Apropo, ak ide o cestovateľov, mnohým mená ako Magalhaes, Amundsen nehovoriac o Ibn Battutovi unikli, ale meno Krištofa Kolumba pozná každý. Poďme sa pozrieť s nadhľadom a objektívne na život tohto človeka. Poďme sa pozrieť priamo na miesta, ktoré na svojich plavbách navštívil. Aká bola situácia vtedy a ako to tu vyzerá dnes?
Každý odkaz v tomto blogu smeruje na ďalšie čítanie o oblasti, ktorou Krištof Kolumbus prechádzal. Vieme, že Krištof Kolumbus vyrazil na veľkú plavbu v službách nových španielskych kráľov po tom ako vyhnali v takzvanej reconquiste z Iberského polostrova moslimských panovníkov. Zároveň vieme, že bol Janovčan. Benátska aj Janovská republika boli v danej dobe veľmi silnými stredomorskými ríšami, ktoré často spolu bojovali o prvenstvo v oblasti.
Nebyť toho, že Marca Pola Janovčania po jeho návrate z ciest vo vojne zatknú a dva roky strávi v janovskom väzení, svoju knihu Il Milione nenapíše. A keby túto knihu nenapísal, mladý Krištof by nemal takú silnú inšpiráciu doplávať k veľkému chánovi do Chanbaliku (dnes Peking), o ktorom Marco píše s takým nadšením. Krištof Kolumbus celý život spomínal Marca Pola, aj v čase, keď presviedčal španielskych kráľov, aby zafinancovali jeho cestu. Existuje exemplár knihy Il Milione s poznámkami Krištofa Kolumba na okrajoch strán, ktorú mal na svojej plavbe. Toto je jasný dôkaz o tom, ako rozmýšľal Krištof Kolumbus a čo to bolo za človeka.
Ako som spomenul, o detstve sa toho veľa nevie, nepoznáme ani len presný dátum jeho narodenia. Narodil sa medzi 25. augustom a 31. októbrom 1451 ako Christophorus Columbus. Keď prechádzam mestečkom Alghero na severozápade Sardínie po hradbách Bastioni Cristoforo Colombo, tvrdia mi, že Kolumbus sa narodil tu. Sardínia bola zaostalým ostrovom, ale práve Alghero prestaval aragonský kráľ Ferdinand Aragonský, jeden z dvoch sponzorov výpravy Krištofa Kolumba do Nového sveta. Ferdinand bol iba o pol roka starší než Krištof, na trón sa dostal ako Ferdinand II. v roku 1479 a vládol až do roku 1516. Otcom Krištofa bol tkáč vlny Domenico Colombo a mamou Korzičanka z bohatej rodiny, Susanna Fontanarossa. Korzika aj Sardínia vtedy patrili Janovskej republike. Mal troch bratov a jednu sestru.
Od mladého veku ako správny Janovčan trávil väčšinu času na obchodných lodiach a do školy nemal čas chodiť. Jeho rodina sa v roku 1470 presťahovala do Savony, tiež mesta na Ligúrskom pobreží. Doteraz je tu najväčšou atrakciou Kolumbov dom, chalúpka v horách nad Savonou. Ešte dnes tu nájdete ľudí, ktorí sa hrdia, že sú potomkami Kolumbovej rodiny. Kolumbov dom, Casa de Colon som navštívil v centre Janova ale aj na Kanárskych ostrovoch či na ostrove Porto Santo 43 km severovýchodne od ostrova Madeira.
Krištof Kolumbus - Objav Ameriky a čo sa stalo potom
Hneď na začiatku kariéry sa plavil až na sever k Britským ostrovom a hovorí sa, že v roku 1477 doplával až na Island. V tomto roku sa presťahoval do Lisabonu, kde žil až do roku 1485. Tu sa oženil s portugalskou šľachtičnou Filipou Moniz Perestrelo a navštevoval prestížnu školu princa Henryho Navigátora. V roku 1480 sa mladomanželom narodil syn Diego a medzi rokmi 1482-85 sa Kolumbus plavil na portugalských lodiach na juh na Zlaté Pobrežie k pevnosti Elmina v dnešnej Ghane. Pevnosť, ktorú vybudovali Portugalci ako prvú stavbu v Subsaharskej Afrike, je aj dnes mohutná a krásna a ja ju spomínam v blogu Najkrajšie hrady sveta.
Kolumbus, aj keď z veľkej miery samouk, bol sčítaný v geografii, astronómii a histórii. Naučil sa po latinsky, portugalsky a kastílsky. Kolumbus čítal nielen Il Milione od Marca Pola ale aj históriu od Plínia Staršieho a Klaudia Ptolemaia z prvého a druhého storočia nášho letopočtu. Mnoho Európanov v Kolumbovej dobe predpokladalo, že kontinent Eurázia obklopuje jediný, neprerušovaný oceán. Napriek všeobecnej predstave a názvu tohto odseku, takmer všetci vzdelaní západniari Kolumbových čias vedeli, že Zem je guľatá.
Vedelo sa teda, že do krajín východu, do Číny a Indie by sa malo dať dostať aj cestou na západ. Už v 3. storočí p.n.l. Eratosthenes správne vypočítal obvod Zeme pomocou jednoduchej geometrie a štúdiom tieňov vrhaných objektmi na dvoch miestach. O približne stopäťdesiat rokov merania potvrdil Posidonius. Krištof Kolumbus čítal dielo Ptolemaia, kde boli pri sférickej zemeguli použité staré jednotky, a preto podcenil veľkosť našej planéty asi o tretinu. To isté sa neskôr stalo Fernãovi de Magalhãesovi, pre ktorého bol Tichý oceán nekonečný. Kolumbus, napríklad, odhadol vzdialenosť Kanárske ostrovy - Japonsko na 2 400 námorných míľ, čo je 4 400 km. Skutočná vzdialenosť je pritom 10 600 námorných míľ, teda 19 600 km.
To, že vzdelanci vedeli, že Zem je guľatá, dokazuje aj prvý Behaimov glóbus s názvom Erdapfel, vyrobený v roku 1492 v Norimbergu. Americký kontinent tu ešte, samozrejme, chýba a more medzi Európou a Áziou je obrovské.
Behaimov glóbus Erdapfel
Až do polovice 15. storočia si Európa užívala bezpečný prechod do Indie a Číny po takzvanej Hodvábnej ceste. Odtiaľ prúdil cenný tovar, hodváb, porcelán, korenie, čaj či opiáty a v čase narodenia Krištofa Kolumba bola táto obchodná cesta bezpečná, lebo mier garantovala silná Mongolská ríša (viď. V roku 1453 padol Konštantínopol, ktorý dobyli Osmani, čím definitívne zanikla Byzantská ríša. Mehmed II - Dobyvateľ obliehal nedobytné mesto vyše dvoch mesiacov a pád nastal až po tom, ako bol zranený janovský žoldnier Giovanni Giustiniani Longo. Ako vidíte, Janov mal v danej dobe cveng. Pád Konštantínopolu sa považuje za jeden z medzníkov prechodu zo stredoveku do novoveku. Mehmedova administratíva prechod Hodvábnou cestou kresťanským obchodníkom zakázala a tovar v Európe tým pádom rapídne zdražel.
K rozhodnutiu podujať sa na riziko námorných plavieb prispelo aj súperenie medzi Portugalskom a Španielskom. Oslobodenie Portugalska, portugalská reconquista, sa skončila už v roku 1249, čiže 243 rokov pred tou španielskou. Portugalsko si za ten čas upevnilo svoju pozíciu a bolo, aj čo sa týka zámorských plavieb, o krôčik popredu. Vasco de Gama sa síce plavil do Indie okolo Afriky až v roku 1497, teda päť rokov po Kolumbovi, ale to bol už iba vrchol predchádzajúcich snáh. Tak ako dnes šejkovia z Kataru a Abu Dhabi kupujú jeden futbalový klub Premier League za druhým, Portugalci a Španieli súťažili v objavovaní nových území. Portugalský hrad Elmina, teda Castelo de São Jorge da Mina, už v Guinejskom zálive desať rokov stál. Boj kto z koho vyvrcholil zmluvou z Tordesillas v roku 1494, keď si tieto dve juhoeurópske krajiny rozdelili vtedy známy aj neznámy svet. Deliaca čiara sa nachádzala asi 470 kilometrov západne od Azorských ostrovov alebo Kapverd. Všetko na východ od nej (teda Ázia a Afrika) mala pripadnúť Portugalsku, všetko na západ (teda novo objavená Amerika) zase Španielsku.
Takmer desať rokov Kolumbus loboval v európskych monarchiách, aby financovali jeho snahu objaviť západnú námornú cestu do Ázie. V Portugalsku, Anglicku a Francúzsku bola odpoveď rovnaká: nie! Zrejme tu vzniklo slovné spojenie Kolumbovo vajce na vyriešenie zložitého, na prvý pohľad neriešiteľného problému. Ak totiž na neriešiteľný problém použijete dôvtip, tak to zrazu ide. A Kolumbus? Po prvý raz toto spojenie spomenul vo svojej knihe francúzsky filozof a osvietenec Voltaire a to v príhode o návrate Krištofa Kolumba z veľkej cesty. Podľa dohody, ktorú vopred podpísal s kráľovnou Izabelou Kastílskou, bol vymenovaný za admirála. Na hostine, usporiadanej na jeho počesť, žiarlivý člen kráľovskej rodiny prehlásil, že jeho plavba nebola vôbec náročná a mohol by ju bez problémov podstúpiť hocikto. Po týchto slovách vzal Kolumbus natvrdo uvarené vajce zo stola a požiadal dotyčného aristokrata, aby vajce postavil na špičku. Ani on, ani iní účastníci slávnostnej večere to nedokázali.
Aj v prípade, keď zháňal financie na prvú cestu, Kolumbus všetkým tvrdil, že cesta bude trvať týždeň, dva. Zdá sa, že aj on vedel, že to bude omnoho dlhšie. No keby priznal, že bude na plavbe rok, nikto ho v takom nezmysle nepodporí. Aj v tomto prípade vyriešil svojou buldočou povahou, a vierou, že TO zvládne neriešiteľný problém. Takto fungujú všetci úspešní podnikatelia dodnes. Cesty do neznáma totiž vyžadujú neklasický prístup. Hoci je Kolumbus známy svojou historickou expedíciou z roku 1492, v nasledujúcom desaťročí sa vrátil do Ameriky ešte trikrát. Blogy na tejto stránke píšeme pre skutočných cestovateľov, a preto sa na cesty pozrieme z cestovateľského hľadiska. My sme TAM totiž boli. Opäť tu nájdete aktuálne fotografie a odkazy na ďalšie originálne cestovateľské blogy, ktoré sa daným miestam venujú podrobnejšie. Možno ste už Karibik navštívili alebo sa ešte len na Karibské ostrovy dostanete a vtedy vám znalosť, že tu bol Kolumbus, ešte rozšíri váš zážitok. Každý človek pochopí, čo vidí, až keď veciam porozumie.
Táto cesta je najznámejšia a tak mnohí ovládajú dokonca pikošky ako názvy Kolumbových lodí (Santa Maria, Pinta a Niña). 3. augusta vyrazili z Palos de la Frontera v blízkosti španielskeho mesta Huelva. Kolumbus všetkým tvrdil, že sa budú plaviť týždeň, dva, ale ani po mesiaci nezazreli pevninu. Na lodiach sa chystala vzbura, hlasom posádky bol Martin Pinzon, chceli to otočiť domov a Krištof Kolumbus musel 6. Kolumbove znalosti o takzvaných obchodných vetroch v Atlantiku boli v čase jeho prvej plavby nedokonalé. Zdá sa, že navigačnú techniku na cestovanie v Atlantiku ako prví využili Portugalci, ktorí ju nazvali volta do mar (otočenie mora). Plavbou po 28. rovnobežke priamo na západ z Kanárskych ostrovov počas hurikánovej sezóny, plaviac sa po takzvanej konskej zemepisnej šírke stredného Atlantiku, Kolumbus riskoval, že sa buď jeho plavba úplne zastaví, alebo narazí na tropický cyklón. 12. októbra 1492 v skorých ranných hodinách po 37-dennej plavbe Krištof Kolumbus pristál na druhom brehu Atlantiku. Tento dátum sa považuje za deň objavenia Ameriky. Kolumbus pristál pri malom ostrovčeku na Bahamách, všetky tri lode zakotvili ďalej od brehu, na ktorý doveslovali malými člnmi. Krištof sa dostal na pláž, na ktorej si kľakol a modlil sa. Práve svitalo. Následne ostrov pomenoval San Salvador.
Krištof Kolumbus pristáva v Amerike
Kolumbus sa následne celé mesiace plavil z ostrova na ostrov v oblasti, ktorú dnes poznáme ako Karibik, hľadajúc „perly, drahé kamene, zlato, striebro, korenie a iné predmety (tovar)“, ktoré sľúbil svojim španielskym patrónom. Veľa toho však nenašiel. „Na každom ostrove nás vítali s veľkou štedrosťou. Podľa nášho zovňajšku nás pokladali za bohov a takto sa k nám aj náležite správali,“ popisuje Kolumbus. Taktiež popisuje prvé problémy, napríklad ako Alfonza poštípal had a on prakticky okamžite zomrel. Tu si spomínam na svoje prvé cesty, keď som sa ešte v džungli nevedel orientovať. Prvé kroky do skutočného neznáma sú veľmi nebezpečné. Domorodcov učia pohybovať sa v pralese ich rodičia a oni nepredpokladajú, že to niekto neovláda. Niekedy sa mi zdá, že existuje čosi ako kmeňové vedomie a aj malé indiánske deti vidia v džungli vždy viac než ja. Každopádne, ani dospelí indiáni mi nikdy nič nepovedali, nevysvetlili a musel som sa učiť na vlastných chybách. Im proste ani nenapadlo, že toto neviem. Cestovateľ, ktorý ide skutočne do neznáma, sa, ak nemá dobrého učiteľa, musí naučiť mnoho vecí sám a ako v každej jednej činnosti ide o stovky detailov. Všetko pochopíte iba opakovaním keď sa vám jednotlivé úkony dostanú pod kožu.
Na Štedrý večer 1492 posádka riadne oslavovala a riadenie lode nechala plavčíkovi, ktorý náročnú funkciu nezvládol a Kolumbovou vlajkovou loďou narazil do koralového útesu. Bolo to na severnom pobreží veľkého ostrova, ktorý Kolumbus pomenoval podľa krajiny, ktorá mu dala možnosť túto cestu uskutočniť ako malé Španielsko - Hispaniola. Dnes je ostrov rozdelený medzi dve krajiny, Dominikánsku republiku a Haiti. Posádka strávila veľmi neveselé Vianoce zachraňovaním nákladu Santa Marie pri dnešnom Cap Haitien. Kolumbus však napriek prekérnej situácii píše: „Hispaniola je zázrak. Hory a kopce, roviny a pastviny sú úrodné a krásne... V januári 1493 Kolumbus zanechal takmer 40 členov posádky v prvom (provizórnom) európskom sídle v Amerike, ktoré pomenovali La Navidad (Vianoce) a on sa na lodi Niña vrátil do Španielska. Cestou Niña zažila strašnú búrku a námorníci sa modlili, že ak prežijú, sľubujú, že sa pôjdu pomodliť do prvého kostola. Búrka sa skončila a zrazu zazreli ostrov, o ktorom Kolumbus tvrdil, že sú to portugalské, teda nepriateľské Azory. Ostatní námorníci verili, že sú omnoho severnejšie. Kolumbus mal pravdu a keď v noci 17. februára Niña zakotvila na ostrove Santa Maria odtrhli kotvu. Ostrovania sa zhromaždili na brehu s jedlom a dovolili výprave splniť si sľub ísť sa pomodliť do najbližšej svätyne. Kolumbus vyslal polovicu posádky, ktorá sa pomodlila vo svätyni Panny Márie... a potom ich všetkých zajali. Hlavným cieľom bol samozrejme Kolumbus, ktorý sa prejavil aj v tomto spore ako múdry a rozhodný líder. Po dvoch dňoch všetkých prepustili a oni mohli vyraziť ďalej. No dobrodružstvo to bolo až do konca, keď búrka prinútila lode pristáť v srdci nepriateľa, v Lisabone. Kolumbus sa stretol s portugalským kráľom Joaom II. v nedeľu 10. marca severovýchodne od Lisabonu v usadlosti Vale do Paraíso. „Kto dá viac, ten berie,“ myslel si Janovčan, ktorému bolo Španielsko ukradnuté. No kráľ Portugalska na prevratný Kolumbov objav nezareagoval, a tak Kolumbus odplával do Barcelony, kde sa 15.
Návrat Krištofa Kolumba bol triumfálny. Bol povýšený na admirála a z niktoša sa stal šľachtic pohybujúci sa v najvyššej spoločnosti. Neohrabane a nezvládajúc intrigy dvora, ale bol TAM. Jeho milenka Beatriz Enríquez de Arana, s ktorou mal syna Ferdinanda,si užívala výslnie sveta. Pápež Alexander VI. Kolumba pomenoval ako objaviteľa tzv. Oficiálnym účelom druhej cesty bolo obrátiť domorodých Američanov na kresťanstvo. Predtým, ako Kolumbus opustil Španielsko, bol nasmerovaný Ferdinandom a Izabelou, aby udržiaval priateľské, ba až láskyplné vzťahy s domorodcami. Tentoraz vyplával 25. septembra 1493 z mesta Cadiz, ktoré založili kedysi Feničania a kde som viedol svoju prvú BUBO výpravu už v lete 1993. Druhá cesta trvala omnoho dlhšie než prvá a bola aj omnoho grandióznejšia. Už 3. novembra 1493 pristál pri drsných svahoch ostrova Dominica (nie Dominikánska republika), na dnes ekologickom ostrove, o ktorom sa hovorí, že je jediný, ktorý by dnes Kolumbus ešte spoznal. BUBO sem realizovalo zájazdy ako prvá cestovná kancelária v SR aj ČR a mnoho našich sprievodcov odvtedy prešlo ostrov krížom krážom. Šofér, statný černoch menom Izrael, ktorý nás tu prepravuje, vozieval aj Johnnyho Deppa, keď tu natáčali prvých Pirátov z Karibiku. Filmári si vybrali v Karibiku najkrajšie a ešte neokukané lokácie. Na tomto panenskom ostrovnom štáte nájdete aj posledných Indiánov Karibiku, Karibov. To je smutné, no o tom píšem nižšie. Následne Kolumbus objavil ostrovy Malých Antíl ako Guadeloupe, Antigua, Saint Martín, St. Croix (Americké Panenské ostrovy), Virgin Gorda (Britské Panenské ostrovy). Preplavili sa do Veľkých Antíl - presné rozdelenie v mojom encyklopedickom blogu o ...