregácia pre bohoslužbu a sviatosti) Keďže obrady nemajú začať pred zotmením (až potme) a kvôli letnému času začne naše slávenie obradov Vigílie o 21.00 hod.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa je vrcholom celého liturgického roka. Počas nej osobitne slávnostným spôsobom pokračuje oslava zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Veľkonočné trojdnie sa končí vešperami veľkonočnej nedele. Po slávnostných vešperách bude obrad vzkriesenia a procesia - tento obrad je zvykom ešte z čias používania latinskej reči, kedy sa pre lepšie chápanie toho, že Kristus vstal z mŕtvych, konala procesia.
Zvyky a tradície
Veriaci z východného Slovenska dodržiavajú zvyk požehnania veľkonočných jedál počas bohoslužieb. V sobotu nosili Košičania vyzdobené košíky s jedlom, aby im farár požehnal ich obsah. Veriaci nesmú vyhodiť ani omrvinky, tie treba spáliť.
Podľa Jany Ferencovej z Východnej v dedine hodujú, vyvárajú, pijú a oblievajú ženy v máloktorých rómskych rodinách. V pondelok zvyknú deti vinšovať počas návštev v rodinách. Vinš hovoria po rómsky. Pred rokmi sa zvyky dodržiavali viac, deťom gazdiné dávali vajíčka. Dnes im ponúknu to, čo doma majú - koláče, chlebíčky, ovocie.
Ani oblievačky a šibačky sa už v Liptove veľmi nenosia. Oblievanie dievčat vo Veľkonočný pondelok si chlapci zo súboru Váh užívajú každý rok.
Veľkonočná nedeľa oslavuje hojnosť a zmŕtvychvstanie, sprevádzaná konzumáciou posvätených jedál a alkoholom. Veľa šťastia, zdravia, úspechov a veľa vody 😉.
Na Veľkonočný pondelok by mal byť prvou osobou, ktorú stretnete, muž (symbolizuje to šťastie). Ak na Veľkonočný pondelok rozbijete niekomu vajíčko o hlavu, môžete mu tým priniesť zdravie a šťastie. Podobne ako šibačka a oblievačka, aj kropenie vodou má svoj význam.
Existuje viacero povier týkajúcich sa počasia na Veľkú noc. Napríklad, ak je Veľká noc chladná a sneží, zima bude trvať ešte štyridsať dní.
Verejné priestranstvá zdobia sviatočné aj jarné dekorácie. Mestská časť Sídlisko KVP vyhlásila na sociálnej sieti súťaž pre deti o najkrajšie a najoriginálnejšie veľkonočné vajíčko. Pred miestnym úradom zároveň nechýba výzdoba vo forme ručne vyrobených zajacov a vajíčok, ktoré majú symbolizovať nový život a obnovenie.
„Deti súťažili a hľadali sto skrytých veľkonočných vajíčok a zdobili gigantickú 2,5 metrovú kraslicu. „Naši malí šampióni sa pustili do preverenia svojich znalostí o Veľkej noci a súťažili vo vzrušujúcich súťažiach plných šikovnosti. „Mali ste možnosť kúpiť si rôzne ručne vyrábané produkty od košíkov, vajíčok cez mydielka až po detské oblečenie. Súčasťou bol sprievodný program, ktorý si pripravili materské školy, Združenie žien či Ťahanovský prameň.
Želám nám, aby Posledná večera pred nami znova odkryla krásu a hĺbku každej sv. omše. Prajeme Vám radostné prežitie veľkonočných sviatkov. Nech Váš dom je plný pokoja, stôl hýri hojnosťou a srdcia blízkych sú naplnené láskou a porozumením.