Svätá Faustína Kowalska a posolstvo Božieho milosrdenstva

Sestra Mária Faustína Kowalska je dnes známa na celom svete ako apoštolka Božieho milosrdenstva. Tejto jednoduchej, nevzdelanej, ale statočnej, Bohu bezhranične dôverujúcej rehoľníčke zveril Pán Ježiš veľké poslanie: Posolstvo milosrdenstva pre celý svet.

„Posielam ťa," povedal, „k celému ľudstvu s mojím milosrdenstvom. Nechcem trestať ubolené ľudstvo, ale túžim ho uzdraviť a privinúť k svojmu milosrdnému srdcu. Si tajomníčkou môjho milosrdenstva.

Svätá Faustína Kowalska

Život sestry Faustíny

Prišla na svet ako tretia z desiatich detí v chudobnej a nábožnej roľníckej rodine v obci Glogowiec. Na svätom krste vo farskom kostole v Swiniciach Warckich dostala meno Helena. Už v detstve si zamilovala modlitbu, bola pracovitá, poslušná a citlivá voči ľudskej biede. Hlas povolania pociťovala vo svojej duši už od siedmeho roku života (2 roky pred pristúpením k prvému svätému prijímaniu), ale rodičia nesúhlasili s jej vstupom do kláštora.

Klopala na mnohé kláštorné brány, ale nikde ju neprijali. 1. augusta 1925 prekročila prah klauzúry v kláštore Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva vo Varšave na Žitnej ulici. V kongregácii dostala meno s. Mária Faustína. Noviciát si vykonala v Krakove a tam v prítomnosti biskupa St. Rosponda zložila prvé a po piatich rokoch večné rehoľné sľuby: čistoty, chudoby a poslušnosti. Vo svojom Den-níčku vyznala: „Mala som pocit, že vstupujem do rajského života. Po niekoľkých týždňoch však prežívala veľké pokušenie prejsť do inej kon­gregácie, v ktorej by bolo viac času na modlitbu. Vtedy jej Pán Ježiš ukázal svo­ju doráňanú a utrápenú tvár a povedal: „Ty mi spôsobíš takúto bolesť, ak vystú­piš z tejto rehole.

Navonok nič neprezrádzalo jej neobyčajne bohatý mystický život. Celý život sa dôsledne usilovala čoraz plnšie sa zjednotiť s Bohom a obe­tavo spolupracovať s Ježišom na diele záchrany duší. Hĺbku jej duchovného života odhaľuje Denníček. Pozorné čítanie týchto zápiskov nám dáva obraz vysokého stupňa zjednotenia jej duše s Bohom: hlbo­ký vzťah Boha k jej duši, ako aj jej úsilie a zápasy na ceste ku kresťanskej doko­nalosti. Pán ju obdaroval veľkými milosťami: darom kontemplácie, hlbokého poznania tajomstva Božieho milosrdenstva, víziami, zjaveniami, skrytými stig-mami, darom proroctva a čítania v ľudských dušiach, a taktiež zriedkavým darom mystického sobáša. Takto veľmi obdarovaná písala: „Ani milosti, ani zjavenia, ani zanietenie, ani žiadne dary, ktorými bola obdarovaná (duša), ju neurobia dokonalou, len vnútorné zjednotenie mojej duše s Bohom (...).

Prísny spôsob života a vyčerpávajúce pôsty, ktoré si ukladala ešte pred vstú­pením do kongregácie, tak oslabili jej telo, že už v postuláte bolo treba poslať ju do Skolimowa pri Varšave, aby sa jej napravilo zdravie. Po prvom roku novi-ciátu prišli neobyčajne bolestné mystické skúsenosti, takzvaná temná noc, a potom duševné a morálne utrpenie, súvisiace s uskutočnením poslania, kto­ré dostala od Krista Pána. S. Faustína obetovala svoj život ako obetu za hrieš­nikov a z tohto dôvodu prežívala aj rôzne utrpenia, aby skrze ne zachraňova­la ich duše. V posledných rokoch života narastalo jej vnútorné utrpenie, tzv. noc ducha, ako aj bolesti tela. Postupujúca tuberkulóza napadla pľúca aj trá­viaci trakt. Kvôli tomu bola dvakrát na niekoľko mesiacov na liečení v nemoc­nici na Pradniku v Krakove. Fyzicky celkom vyčerpaná, ale duchom plne zre­lá, mysticky zjednotená s Bohom, zomrela v povesti svätosti 5. októbra 1938. Mala sotva 33 rokov, z toho 13 rokov prežila v reholi.

Poslanie s. Faustíny

Denníček s. Faustíny, ktorý bol písaný počas posledných štyroch rokov jej života na výslovnú žiadosť Pána Ježiša, je formou denníka, v ktorom autorka priebežne i retrospektívne zaznamenávala predovšetkým „stretnutia" svojej duše s Bohom. Podstatou odlišnosti týchto a nie iných modlitieb či náboženských praktík, ako nových foriem kultu Božieho milosrdenstva, sú s nimi spojené isté pri­sľúbenia, ktoré Pán Ježiš prisľúbil splniť pod podmienkou dôvery v Božiu dob­rotu a milosrdenstva voči blížnym.

Obraz milosrdného Ježiša

Jeho podoba bola zjavená vo vízii, ktorú mala sestra Faustína 22. februára 1931 v cele plockého kláštora. „Večer, keď som bola v cele," píše v Denníčku, „uzrela som Pána Ježiša v bielom rúchu. Jednu ruku mal pozdvihnutú na požehnanie a druhou sa dotýkal odevu na prsiach. Z poodhaleného rúcha na prsiach vychádzali dva veľké lúče, jeden červený a druhý svetlý. (...) Po chvíli mi Ježiš povedal: „Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, dolu s nápisom: Ježišu, dôverujem v Teba. Chcem, aby tento obraz (...) bol slávnostne posvätený v prvú nedeľu po Veľkej noci.

Obsah tohto obrazu sa teda veľmi úzko spája s liturgiou tejto nedele. Cir­kev číta v tento deň Evanjelium podľa sv. Jána o zjavení zmŕtvychvstalého Krista vo Večeradle a ustanovení sviatosti zmierenia. Tento obraz teda predstavuje zmŕtvychvstalého Spasiteľa, ktorý prináša ľuďom pokoj skrze odpustenie hriechov, za cenu svojho umučenia a smrti na kríži, ako aj jazvy po ranách ukrižovania, pripomínajú udalosti z Veľkého piatku. Pre tento obraz Krista sú charakteristické dva lúče.

Keď sa s. Faustína opý­tala Pána Ježiša na ich význam, vysvetlil: „Svetlý lúč predstavuje vodu, ktorá omilosťuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší. Obraz nielenže predstavuje Božie milosrdenstvo, ale plní zároveň úlohu znaku, ktorý má pripomínať povinnosť kresťanskej dôvery voči Bohu a činnej lásky k blížnemu. K takto chápanému kultu obrazu, ktorý je založený na základe kresťanskej dôvery a milosrdenstva, pripojil Pán Ježiš zvláštne prisľúbenia: večnú spásu, veľké pokroky na ceste kresťanskej dokonalosti, milosť šťastlivej smrti a všet­ky iné milosti, o ktoré ho budú ľudia s dôverou prosiť.

Obraz Božieho milosrdenstva

Sviatok Božieho milosrdenstva

Má najväčší význam medzi všetkými for­mami pobožnosti k Božiemu milosrdenstvu, ktoré boli zjavené s. Faustíne. Po prvýkrát o ustanovení tohoto sviatku hovoril Pán Ježiš v Plocku v roku 1931, keď vyjadril svoju vôľu, týkajúcu sa vzniku obrazu: „Túžim, aby bol ustanove­ný Sviatok milosrdenstva. Chcem, aby obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený v prvú nedeľu po Veľkej noci.

Výber tejto nedele za Sviatok Božieho milosrdenstva má svoj hlboký teo­logický význam. Poukazuje na úzke spojenie, ktoré je medzi veľkonočným tajomstvom vykúpenia a tajomstvom Božieho milosrdenstva. Tento sviatok nieje len dňom zvláštneho zvelebovania Boha v tajomstve milosrdenstva, ale aj časom milosti pre všetkých ľudí. Ježiš, „aby Sviatok milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. Duše hynú napriek môjmu trpkému umuče­niu. Dávam im poslednú nádej na záchranu, to je sviatok môjho milosrdenstva.

Veľkosť tohto sviatku je vyjadrená veľkosťou neobyčajných prisľúbení, kto­ré Pán Ježiš s týmto sviatkom spojil. „Kto v tento deň pristúpi k prameňu živo­ta," povedal Kristus, „dosiahne úplné odpustenie hriechov aj trestov. V tento deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Aby sme mohli využiť tieto veľké dary, treba splniť podmienky pobožnos­ti k Božiemu milosrdenstvu (dôvera v Božiu dobrotu a činná láska k blížne­mu), ako aj byť v stave milosti posväcujúcej (po svätej spovedi) a hodne pri­jať sväté prijímanie. „Žiadna duša nenájde ospravedlnenie," vysvetlil Ježiš, „pokiaľ sa s dôverou neobratí k môjmu milosrdenstvu. Preto Druhá veľkonoč­ná nedeľa má byť Sviatkom milosrdenstva.

Korunka k Božiemu milosrdenstvu

Túto korunku nadiktoval Pán Ježiš s. Faustíne vo Vime 13.-14. Keď sa modlíme túto korunku, obetujeme Bohu Otcu „telo a krv, dušu i bož­stvo" Ježiša Krista na uprosenie za hriechy svoje, blízkych i celého sveta. V tejto modlitbe prosíme o „milosrdenstvo pre nás i celý svet" a zároveň napĺňame skutok milosrdenstva. Ak sa veriaci modlia s dôverou a splnia pod­mienky dobrej modlitby (pokora, vytrvalosť, úmysel zhodný s Božou vôľou), môžu očakávať splnenie Kristových prisľúbení, ktoré sa týkajú zvlášť hodiny smrti: milosť obrátenia a pokojnej smrti dosiahnu nielen osoby, ktoré odrie­kajú túto korunku, ale taktiež umierajúci, pri ktorých sa iní budú modliť jej slovami. „Keď sa modlíš túto korunku," povedal na inom mieste Pán Ježiš, „pri­bližuješ ľudstvo ku mne.

Hodina milosrdenstva

V októbri 1937 v Krakove, v okolnostiach, o ktorých s. Pán Ježiš dosť presne určil aj spôsoby modlitby k tejto forme kultu Božieho milosrdenstva: „Snaž sa v tejto hodine," povedal s. Faustíne, „vykonať si krížovú cestu, ak ti to dovolia povinnosti. „V tejto hodine," prisľúbil Pán Ježiš, „vyprosíš všetko pre seba aj pre druhých.

Šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu

Popri iných formách pobo­žnosti k Božiemu milosrdenstvu uvádza kňaz Róžycki aj tento spôsob: šírenie úcty k milosrdenstvu, lebo aj k nemu sa vzťahujú isté Kristove prisľúbenia. Podstatou kultu Božieho milosrdenstva je postoj kresťanskej dôvery voči Pánu Bohu a činnej lásky voči blížnemu. Pán Ježiš túži, aby mu jeho „stvorenia dôverovali" a aby konali skutky milosrdenstva: skutkom, slovom alebo modlitbou. Šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu nevyžaduje veľa slov, ale vždy kresťanský postoj viery, dôvery voči Bohu a ochotu byť stále milosrdnej­ším. Príklad takéhoto apoštolátu dávala vo svojom živote s.

V mysli samotnej s. Faustíny táto Ježišova túž­ba postupne dozrievala a prešla istou evolúciou: od prísne kontemplač-nej rehole až po hnutie, ktoré tvoria činné kongregácie (ženské aj muž­ské) ako aj svetskí ľudia. Toto veľké nadnárodné spoločenstvo ľudí je jed­nou rodinou, ktorú spája Boh v tajomstve svojho milosrdenstva, túžba odrážať túto najvznešenejšiu Božiu vlastnosť vo svojom srdci a skutku ako aj jeho chválu vo všetkých dušiach. Poslanie s. Faustíny nachádza hlboké opodstatnenie v Svätom písme a dokumentoch Cirkvi, zvlášť významne korešponduje s encyklikou Svä­tého otca Jána Pavla II.

Zásady tretieho vydania Denníčka s. Faustíny

Prvé, kritické vyda­nie Denníčka s. Faustíny vyšlo v roku 1981 v spolupráci Kongregácie ses­tier Matky Božieho milosrdenstva s Vydavateľstvom kňazov mariánov z provincie sv. Stanislawa Kôstku z USA. Obsahuje šesť zošitov rukopi­su Denníčka s. Faustíny a zošit s názvom: Moja príprava na sväté prijí­manie. Vydanie bolo opatrené predhovorom arcibiskupa Andreja M. Des-kura a rozsiahlym úvodom otca Jerzyho Mrówczynského, ktorý sa dotýka hlavne samotného diela a chronologických údajov zo života s.

Tretie vydanie Denníčka vychádza vo Vydavateľstve kňazov mariánov z poľskej provincie v spolupráci s Kongregáciou sestier Matky Božieho milosrdenstva. V zásade sa opiera o druhé vydanie. Preto pokladáme za vhodné pri ďalšom vyda­ní tohto diela priblížiť čitateľom postavu samotnej autorky Denníčka a jej poslanie, a takto uľahčiť jeho čítanie.

Chronológia života sestry Faustíny

tags: #svaty #boze #svaty #mocny #svaty #nesmrtelny