Úcta k svätým a blahoslaveným je už odnepamäti dôležitou súčasťou katolíckej viery. Títo výnimoční ľudia sú našimi staršími bratmi a sestrami vo viere, pretože skúšky tohto života zvládli napriek ťažkostiam a problémom na výbornú a dnes sa už tešia z nebeskej odmeny, ktorá im právom patrí. Niet pochýb, že každý jeden svätý a blahoslavený je príkladom hodným nasledovania.
Jedným z najuctievanejších svätcov katolíckej Cirkvi je svätý Anton Paduánsky. Sv. Anton, zvaný Paduánsky, je miláčikom talianskeho ľudu.
Svätý Anton Paduánsky bol portugalský kňaz, teológ a kazateľ, ktorý sa narodil v roku 1195 s krstným menom Fernando. Už ako mladý chcel slúžiť Bohu, preto vstúpil do augustiniánskej rehole, neskôr odišiel do kláštora sv. Kríža v Coimbre. Tam ho pravdepodobne v roku 1219 aj vysvätili za kňaza. V roku 1220 odišiel do františkánskeho kláštora, obliekol rúcho sv. Františka a prijal meno Anton. Čoskoro nato ho predstavení poslali na misie do Afriky do Maroka, medzi Saracénov, kde vážne ochorel. Chcel sa vrátiť domov, ale búrka zahnala loď na Sicíliu, kde bol poslaný do malého kláštora sv. Pavla pri Forli. Tam býval v pustovni, robil tie najnižšie práce, žil prísnym životom. Napokon ho biskup vyzval na kázanie, kde očaril každého svojimi múdrymi slovami. Antona potom ustanovili za učiteľa budúcich kňazov vo františkánskom ráde. Bol vymenovaný za kazateľa vo svojej provincii. Deväť rokov účinkoval na kazateľnici a vykonal veľa dobrého pre spásu duší. Zomrel nečakane, počas modlitby, 13. júna 1231 ako tridsaťšesťročný.
Je patrónom chudobných, sociálnych pracovníkov, manželov, žien, detí, pekárov, baníkov, cestovateľov, pastierov svíň; pri hľadaní stratených veci, pred morom, horúčkou; pred mocou diabla.
V Padove (Benátsko) sa nachádza Bazilika sv. Antona (Il Santo), ktorá uchováva hrob a relikvie jedného z najuctievanejších svätcov katolíckej Cirkvi. Pútnici si uctievajú „zázračného svätca“ prosbami o nájdenie stratených vecí, uzdravenia a rodinný pokoj.
Bazilika sv. Antona Paduánskeho v Padove
V r. 1232 začali v Padove budovať chrám, v ktorom boli uložené jeho telesné ostatky. Svojou veľkosťou (115 m dlhý, 35 m široký) patrí medzi najimpozantnejšie pútnické chrámy kresťanstva. Úplne dokončený bol začiatkom 14. stor. Svoju dnešnú podobu získal po r. 1394, keď po poškodení víchricou musel byť znova prestavaný. Až do 19. storočia postupne pribúdali mnohé kaplnky. Jedna z nich je kaplnka sv. Centrom pútí je hrobka svätca v severnom ramene priečnej lode, do ktorej boli v r. 1310 prenesené jeho ostatky. V relikviári nad sarkofágom je uložený jazyk svätca, ktorý bol pri otvorení hrobu nájdený neporušený. Kaplnku, v ktorej sa nachádza hrob, navrhol Donatellov nástupca Andrea Briosco (1470 - 1532). Reliéfy, predstavujúce zázraky sv. Pútnici, ktorí navštevujú tento hrob, dodržujú zvyk dotknúť sa dlaňami vlhkého čierneho mramoru sarkofágu a utrieť si nimi tvár. Úcte sa teší aj Madona na prvom pilieri lode na severnej strane. Pochádza zo sklonku 14.
Zázraky svätého Antona Paduánskeho - Živé Božie milosrdenstvo (EWTN) Ep. 144 s o. Chris Alar, MIC
Zázrak oslice
Tento svätý muž debatoval s nie príliš dôveryhodným kacírom Bonvilom. Šlo o záchranu Sviatosti Eucharistie a svätec ho takmer presvedčil o katolíckej viere, ale tento heretik po rôznych a početných dôkazoch, od ktorých si sľuboval, že mu pomôžu, prehlásil: „Necháme reči, obráťme sa k faktom. Čoho sa heretik domáhal? Hneď to vysvetlil: „Prečo sa nevsadíme? Ja budem tri dni držať zatvorenú jednu moju oslicu, aby pocítila trápenie hladom. Po troch dňoch je vyvediem na verejnosť a ukážem jej pripravené kŕmenie. Ty budeš stáť proti nej s tým, čo považuješ za Telo Kristovo. Svätý Antonín, poučený a inšpirovaný z neba, prijal stávku.
Schôdzka bola stanovená na Veľkom námestí (dnešné námestie Troch mučeníkov) a spôsobila príchod veľkého zástupu zvedavcov. Bolo to v roku 1227 v meste Rimini. V stanovený deň a hodinu sa účastníci neobvyklej stávky objavili na námestí, sprevádzaní svojimi sympatizantmi. Svätý Anton s veriacimi katolíkmi a kacír Bonvilo so svojimi stúpencami v neviere. Svätec prišiel a v ruke držal Hostiu posvätenú v monštrancii, kacír držal rukou vyhladnutú oslicu, všetko bolo hotové. Divadlo mohlo začať.
Svätec Zázraku požiadal o mlčanie. Po slovách Božieho sluhu Antonína sa oslica bez ohľadu na kŕmenie, ktoré mala pred sebou, kvôli veľkému hladu, ktorý musela znášať, hoci tu mala jedlo, postavila sa pred Sviatosť, pokľakla a sklonila hlavu na znamenie úcty. Scéna prinútila až k slzám prítomných ľudí a výsledkom bola konverzia vtedajšieho kacíra Bonvila. Takmer všetci heretici sa obrátili na katolícku vieru. Otrasujúca skutočnosť posilnila vieru veriacich a vyvolala nedôveru a zmätok medzi neveriacimi.
Zázrak oslice od Luca Longhi
Na mieste bol v roku 1518 postavený kostolík sv. Antona, staviteľom bol Bramante z Pesara. Dňa 16. marca ho dostali minoriti ako dar od Bratstva sv. Antona. Tí kostol rozšírili a venovali mu veľký oltár z mramoru, šesť bočných malých oltárov a obraz G. F. Guerriniho, ktorému sa hovorilo Guercino (dnes je uložený v mestskej obrazárni v Rimini). Dňa 13. apríla 1963 bol vysvätený nový chrám (dielo architekta Bergonza z Milána), posvätil ho biskup Biancheri; fresky vytvorili umelci Funi-Nani a Mariani. Chrám dostal svätostánok z pozláteného stiebra s reprodukciou kostolíka Zázraku, dielo sardinského umelca Vedela. Bronzová doska pred oltárom, zobrazujúca zázrak oslice, je dielom sochára Elia Morriho z Rimini. Dňa 28. novembra 1965 určil biskup Biancheri chrám pre každodennú eucharistickú adoráciu.
Rímskokatolícky kostol sv. Antona Paduánskeho
Rímskokatolícky kostol sv. Antona Paduánskeho je ranobarokový kostol, postavený v r. 1660-1674, upravený v r. 1712. Je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky Kláštora františkánov, ktorá je evidovaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 65/1-4. Jedná sa o jednoloďovú stavbu s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutá valenou klenbou s lunetami, ktorá dosadá na vystupujúcu rímsu pilastrov. Pri prvom klenbovom poli sa loď rozširuje dvomi bočnými kaplnkami. Vstavaný chór na západnej strane je zaklenutý hrebienkovou krížovou klenbou.
Hlavné štítové priečelie kostola má štyri plastiky svätcov. Nad hlavným portálom, ktorý má po oboch stranách stĺpy, je kamenný erb. Hlavný oltár z roku 1772 má nad klasicistickým tabernákulom obraz Panny Márie z konca 18. storočia. V strede oltára je obraz sv. Antona Paduánskeho od R. Gaupmanna ml. z roku 1861. Ostatné vnútorné zariadenie je z čias stavby kostola. Obrazy sv. Juraja a sv. Alžbety pochádzajú z konca 19. storočia. Výmaľba kostola je secesná, zo začiatku 20. storočia. V kostole sa na hlavnom oltári v pozlátenom ráme nachádza Milostivý obraz plačúcej Panny Márie.