Všimli ste si, že starobincov a domovov pre starých je čoraz viac? Niektoré fungujú z nezištnej lásky, kde sa o starých ľudí starajú rehoľné sestry, ktoré v tejto službe objavujú, ako milovať Ježiša.
Iní idú do domova z vlastnej vôle, aby neboli deťom na ťarchu, a ďalší preto, lebo deti sa už o nich nemôžu starať. Cti otca svojho i matku svoju (Ex 20, 12) je priame Božie prikázanie, ktorého miesto je hneď za prvými troma, ktoré sa týkajú uctievania Boha.
Rodičom dlžíme nielen lásku, ktorá sa rodí z vďačnosti, že nám darovali život, ale aj úctu a rešpekt, ktorú si zaslúžia, lebo ich rodičovstvo je obrazom Božieho otcovstva.
Nepochybne, lásku si treba vedieť získať, a existujú rodičia, ktorí rozsievajú iba strach, hrôzu a vyvolávajú odmietanie. K nim sa nedá pociťovať láska, ale úcta zušľachťuje toho, kto ju preukazuje.
Stále častejšie vídame, ako sa o vnukov starajú ich starí rodičia a vo svojej starobe sa musia znovu stať rodičmi, lebo ich deti neboli zodpovedné.
Svätosť ako výzva pre každého
Na sviatok všetkých svätých porozmýšľajme nad tým, čo znamená byť svätým a v čom spočíva svätosť. Treba si uvedomiť, že svätosť je naším povolaním. To nie je úloha len pre kňazov, rehoľníkov, misionárov alebo starých nevládnych ľudí. Boh nás všetkých povoláva k svätosti. Už na stranách Starého zákona v knihe Levitikus čítame: "Buďte svätí, lebo Ja som svätý". A Ježiš nás všetkých vyzýva: "Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.".
Výzvou k svätosti sú naplnené aj apoštolské listy. Svätý Pavol napríklad hovorí Solúnčanom: "Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie." A preto svätosť nie je len pre vyvolených. Je povolaním a povinnosťou každého z nás. Sme povolaní k svätosti z titulu krstu a príslušnosti do Kristovej Cirkvi.
Ježiš nám v dnešnom evanjeliu dáva spôsob, ako máme získať svätosť. Týmto spôsobom sú blahoslavenstvá, ktoré sú tak odlišné od toho, čo nám ponúka svet.
Logika blahoslavenstiev, to je jediná cesta k svätosti. Tomu nás učia svätí, a to nielen tí svätorečení, ale v mnohých prípadoch aj tí, ktorých hroby navštevujeme. Určite k nim často patria aj naši zosnulí rodičia, starí rodičia, známi.
Sviatok všetkých svätých je v našej tradícii zastávkou nad hrobmi našich blízkych. Toto zastavenie sa nemôže obmedziť len na položenie kytice a zažatie sviece. Má byť časom modlitby za našich zosnulých, aby aj oni čím skôr vošli do spoločenstva svätých. Ale tiež má byť časom, v ktorom si máme uvedomiť našu pominuteľnosť a život večný, ktorý môžeme dosiahnuť len vtedy, keď budeme svätí.
Úloha starých ľudí v Cirkvi a spoločnosti
Starých ľudí, ktorí sú často považovaní za neužitočných, alebo dokonca za neznesiteľnú ťarchu, by som chcel upamätať na to, že Cirkev od nich prosí a očakáva, aby pokračovali vo svojom misionárskom a apoštolskom poslaní. Spĺňanie tohto poslania v tomto veku je nielen možné a záväzné, ale jeho prostredníctvom nadobúda určitým spôsobom špecifickú a originálnu vlastnosť. Biblia rada označuje starých ľudí ako symbol človeka naplneného múdrosťou a bázňou voči Bohu (por. Sir 25,4-6).
V tomto zmysle by sa „dar“ starého človeka mohol vidieť v tom, že je v Cirkvi a v spoločnosti svedkom tradície viery (por. Ž 44,2; Ex 12,26-27), učiteľom života (por. Sir 6,34; 8,11-12) a nositeľom lásky.
Rastúci počet starých ľudí a ich predčasný odchod zo zamestnania a práce otvárajú ich apoštolskej úlohe nové možnosti. Túto úlohu treba s rozhodnosťou vziať na seba. Treba prekonať pokušenie chcieť sa stiahnuť do minulosti, ktorá sa nevracia, aby sa kvôli ťažkostiam, ktoré znamená svet stálych novostí, vyhlo povinnostiam prítomnosti. Starí ľudia sa musia neustále sprítomňovať, aby ich úlohy v Cirkvi a v spoločnosti na základe veku nezakusovali žiadne prerušenia, ale musia nachádzať iba nové výrazové formy.
Žalmista k tomu hovorí: „Ovocie prinášajú ešte aj v starobe a zostávajú plní sily a sviežosti; ohlasujú: spravodlivý je Pán“. (Ž 92,15-16). Dosiahnutie tretieho veku sa musí považovať za privilégium: nielen preto, že nie všetci majú to šťastie dosiahnuť túto etapu, ale aj a predovšetkým preto, že táto doba poskytuje konkrétne možnosti lepšie preskúmať minulosť, hlbšie spoznať a prežívať Veľkonočné tajomstvo a stať sa v Cirkvi pre celý ľud Božím vzorom.
Napriek zložitosti vašich problémov, ktoré ešte nenašli žiadne riešenie, pomalému rozpadu síl, nedostatočných sociálnych organizácií, preťahovania v oficiálnom zákonodarstve, nepochopenie egoistickej spoločnosti, nie ste na okraji života Cirkvi a nemusíte sa nazdávať, že by ste boli pasívnym prvkom vo svete, ktorý sa vyznačuje prílišným pohybom. Ste skôr aktívnymi subjektami ľudsky a duchovne plodného času vašej existencie. Ešte máte splniť jednu úlohu a byť prínosom.
Svätosť v každodennom živote
Druhý vatikánsky koncil to veľmi výrazne podčiarkol, keď v jednom zo svojich dokumentov povedal: „Všetci veriaci v Krista, akéhokoľvek povolania a stavu, sú vystrojení toľkými a takými spasiteľnými prostriedkami, sú Pánom povolaní, každý svojou cestou, na takú dokonalú svätosť ako je dokonalý sám Otec.“ (č.13) Každý svojou cestou. Nestrácajme odvahu, keď sa pozeráme na vzory svätosti, ktoré sa zdajú nedosiahnuteľné.
Svedectvá, ktoré sú užitočné, aby nás motivovali a nie preto, aby sme sa ich snažili kopírovať. Pretože sa máme snažiť byť svätými - každý svojou cestou. Žiariť. Verím, že o tomto bude nasledujúci rok. O tom, že máme byť pripravení byť svätými, takí akí sme, uprostred svojich bežných životov.
Vo Svätom písme sa píše, že všetci sme povolaní stať sa svätými. „Buďte svätí, lebo ja som svätý“ (1Pt 1,16). Ale ako môžem docieliť tento stav, ak som zlyhal? Svätosť je stav, ktorý dosiahol človek ruka v ruke s Bohom. Svätci a svätice sa však nestali svätými zo dňa na deň, ani neboli Bohom predurčení spomedzi všetkých nás. Všetci začíname z rovnakej štartovacej čiary, a preto záleží len na nás, či chceme prísť do cieľa. Ako sa získavajú potrebné milosti? Práve tam, kde si. Vo svojom povolaní, v rodine alebo v spoločenstve.
Svätý Otec sa k téme svätosti vyjadril slovami: „Si zasvätený, si zasvätená? Buď svätým v radostnom prežívaní svojho darovania sa a svojej služby. Žiješ v manželstve? Staň sa svätým láskou a starostlivosťou o svojho manžela či manželku, tak, ako sa Kristus zachoval voči Cirkvi. Si pokrstený a nie si ženatý? Staň sa svätým čestným a kompetentným vykonávaním svojej práce a venuj čas službe svojim bratom. ‚Otče, ja však pracujem v továrni… Ja som zas účtovník, stále medzi číslami, tam sa nedá stať svätým…‘ ‚Dá sa to! Všade tam, kde pracuješ, sa môžeš stať svätým. Boh ti dá milosť stať sa svätým. Boh sa k tebe otvára, komunikuje.‘ Vždy a na každom mieste sa môžeme stať svätými, to znamená, otvoriť sa tejto milosti, ktorá pôsobí v našom vnútri a privádza nás ku svätosti.“
Povolanie k svätosti v exhortácii Gaudete et exsultate
V deň slávnosti Zvestovania Pána bola zverejnená nová apoštolská exhortácia pápeža Františka o povolaní k svätosti v súčasnom svete Gaudete et exsultate - Radujte sa a jasajte. Svätý Otec v nej predstavuje svätosť ako jedinečné osobné povolanie od Boha pre každého človeka. Cestu ku svätosti vysvetľuje slovami samotného Ježiša.
Jadrom dokumentu sú Ježišove blahoslavenstvá a jeho kritériá, podľa ktorých budeme súdení. Svätý Otec rad radom predstavuje charakteristiky svätosti u kresťana súčasnosti, medzi ktorými nechýbajú napr. odvaha, radosť, zmysel pre humor, trpezlivosť, stála modlitba a spojenie so spoločenstvom. O svätosti hovorí v zmysle „logiky daru a logiky kríža“ ako o duchovnom zápase, ktorý si vyžaduje bdelosť a rozlišovanie za pomoci Ducha Svätého.
Pápež sa bohato odvoláva na II. vatikánsky koncil a upozorňuje aj na niektoré pomýlené tendencie súčasnej doby, ktoré namiesto pravej svätosti vytvárajú ideológiu a v skutočnosti odďaľujú od Boha. Konkrétne pomenúva pelagianizmus a gnosticizmus v ich súčasných prejavoch.
Exhortácia Gaudete et exsultate - Radujte sa a jasajte - nesie podpis pápeža Františka z 19. marca 2018, na sviatok sv. Jozefa, v šiestom roku jeho pontifikátu.
Mons. De Donatis pri prezentácii skonštatoval: „Slovo svätosť je dnes považované za trochu staromódne, a to práve tým súčasným svetom, ku ktorému sa exhortácia chce prihovoriť. Kto by dnes týmto slovom vyjadril to, po čom túži jeho srdce - pre seba, pre vlastný každodenný život?“
Myšlienky z apoštolskej exhortácie Gaudete et exsultate
- «Radujte sa a jasajte» (Mt 5,12), hovorí Ježiš tým, ktorí sú kvôli nemu prenasledovaní a ponižovaní. Pán žiada všetko, a ponúka pravý život a šťastie, pre ktoré sme boli stvorení. Chce, aby sme boli svätí, a neočakáva, že sa uspokojíme s priemernou a zriedenou existenciou.
- Neočakávajte, že bude nasledovať traktát o svätosti, s mnohými definíciami a deleniami, ktoré by mohli obohatiť túto dôležitú tému, alebo s analýzami, ktoré by sa dali urobiť ohľadom prostriedkov posväcovania. Mojím skromným cieľom je dať opätovne zarezonovať povolaniu k svätosti, v snahe vložiť ho do aktuálneho kontextu, s jeho rizikami, výzvami a príležitosťami.
- V liste Hebrejom sa spomínajú rozličné svedectvá, ktoré nás oduševňujú: «Vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou» (Hebr 12,1). Hovorí sa tam o Abrahámovi, Sáre, Mojžišovi, Gedeonovi, a viacerých ďalších (por. Hebr 11) a predovšetkým tam zaznieva pozvanie, aby sme si uvedomili, že sme «obklopení oblakom svedkov» (Hebr 12,1), ktorí nás povzbudzujú, aby sme sa nezastavili na ceste a pobádajú nás, aby sme kráčali až do cieľa.
- Nemyslime len na tých, ktorí sú už blahoslavení alebo svätorečení. Duch Svätý svätosť rozlieva všade, na svätý ľud verný Bohu, pretože «Bohu sa zapáčilo posväcovať a spasiť ľudí nie každého osve, bez akéhokoľvek vzájomného spojenia, ale vytvoriť z nich ľud, ktorý by ho pravdivo poznal a sväto mu slúžil».
- Páči sa mi vidieť svätosť v ľude trpezlivého Boha: v tých ženách, ktoré s veľkou láskou vychovávajú svoje deti, v tých mužoch, ktorí pracujú, aby domov priniesli chlieb, v chorých, v staručkých rehoľniciach, ktoré sa stále usmievajú. V tejto stálosti kráčania vpred, nasledovania deň za dňom vidím svätosť zápasiacej Cirkvi. Je to mnoho ráz svätosť «z vedľajších dverí», tých, ktorí žijú medzi nami a sú odrazom Božej prítomnosti.
- Dôležité je, aby každý veriaci objavil svoju vlastnú cestu a dostal zo seba to najlepšie, čo doňho Boh vložil (por. 1 Kor 12,7) a nepreobliekal sa v snahe napodobňovať niečo, čo nebolo zamýšľané preňho.
- Medzi rozličnými formami chcem zdôrazniť, že «ženský genius» sa tiež prejavuje v ženských štýloch svätosti, nenahraditeľných pre odzrkadlenie Božej svätosti v tomto svete.
- V tomto rámci chcem upriamiť pozornosť na dva falzifikáty svätosti, ktoré by nás mohli zviesť zo správnej cesty: gnosticizmus a pelagianizmus.
- Môžu existovať mnohé teórie o tom, čo je to svätosť, početné vysvetlenia a rozlišovania. Táto reflexia by mohla byť užitočná, ale nič tu neprinesie viac svetla, než vrátiť sa k Ježišovým slovám a prevziať jeho spôsob komunikácie pravdy. Ježiš vysvetlil úplne jednoducho, čo to znamená byť svätí, a urobil to, keď nám zanechal blahoslavenstvá (por. Mt 5,2-12; Lk 6,20-23). Sú ako preukaz totožnosti kresťana.
- Slovo «šťastný» alebo «blahoslavený», sa stáva synonymom slova «svätý», pretože vyjadruje, že osoba, ktorá je verná Bohu a žije jeho Slovom, dosahuje - v darovaní seba samého - pravú blaženosť.
Základné charakteristiky svätosti
- Byť chudobnými v srdci, to je svätosť.
- Reagovať s pokornou tichosťou, to je svätosť.
- Vedieť plakať s druhými, to je svätosť.
- Hľadať spravodlivosť s hladom a smädom, to je svätosť.
- Hľadieť a konať s milosrdenstvom, to je svätosť.
- Udržať si srdce čisté od všetkého, čo poškvrňuje lásku, to je svätosť.
- Rozsievať okolo seba pokoj, to je svätosť.
- Prijať každý deň cestu evanjelia, aj keď nám spôsobuje problémy, to je svätosť.
Ak hľadáme tú svätosť, ktorá je cenená v Božích očiach, práve v 25. kapitole evanjelia podľa Matúša (v. 31-46) nachádzame pravidlo správania, podľa ktorého budeme súdení: «Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne» (Mt 25,35-36).
Svätosť sa nežije pre seba, ale pre druhých. Buďme príkladom v dozrievaní lásky - pre naše deti. Nie kritikou a rozkazmi, ako si to majú v manželstve zariadiť a riešiť. Nie v súboji s nevestou, zaťom o priazeň nášho dieťaťa. Ak vo svojom sebectve rozbíjame ich vzťah, narúšame ich jednotu, ideme proti Bohu!
Tri kľúčové slová
Manželia, aj keď sú na seba nahnevaní, sú stále schopní robiť malé skutky lásky bez toho, že by si to uvedomili - sú na ne zvyknutí. Krásnu inšpiráciu pre dobré vzťahy medzi generáciami manželov, medzi „mladými“ a „starými“ manželmi, deťmi, vnúčatami:
- Láska je dobrotivá, preto aj keď mi povieš tvrdé slovo, odpoviem ti drobným prejavom lásky.
- Nezávidí, že môžeš spať, oddychovať, zabávať sa dlhšie ako ja, z lásky ti to doprajem.
- Nevystatuje sa, lebo to, čo sa mi podarilo, je spoločný úspech nás oboch.
- Nie je nehanebná, keď ma kritizuješ na verejnosti alebo pred deťmi, dávam lásku vyššie ako škaredú odpoveď a obrátim situáciu na žart či na niečo pozitívne.
- Nerozčuľuje sa, takže z lásky zastavím hádku, navrhnem spoločnú modlitbu a potom dobrú večeru mimo domu s príjemným rozhovorom.
- Neteší sa z neprávosti, lebo sa nemôžem tešiť zo zla. Ale raduje sa z pravdy, veď úprimnosť je základ môjho vzťahu ku tebe.
- Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa - že v láske zostarneme.
Pápež František zdôrazňuje dôležitosť starých ľudí a dôležitosť ich prijatia mládežou. Aby mali v rodine svoje miesto. Pretože ich modlitby sú nádejou pre rodiny, z ktorých táto nádej vychádza do celého sveta.
Pri hlbšom zamyslení vidíme, že Boh stál pri nás a pri našich deťoch po celý život. „Namiesto toho, aby ste žili ako ostrovy, dali ste sa do vzájomnej služby. Takto sa žije sloboda v rodine!“ Rodina je miestom stretnutia, vychádzania zo seba samých, aby sme prijali druhého a boli mu nablízku.