Pri príležitosti jubilea príchodu Konštantína (Cyrila) a Metoda na Veľkú Moravu sa nám naskytá príležitosť pripomenúť si pozitívne dôsledky byzantskej misie, ktorá pozdvihla nielen veľkomoravských Slovanov, ale výrazne prispela ku kultúrnemu rozmachu ďalších slovanských národov. Dnes, keď stojíme v centre cyrilometodskej tradície v našej vlasti, pred pomyselným i reálnym pomníkom našich vierozvestov sv. Cyrila a Metoda, dívajúc sa na ich pomník si uvedomujeme, že tiež prešiel viacerými „previerkami“ času.
Konštantín (Cyril) a Metod boli významní bratia, ktorí sú spojujúcim článkom medzi gréckou (byzantskou) a slovanskou kultúrou. Zaslúžili sa o kultúrnu premenu a o duchové, morálne a výchovne pozdvihnutie slovanských národov. Títo významní bratia sú spojujúcim článkom medzi gréckou (byzantskou) a slovanskou kultúrou, zaslúžili sa o kultúrnu premenu a o duchové, morálne a výchovne pozdvihnutie slovanských národov.
Misia svätých Cyrila a Metoda na Veľkej Morave
Pevné základy duchovného života Slovanov a ich kultúrnej samostatnosti, ktoré pretrvali dodnes, položil veľkomoravské knieža Rastislav. Obrátil sa preto k rímskemu biskupovi so žiadosťou, aby vyslal na Veľkú Moravu učiteľov, ktorí by v zrozumiteľnom jazyku hlásali zvesť o spáse v Christu. Keďže rímsky pápež na jeho žiadosť neodpovedal, Rastislav sa obrátil s tou istou žiadosťou ku konštantínopolskému patriarchovi Fótiovi. Cisár Michal III. a patriarcha Fótios uvítali Rastislavovu prosbu a poverili dvoch významných mužov, Konštantína (Cyrila) a Metoda, aby vykonali misiu na Veľkej Morave.
Konštantín (Cyril) a Metod patrili k najvýznamnejším vzdelancom, akých Byzancia v tej dobe mala. Už pred príchodom na Veľkú Moravu získali misionárske skúsenosti u moslimov a Chazarov. Konštantín, ktorý pred smrťou prijal meno Cyril, bol učený filozof, teológ, básnik a hlavne vynikajúci, priam geniálny filológ. Vytvoril slovanské písmo a potom z gréckeho jazyka preložili Evanjelium a bohoslužobné texty do slovanského jazyka. Metod mal právnické a administratívne znalosti.
Spolu s Konštantínom (Cyrilom) dokončili christianizáciu Veľkej Moravy vytvorením veľkomoravskej cirkevnej organizácie a cirkevnej školy, čo slúžilo pre budovanie samostatného štátu. Dobre zorganizovali život samostatnej Cirkvi a založili cirkevnú školu, ktorá vychovala vyše 200 žiakov. Slovania od toho času mohli slúžiť bohoslužby v zrozumiteľnom jazyku. Cisár Michal III. Rastislavovi vyhovel a s požehnaním carihradského patriarchu Fótia poveril touto významnou misiou učeného Konštantína (Cyrila) a jeho brata Metoda, ktorých v roku 863 vyslal na Veľkú Moravu s mnohými darmi a listom pre knieža Rastislava.
Prínos Cyrila a Metoda pre Slovanskú Kultúru
Svätí bratia boli tak významní, že Bulharsko má svätého Cyrila ako „patróna výchovy“ a mnohé štátne školy nesú jeho meno. Je potrebné zdôrazniť, že nejde len o vynájdenie nejakej abecedy a základného písma, ale predovšetkým o preklad Svätého Písma a liturgických textov, ktoré sú neoceniteľnými pokladmi teologického myslenia, múdrosti, rétoriky, umenia, poézie a vzdelania. Až po niekoľkých storočiach sa ukázalo, že veľkým úspechom bratov misionárov Konštantína (Cyrila) a Metoda bolo vytvorenie písomného jazyka, ktorý tvoril základ pre neskoršie slovanské jazyky.
Prostredníctvom diela Konštantína (Cyrila) a Metoda starí Slovania prijali kresťanstvo a tak sa ich život naplnil novými princípmi, ktorými sú hodnota ľudskej osobnosti, láska ľudského spolunažívania, vzájomné priateľstvo, rovnosť, pokoj, spravodlivosť. Dielo Konštantína (Cyrila) a Metoda patrí všetkým slovanským národom, pretože kultivuje ich cestu. Zároveň je dielom, ktoré slávou pokrylo byzantskú Cirkev v dobe jej veľkého kultúrneho poslania.
Kresťanská viera, ktorú v reči ľudu ohlasovali sv. Cyril a Metod a pre ktorú si toľko vytrpeli, táto viera hovorí o dôstojnosti človeka od prvého okamihu života až po posledný, prirodzený výdych. Táto viera ohlasovala dôležitosť manželstva trvalého zväzku jedného muža a jednej ženy, čo vo vtedajšom čase, podobne ako dnes, vyžadovalo značnú odvahu. Cirkev v Byzancii nebránila žiadnemu národu konať bohoslužby v jeho materinskom jazyku a podporovala prekladanie Svätého Písma do jazykov rôznych národov, aby sa všetci ľudia dozvedeli o radostnej zvesti Evanjelia.
Cyril a Metod ako spolupatróni Európy
Pápež Ján Pavol II. často pripomínal, že Európa má dvoje pľúca - Východ i Západ. Cirkev musí dýchať oboma časťami pľúc. Povýšenie východoeurópskych svätcov - solúnskych bratov sv. Cyrila a sv. Metoda na spolupatrónov Európy má nesmierne veľký význam. Európa bude naozaj kompaktná len vtedy, keď sa Východ so Západom budú neustále spoznávať čo do kultúry i duchovnosti a budú sa navzájom rešpektovať.
Svätí Cyril a Metod sú nielen patrónmi Slovenska a Česka, ale aj celej Európy. Ukázali roztrhnutému svetu cestu, ktorou možno v spravodlivej rovnováhe nájsť mier. Vyhlásenie svätých bratov za spolupatrónov Európy sa teda chápe ako výslovné uznanie moci Kristovho evanjelia viesť kultúrne rozmanité národy k mierovému spolunažívaniu a plodnej spolupráci.
Dívajúc sa za i pred seba, je vhodné uviesť v tejto chvíli niektoré slová, ktoré vyriekol pápež František pri preberaní Ceny Karola Veľkého za veľký prínos pre rozvoj a zjednotenie Európy. Začnime výzvou o „transfúzii pamäti“, s načúvaním hlasu našich predkov, čím citoval židovského spisovateľa Elieho Wiesela. My sme sa usilovali urobiť takúto „transfúziu pamäti“ v prelínaní našich i európskych dejín.
Napokon pápež formuloval svoj sen o novom európskom humanizme, ktorý sa bude vyznačovať solidaritou a radosťou rodičov privádzať na svet deti. „Snívam o Európe, o ktorej sa nebude môcť povedať, že jej úsilie o ľudské práva bolo jej poslednou utópiou“, dodal Svätý Otec.
Pozoruhodný příběh bratrů Cyrila a Metoděje, kteří se nikdy nezalekli nenávisti
Dedičstvo svätého Cyrila a Metoda
Európska kultúra stojí na troch základných pilieroch a to na gréckej vede, rímskom práve a kresťanskom náboženstve. Na základe týchto pilierov si Európa dokázala udržať svoju identitu v priebehu niekoľkých storočí. Európa je nemysliteľná a nepochopiteľná bez kresťanstva. Prvé slová napísané v slovenskej reči sú zo začiatku Evanjelia sv. Jána: „Na počiatku bolo Slovo(…)“. Máloktorá národná literatúra sa môže pochváliť takýmto vznešeným začiatkom a pôvodom. Slovákom toto učenie oficiálne priniesli v roku 863, po tom čo knieža Rastislav poslal byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo.
Na slovenskom učilišti sa vyučilo veľa kňazov, ktorých misionárska práca utvorila po ich neskoršom vyhnaní mocnú vlnu šírenia kresťanstva v reči ľudu v smere na juhovýchodnú Európu, a o niekoľko desiatok rokov aj Kyjevská rus.
Preto i nimi zakladané školy, budované kostoly, dar písma... chceli napomôcť tomu, čo vyše po 1150 rokoch vyjadril sv. Ján Pavol II. slovami: „Ak viera nestvárňuje kultúru, nie je opravdivou vierou“.
V tomto Roku milosrdenstva chceme ešte raz zdôrazniť, že jedine milosrdenstvo dokázalo pretvárať svet. Nechajme sa aj my chytiť za ruku Anjelom milosrdenstva a zľutovania a v nechajme sa tiež ním pritiahnuť, plní úprimnosti, k Bohu.
Iba Cirkev bohatá na svedkov bude môcť opäť priniesť čistú vodu evanjelia ku koreňom Európy. Cirkvou sme my všetci pokrstení, ktorí prechádzajúc „transfúziou pamäti“ máme v sebe veľký potenciál naprávať veci. Je to o nás a na nás. Plní dôvery a nádeje zahrňme seba, našu vlasť i celú Európu do modlitby sv. Jána Pavla II., v ktorej prosil o príhovor sv. Cyrila a Metoda za Európu.