Svätý Anton: História a Farnosť

Svätý Anton Paduánsky je jednou z najznámejších a najuctievanejších postáv v Katolíckej cirkvi. Tento článok sa zameriava na jeho život, odkaz a vplyv na farnosť a obec nesúcu jeho meno - Svätý Anton na Slovensku.

Svätý Anton Paduánsky s malým Ježiškom

Život svätého Antona Paduánskeho

Svätý Anton Paduánsky sa narodil okolo roku 1195 v Lisabone v zbožnej šľachtickej rodine ako Fernando Martins de Bulhões. V pätnástich rokoch vstúpil do kláštora augustiniánov neďaleko Lisabonu. Nenašiel tu však úplný pokoj, a tak odišiel do kláštora sv. Kríža v Coimbre.

Ferdinand obdivoval františkánsky kláštor, ktorý v tom čase vznikol neďaleko Coimbry. Roku 1220 si obliekol rúcho sv. Františka a prijal meno Anton. Krátko nato ho poslali na misie do Afriky medzi Saracénov, do Maroka. Anton však dostal silnú horúčku a musel sa vrátiť domov.

Búrka zahnala loď na Sicíliu a Anton sa dopočul, že sv. František zvoláva na Turíce r. 1221 všetkých bratov svojho rádu do Assisi. Bol medzi nimi asi jediný Portugalec. Po skončení stretnutia sa dostal do rímskej provincie a brat Gracián, predstavený, ho poslal do malého kláštora sv. Pavla pri Forli.

Keď biskup svätil nových dominikánskych a františkánskych bratov na kňazov, vyzval ich, aby jeden z nich kázal. Napokon predstavený kláštora rozkázal Antonovi. Všetci žasli, keď počuli ohnivé slová múdrosti. Antona potom ustanovili za učiteľa budúcich kňazov vo františkánskom ráde a bol vymenovaný za kazateľa vo svojej provincii.

Anton sa stal veľmi známym a vyhľadávaným kazateľom. Niekedy mal až tridsaťtisíc poslucháčov. Roku 1227 na generálnej kapitule ho vymenovali za provinciála územia celého severného Talianska. R. 1230 úrad zložil a vrátil sa do Padovy.

Dňa 13. júna 1231 nečakane zamdlel. Cítil, že sa blíži jeho posledná hodina. Vyspovedal sa a prijal sviatosť pomazania chorých. Potom zaspieval pieseň O, gloriosa Domina (Ó, preslávna Pani), ktorú sám zložil. Plný radosti s pohľadom na nebo povedal: „Vidím svojho Pána.“ Pomodlil sa kajúce žalmy a počas tejto modlitby ako tridsaťšesťročný zomrel. Pochovali ho 17. júna v chráme Panny Márie v Padove. Vďaka početným zázrakom, ktoré sa začali diať pri jeho hrobe ho necelý rok po smrti, 30.mája 1232, pápež Gregor IX. svätorečil.

Dňa 16. januára 1946 ho pápež Pius XII. vyhlásil za učiteľa Cirkvi. Je nebeským patrónom chudobných, sociálnych pracovníkov, manželov, žien, detí, pekárov, baníkov a cestovateľov. Známy je rovnako „Chlieb sv. Antona“, ako pripomienka jeho charitatívnej a ľudomilnej činnosti pri rozdávaní chleba a jedla chudobným. Vzýva sa osobitne pri hľadaní stratených vecí, ale tiež pred nebezpečenstvom moru a horúčky.

Symbolmi čiže atribútmi sv. Antona Paduánskeho sú františkánsky odev, ľalie a držanie malého Ježiša v rukách.

Svätý Anton Pustovník

Okrem svätého Antona Paduánskeho existuje aj svätý Anton Veľký, známy aj ako Anton Pustovník alebo Anton Egyptský (* cca 251 - † 356). Bol egyptský kresťanský mních, askéta a svätec, považovaný za priekopníka mníšskeho života. Prezývajú ho „Otec mníchov“ a bol prvý z tzv. Po smrti rodičov sa staral o svoju sestru. chudobných. Rozhodol sa, že bude slúžiť Bohu a odišiel do púšte. vytrvalo bojoval s démonmi. viac mladých mužov. do púšte. Anton bol prívetivý k ľuďom ale vyhýbal sa heretikom, najmä ariánom. Konštantín Veľký a jeho synovia, a písali mu listy. Jeho život zachytil sv. Atanáz z Alexandrie. (príhod) - apofthegmat. Gréckokatolícka cirkev si ho pripomína 17.

Farnosť Svätého Antona Pustovníka v Spišskej Belej

Farnosť Spišská Belá, zasvätená svätému Antonovi Pustovníkovi, je zasadená do malebnej krajiny pod Tatrami. Nemeckí zakladatelia mesta, ktorí prichádzali na Spiš na pozvanie uhorských kráľov už od polovice 12. storočia a hlavne po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia, sa hneď po príchode na dané územie púšťali do stavby murovaných kostolov.

Podľa tradície a záznamov zo starých rodinných nemeckých kroník bol v Spišskej Belej prvý kostol postavený v roku 1208; tento kostol bol zasvätený svätému Valentínovi. Po požiari v roku 1707 a zrútení severnej steny kostola zostala z Kostola svätého Valentína už len ruina. Kostol svätého Antona Pustovníka bol postavený medzi rokmi 1250 - 1270 v ranogotickom slohu s neskororománskymi prvkami.

Od roku 1545 kostol spravovala evanjelická cirkev, keďže mesto ako celok prešlo na evanjelickú vieru. Pri rekatolizácii bol kostol v roku 1674 vrátený Katolíckej cirkvi.

V rokoch 1969 - 1971 bol administrátorom v Spišskej Belej Jozef Vojtas. Zohral dôležitú úlohu pri reštaurovaní a generálnej oprave kostolov v Spišskej Belej a Tatranskej Kotline. Venoval sa dejinám Spiša, pričom sa podieľal na spracovaní dejín viacerých spišských miest.

Mons. František Novajovský sa narodil v Spišskej Belej. V roku 1986 ho kardinál Ján Chryzostom Korec tajne vysvätil za kňaza. Za svoju náboženskú aktivitu bol v roku 1982 uväznený a odsúdený. V roku 1990 začal opäť verejne slúžiť ako kňaz Spišskej diecézy. V rokoch 1990 - 1994 absolvoval v Ríme postgraduálne štúdiá morálnej teológie. Od roku 1997 bol vicerektorom Pápežského slovenského ústavu svätých Cyrila a Metoda v Ríme. V roku 1998 sa stal jeho rektorom. V roku 2004 bol prijatý na Štátny sekretariát vo Vatikáne, kde pracoval v sekcii pre vzťahy so štátmi.

Obec Svätý Anton

Prvá písomná zmienka o obci Svätý Anton pochádza z roku 1266. Názov osady vychádza z patrocínia staršieho pôvodného kostola zasväteného sv. Antonovi Pustovníkovi. V liste z roku 1266 sa uvádza, že územný celok okolo kostola bol zapísaný ako súčasť majetku rodiny HuntPoznanovcov.

V historických prameňoch najmä od druhej polovice 15. storočia sa príslušnosť dediny k sv. Antonovi pustovníkovi zapísala v rôznych formách. Názvy obce sa uvádzajú ako Sand Anthony, Zenthanthal, Scent Antollo. V 70. rokoch 13. storočia prebiehali majetkové spory medzi príslušníkmi rodiny Hunt-Poznam. V roku 1276 vlastnil Svätý Anton Komes Ders nazývaný Veľký. V r. 1342 sa uvádza, že v obci sa vyberalo mýto.

Podľa rozhodnutia kráľa Zigmunda v roku 1405 získali obec synovia Ladislava Kakaša z Kazy. Stredovekú dedinu riadil richtár s prísažnými. K roku 1445 sa viažu po prvý raz zistené osoby v správe dediny. Funkciu richtára vykonával Ján Longus. V čase spravovania panstva Sitno krajinským sudcom Alexandrom Turzom sa kostol v obci uvádza ako farský a farárom bol Mikuláš Schmolder. Kostol bol v roku 1540 prestavaný. Okolo neho bol cintorín, v blískost farská budova a škola. V tom čase sa v obci nachádzalo 23 poddanských usadlostí. Okrem mýtnej stanice sa v obci nachádzali dva mlyny a dve hutnícke zariadenia, ktoré patrili nabohatšej dedinskej vrstve.

V roku 1472 patrila obec pod panstvo hradu Čabraď. Spory o majetky v rodine Horvátovcov sa dotýkali aj obce. Išlo hlavne o vyberanie mýta, z ktorého panstvo malo príjem. V roku 1476 sa o obci napočítalo 22 obývaných poddanských obydlí a 12 opustených.

Okolo roku 1508 získal s podporou kráľovského dvora a ostrihomského arcibiskupa hradné panstvo Čabraď. V r. 1511 predal panstvo aj obec Svätý Anton s mýtom arcibiskupovi Tomášovi Bakócovi. Ten majetky kúpil pre brata Valentína a jeho syna. Po smrti ostrihomského arcibiskupa Bakóca, kráľ Ľudovít II. rozhodol v r. 1517 o získaní panstva rodinou Erdodyovcov. Po nich panstvo prebral Peter Pálfy.

Pred polovicou 16. storočia sa panstvo Čabraď rozdelilo a vzniklo hradné panstvo Sitno. V r. 1540 sa obec stáva jeho súčasťou. Zať Petra Pálfiho, Ján Kružič, bol organizátorom obrany proti Turkom. Po jeho smrti sa jeho manželka vydala za Štefana Ilešháziho, prívrženca Štefana Bočkaja na začiatku 17. st.

V 20. rokoch 17. storočia získal panstvo od Ferdinanda II. za zásluhy boja proti Turkom Peter Koháry. V r. 1757 udelila panovníčka Mária Terézia obci právo o konaní 4 trhov do roka a to: 2. februára, 3. mája, 10. augusta a 10. novembra.

Od začiatku novoveku sa osudy obce spojili na dlhý čas s rodinou Koháryovcov. Táto rodina sa zaslúžila o hospodársky, duchovný a kultúrny rozvoj obce.

Dňa 21. januára 2024 si veriaci v kostole vo Svätom Antone pripomenuli vo svätej omši slávnosť svätca Sv. Antona opáta-pustovníka, ktorý je patrónom aj farnosti a rovnomennej obci. Slávnostná sv. omša začala sprievodom asistencie miništrantov a celebranta kňaza, farára d. p. Michala Baláža, ktorý v kázni poukázal na svätca a jeho život v ranokresťanskom období plniť Božie prikázania, poslanie slúžiť Bohu a ľuďom aj v dnešnej dobe. Témou kázne bolo aj Sv. Písmo, keďže sa v cirkvi slúži sviatok Božieho slova. Pri sv. omši spieval miestny Svätoantonský chrámový zbor.

Kaštieľ Svätý Anton

Neprehliadnuteľnou dominantou obce Svätý Anton je barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý bol postavený na mieste menšieho opevneného hradu spomínaného už v 15. storočí. Na jeho stavbe, výzdobe a neskoršej prestavbe sa podieľali významní európski architekti a umelci (Giulio Ferrari, Ján Entzenhofer, Anton Schmidt a Dionýz Stanetti ).

Kaštieľ bol postavený v barokovom slohu ako dvojkrídlová budova s arkádami do otvoreného nádvoria s barokovou kamennou fontánou. V polovici 18. storočia gróf Andrej Koháry ukončil prestavbu kaštieľa na honosné štvorkrídlové šľachtické sídlo.

Kaštieľ Svätý Anton

Neodmysliteľnou súčasťou histórie kaštieľa vo Svätom Antone sú Koháryovci a Coburgovci, ktorí sem sústredili prekrásne diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta, od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia. V bohatom zariadení kaštieľa sa odzrkadľuje spôsob života, vkus a záľuby týchto dvoch rodín. Pozornosť návštevníkov púta najmä Zlatý salón, svadobný dar Márie Terézie dcére Márii Antoinette, francúzskej kráľovnej, ktorý je pozlátený 24 karátovým zlatom.

V kaštieli je umiestnená poľovnícka expozícia, najväčšia svojho druhu na Slovensku. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako 1000 trofejí zveri ulovenej pôvodnými užívateľmi kaštieľa. Kaštieľ slúži ako múzeum od roku 1962, v súčasnosti sa v ňom nachádza umelecko-historická a poľovnícka expozícia. Vďaka rôznorodosti svojich zbierok bol v roku 1985 celý areál kaštieľa vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Park a záhradná vilka

Romantické okolie kaštieľa je dielom štiavnického staviteľa Františka Hausnera. Štýlový barokový par so zatrávnatenými terasami, záhonmi kvetín, kríkmi i cennými stromami, umelými jazierkami a jaskyňou prechádza do uvoľneného lesoparku. Park dokonale harmonizuje s architektúrou kaštieľa a scenérie, nádherné v každom ročnom období, lákajú domácich i hostí na nedeľné prechádzky. Na nádvorí kaštieľa sa nachádza fontána. V parku sú situované tabule s informáciami o flóre a faune a drevené sochy zvieratiek v parku.

Kostol sv. Antona Pustovníka

Jednoduchý jednoloďový kostol bol postavený v roku 1755. Barokovo-klasicistickému štýlu kostola vládne elegancia a precízne vyhotovené detaily. V interiéri žiari nielen historické zariadenie kostola, nádherná drevená socha Madony, ale najmä tabuľový obraz Narodenia Pána. Jeho autorstvo sa pripisuje fenomenálnemu Majstrovi MS. Historici sa domnievajú, že obraz pochádza z Kostola sv. Kataríny v Banskej Štiavnici, ktorý patrí ku skvostom neskorogotického umenia v Európe.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, baroková stavba na pôdoryse štvorca so šindľovou strechou z rokov 1755-1758. Dynamická fasáda kaplnky je dekorovaná združenými pármi pilastrov a profilovanou rímsou. Štít je ukončený trojuholníkom s tympanónom. K portálu kaplnky patrí dekoratívna rokoková mreža. Nad portálom je umiestnený erb Koháryovcov. Interiér prícestnej kaplnky je veľmi bohato a umelecky stvárnený cez freskomaľby. Táto pamiatka v jej historickom aspekte je dôležitou barokovou pamiatkou od jej donátorov Koháryovcov. V súčasnosti je to miesto so špecifickou atmosférou, kde veriaci nájdu pokoj v tomto uponáhľanom svete a práve tu sa stretávajú obyvatelia obce, návštevníci regiónov či moderní pútnici v autách smerujúcich práve k nám do historického regiónu či komplexne do regiónu UNESCO, ktoré nás spája so starobylou Banskou Štiavnicou.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

Ďalšie pamiatky v obci

• Bašta: Zachovala sa stará bašta, na mieste zvanom dodnes starý kostol.
• Mýtnica: Existencia mýtnej stanice je archívne doložená pred polovicou 14. storočia. Objekt bývalej mýtnej stanice je od prestavby v 50. rokoch minulého storočia využívaný na kultúrne účely, konajú sa v ňom kultúrne a spoločenské podujatia. Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou.
• Rodný dom ThDr. Mons. Michala Buzalku: 18. septembra 1885 sa vo Svätom Antone narodil významný katolícky kňaz a teológ ThDr. Mons. Michal Buzalka.
• František štôlňa: Za obcou Svätý Anton sa nachádza František štôlňa.

Medzi ďalšie významné pamätihodnosti obce patria: Bývalá tehelňa, Banská budova a stupa, Kríž s Ukrižovaným, Požiarna zbrojnica, Katolícka fara, Hospodársky objekt, Mlyn, Hostinec a Studňa.

tags: #svaty #anton #farnost