V dnešnom článku sa pozrieme na život a dielo svätého Augustína, jedného z najvýznamnejších učiteľov Cirkvi, a preskúmame hlboký význam jeho známeho výroku: "Miluj a rob, čo chceš."
Vittore Carpaccio, Sv. Augustín vo svojej pracovni, 1502 zdroj: wikimedia commons
Život Svätého Augustína
Život svätého Augustína sa vyznačuje hľadaním pravdy. V prvom rade v úprimnosti k sebe samému. To charakterizovalo aj jeho obrátenie. Keď chodil na kázne sv. Ambróza, nachádzal pravdu, no nedokázal podľa nej žiť. Cítil, že nedokáže zanechať ženu, obrátiť sa, vyznať vieru pred ostatnými.
V hľadaní urobil Augustín veľmi veľa chýb. V tom je ľuďom blízky. Veril v astrológiu, potom v svoje schopnosti, chcel byť slávny, bol hlavným rečníkom na cisárskom dvore, no stále nebol spokojný. Hľadal pravdu a pravda si ho našla.
V dnešnom čase je to veľká výzva. Potrebuje byť oslobodená Božou milosťou. Augustín preto zdôrazňoval dvojicu človek a Boh. Človek nemôže kráčať sám, lebo by skončil zle. Potrebuje Boha a jeho milosť. Raz je to viac na jednom, raz na druhom. Každý má svoje trápenia, ťažkosti, alebo hľadá zmysel života.
Ale bola v tom úprimnosť. Keď už pravdu našiel, priznal sa k nej, hoci sa hanbil. Aj Augustín potreboval Ambróza - niekoho, koho počúval, niekoho, komu by sa zveril so svojím životom. Čiže na hľadanie pravdy nemôže byť človek sám, no vnútorný boj, ten si už musí vybojovať sám.
Začiatky svätého Augustína boli búrlivé, no teraz patrí medzi najväčších učiteľov Cirkvi. Svätý Augustín to v prvom rade pripisuje Božej milosti. Nazýva sa aj doktorom milosti. No nie preto, že by dostal milosť obrátenia, ale preto, že vypracoval teológiu milosti.
Augustín ma oslovil svojou osobnou hĺbkou, vášňou pre všetky veci, ktoré robil. Od hriešneho života až po duchovný a pastoračný. Od jedného talianskeho aristokrata dostal nádherný plášť. No povedal si, že nepristane jeho šedinám, ani jeho spôsobu života, keďže aj ako biskup žil ako mních. Takže ho predal a peniaze dal chudobným. Alebo mu ľudia písali listy a on im odpovedal formou kníh. Tak vznikla aj väčšina jeho diel.
Mal syna a dlhé roky bol verný svojej priateľke. No triedne rozdiely mu neumožňovali...
FILOZOFIA - Augustín
Dielo O Božom štáte
Dielo O Božom štáte bolo napísané ako reakcia na vyplienenie Ríma Vizigótmi v roku 410, udalosti, ktorej katastrofálny dopad sotva dokážeme pochopiť. Storočie predtým Konštantín Veľký videl na nebi svetelný kríž, čo ho priviedlo k obráteniu na kresťanstvo.
Podľa Eusébia suverénna zvrchovanosť Konštantína a jeho nástupcov však bude iného druhu než suverenita jeho predchodcov. Pre Konštantína však jeho konverzia ako cisára neznamenala odvrhnutie, ale vyvrcholenie rímskych dejín. Poznal proroctvo o narodení Krista v spisoch Vergília, najväčšieho básnika Ríma a implicitne preniesol nádej, ktorú pohania prvého storočia vkladali do osoby a línie Augusta, prvého cisára, na skutočného Syna Božieho a univerzálneho vládcu, Krista.
Dejiny Ríma a jeho univerzálne nároky boli v dokonalom súlade - tak sa zdalo - s víťazstvom Krista a Jeho Cirkvi. Poslednými baštami starovekého pohanstva bol Rímsky senát a Akadémia v Aténach. Tenvydržal ešte storočie po Augustínovi, ale rozhodujúci boj o dušu senátu sa odohral štyri roky pred jeho obrátením v roku 382, keď bol z neho odstránený oltár bohyne Víťazstva.
Krátko po tejto skúške sily medzi novým náboženstvom a pohanskou aristokraciou, Theodosius, posledný vládca nerozdelenej ríše (ktorý v roku 380 formálne vyhlásil kresťanstvo za jediné oficiálne uznávané náboženstvo ríše), uhasil posvätný oheň bohyne Vesty. Uhasenie tohto plameňa sa už dávno považovalo za predzvesť katastrofy. Kňažky - vestálky boli tiež strážkyňami ohňa, ktorý podľa tradície priniesol sám Aeneas z Tróje. Konštantín tento totemický objektodstránil z Ríma šesťdesiat rokov predtým a vzal ho do Konštantínopolu.
Ráno jediného pravého Boha svitlo nad Rímskou ríšou a tiene povier, z jej posledných útočísk, boli odhalené a vyhnané. Vzdialené príčiny pádu Ríma majú svoj pôvod hlboko vo vojenskom a politickom vývoji počas uplynulých stáročí. Ešte pred Theodosiovou kampaňou proti modloslužbe sa ríša ledva ubránila pred ozbrojeným náporom Gótov cez Dunaj v roku 376, po ktorom poriadok už nebol nikdy úplne obnovený.
Smrteľným úderom bola prírodná katastrofa. 31. decembra 406 ďalšia veľká európska hranica ríše, rieka Rýn, zamrzla a Vandali, Alani a Svébi sa cez ňu začali hrnúť. Bola to rana, z ktorej sa ľudia starovekého sveta nikdy nezotavili. Čakali ich stáročia anarchie.
Po čase bola samotná civilizácia postavená na nové základy, vo veľkej miere na tie, o ktorých sv. Augustín písal v Božom štáte, predtým však musel vysvetliť, že za dočasnú skazu, ktorá postihla jeho stádo, nenesie Cirkev nijakú vinu. Slová výčitiek zo strany pohanov sa nám nezachovali, ale vieme si predstaviť, čo asi obsahovali.
Augustínova odpoveď prišla vo forme dvadsiatich dvoch kníh o Božom štáte. Jeho obhajoba Cirkvi proti kritikom bola taká hlboká a radikálna, že definovala kresťanskú víziu histórie a spoločnosti na latinskom Západe na najbližších tisíc rokov. Augustín úplne odmietol priority a domnienky svojich pohanských kritikov. Ich ideály podrobil kritike a odvrhol ich. To, čo Das Kapital znamenal pre Sovietsky zväz, to bol Boží štát pre stredoveké kresťanstvo, ale s výrazne odlišnými výsledkami.
"Miluj a rob, čo chceš"
Asi najznámejším výrokom svätého Augustína je: Miluj a rob, čo chceš. Vysvetľujem to na jednoduchom príklade spontánnosti. Raz som išiel v zime domov do Kendíc. V diaľke som videl človeka, ktorý išiel pešo, tým istým smerom ako ja. Keď som už bol blízko, stále som rozmýšľal, že by som ho mohol zobrať, no keď som už okolo neho prešiel, len som si povedal, no, nezobral som ho. Keď človek o niečom veľa premýšľa, neurobí to.
Pôst v dobe svätého Augustína
Už vo štvrtom storočí sa kresťania v severnej Afrike pripravovali na slávnosť Veľkej noci počas štyridsiatich dní. Veriaci sprevádzali svojimi modlitbami katechumenov a pripomínali si, ako oni sami boli kedysi pripravovaní na krst a pokrstení na veľkonočnú vigíliu.
Tesne pred začiatkom pôstu biskup Augustín povzbudzoval katechumenov, aby sa rozhodli pre ďalší krok: „Veľká noc sa blíži. Katechumen, daj sa zapísať do zoznamu čakajúcich na krst. (...) Klopte a otvoria vám, hovorí Písmo. Aj ja klopem. Prosím slovami, ktoré klopú na vaše uši, klopem na vaše srdce.
Počas štyridsiatich dní kandidáti na krst, ktorí sa nechali zapísať do zoznamu, podstupovali intenzívnu formáciu po vieroučnej, morálnej a liturgickej stránke. Takto sa pripravovali na svoje znovuzrodenie. Toto všetko premieňalo pôstne obdobie na čas hlbokej obnovy duchovného života veriacich. Vo svojom meste Hippo biskup Augustín kázal viackrát týždenne. Počas pôstu sa nejedlo mäso, ba ani ryby. O víne ani nehovoriac. Postilo sa až do západu slnka s výnimkou nedele (2). Večera sa podávala po zotmení okolo 21. hodiny a bolo to prvé a jediné jedlo za deň. Počas Veľkého týždňa sa postilo ešte prísnejšie s výnimkou Zeleného štvrtka.
Augustín odporúčal manželom sexuálnu zdržanlivosť počas celého pôstu: „Namiesto objatí si pokľaknite. Z Augustínových spisov presvitá, že medzi veriacimi nechýbali takí, ktorí porušovali pôst. Išlo väčšinou o bohatých ľudí, ktorí si namiesto vína a mäsa nechávali pripraviť vyhľadávané ovocné nápoje a posúchy ochutené na rôzne spôsoby. Augustín sa o nich ironicky zmieňuje: „Mali strach dotknúť sa taniera, na ktorom sa nieslo mäso.
Počas pôstu boli zakázané svadby a verejné slávnosti. Cisári zakazovali aj divadlá a hry na štadiónoch. Pôst, almužna a modlitba kráčali bok po boku ako skutky kajúcnosti. Majú biblické korene. Vo svojich kázňach Augustín vyzýva hlavne k ochote podeliť sa: „Dobrovoľné pokánie musí slúžiť na to, aby sme udržali núdzneho pri živote.
Pokúšanie Ježiša na púšti počas 40-denného pôstu (mozaika z 12. storočia, Bazilika sv. Marka v Benátkach).
So solidaritou Augustín zväzuje odpustenie urážok, neodpustenie prirovnáva k moru, ktorý ničí africké kresťanské komunity v jeho dobe. Nenávisť je krutá vec a náš biskup vie o tom svoje. „V tieto pôstne dni nezaťažujte svoje svedomie hodovaním a opilstvom, ale postite sa. Augustínovo povzbudzovanie sa tu ale nekončí. Hippský biskup verí v pôstny projekt či plán kresťana, ktorý by mal prekypovať pokáním.
V kázni o užitočnosti pôstu Augustín hovorí o takejto praxi, že je pestovaná ľuďmi zo stredu. Neveriaci sú na jednej strane, anjeli na strane druhej a veriaci človek je v strede, pričom pôstom sa odlišuje od neveriaceho a túži sa dostať do spoločenstva s anjelmi. Pravda je ale taká, že aj neveriaci sa postia, a taktiež židia, ba dokonca aj heretici. Preto sa musíme zamyslieť nad tým, aký je cieľ nášho pôstu (11). Podľa Augustína cieľ pôstu je vo vzťahu s naším kráčaním po ceste za Kristom a naším cieľom je sám Kristus. On je naša cesta a vlasť.
Zdržiavanie sa jedla nemá samo osebe žiaden pozitívny význam: „Ako keby telo bolo nepriateľkou ducha, ako keby telo a duša nemali toho istého stvoriteľa“ (12). Pôst predstavuje len nástroj, prostriedok. Pôst nepredstavuje cieľ. „Čo máme z toho, že sa zdržiavame pokrmu a telesných potešení? Telo nás ťahá k zemi, duch nás ťahá ku skutočnostiam, ktoré nás presahujú. Láska unáša ducha do výšok, ale na tejto ceste je duch spomaľovaný váhou tela (...) Telo je ako náklad, ktorý sťažuje náš let“ (13).
Kvôli lepšiemu vysvetleniu svojich myšlienok si Augustín poslúžil nasledujúcim príkladom: „Ak by si mal použiť koňa, a ten by ťa chcel zhodiť svojím šialeným cválaním, čo by si urobil? Nezmenšil by si tomu šialencovi prídel jedla? Nepokúsil by si sa ovládať hladom toho, ktorého nedokážeš ovládať uzdami? Moje telo je mojím koňom na ceste do Jeruzalema. Často ma vedie mimo cesty. Chce ma zhodiť mimo cesty. Moja cesta je však Kristus. Augustín opakuje, že jeho cestou je Kristus.
Podstatným a jednoznačným dôvodom pôstu zostáva Kristus, úsilie zostať na ceste za ním, úsilie odhodlane kráčať smerom do Jeruzalema. Ukazujú nám to aj texty, v ktorých sa Augustín pozastavuje a medituje nad ukrižovaným Kristom. Kríž sa ocitá v Augustínovej pozornosti často. „Napodobňujme jeho smrť na kríži. Jednoduchá a zdravá pôstna zbožnosť nepozostáva v znášaní kríža, ale v rozhodnutí sa pre štýl života, v ktorom má svoje privilegované miesto Kristov kríž.
„Na dobré prežitie tohto pôstneho času, v ktorom už čoskoro znovu prežijeme umučenie nášho Pána, je nanajvýš užitočné vtlačiť si do srdca kríž a ním zapierať žiadostivosti tela (porov. Obrátenie sv. Augustína v stvárnení Fra Angelica. Augustín pozýva chápať zmysel obety vlastného tela ako duchovnú liturgiu, ktorá sa páči Bohu (porov. Rim 12,1).