Kto vlastne bol jeden z najznámejších svätých - František z Assisi? Anselm Grün rozpráva napínavý príbeh jeho života: o mladíckej rozmarnosti, o tom, ako sa neskôr rozhodol vzdať bohatstva a viesť jednoduchý život, ako sa zhováral s vtákmi, ako skrotil vlka v Gubbiu alebo skomponoval známy Chválospev stvorenia. Rozprávanie dopĺňajú jemné ilustrácie Giuliana Ferriho.
Svätý František z Assisi
Od mladíckej nerozvážnosti k obráteniu
František bol pokrstený ako Giovanni (Ján), podľa Jána Krstiteľa. František získal pomerne dobré vzdelanie a vo svojej mladosti viedol bezstarostný život s dostatkom finančných prostriedkov. Bol neustále šťastný, okúzľujúci a rodený vodca. Ako rástol, stal sa vodcom skupiny mladých ľudí, ktorí trávili noci búrlivým životom. František sám povedal: „Žil som v hriechu.“
František napĺňal otcovu predstavu, zaľúbil sa do Francúzska. Páčili sa mu francúzske piesne, francúzske romance i potulní trubadúri, ktorí putovali Európou. Bol tiež dobrý v obchode. Ale František chcel viac, viac ako len bohatstvo. No nie svätosť. František chcel byť šľachticom. Vojna bola tým miestom, kde sa dá získať sláva, po ktorej túžil.
Keď po roku vychádzal z väzenia, mal za sebou viacero existenciálnych sklamaní: jeho mladíckym snom bolo stať sa široko-ďaleko známym rytierom, v boji však utrpel potupnú porážku; namiesto užívania si mládeneckej sily, životaschopnosti a bojovnosti sa vo svojich dvadsiatich rokoch musel vyrovnávať s telesnou slabosťou a chorobou.
Začal sa postupný proces jeho obrátenia. Začal sa vyhýbať svojim obľúbeným kratochvíľam a bohémskym priateľom. Jedného dňa pri potulke krajinou sa František, ktorý miloval krásu a nenávidel nepodarky, stretol sa s malomocným. Hoci mal odpudivý výzor a zapáchal, František zoskočil z koňa a pobozkal malomocnému ruku. Františka naplnila radosť. Ako odchádzal, chcel mu ešte zakývať, ale malomocný zmizol. Pochopil to ako test od Boha a on tým testom prešiel.
Keď sa po svojom návrate modlil v kostole San Damiano, prehovoril k nemu Kristus z kríža. Trikrát zopakoval: „František, nevidíš, že sa môj dom rozpadá? Oprav ho!“ František si okamžite zadovážil stavebný materiál a začal opravovať kostol, v ktorom sa práve modlil.
Život v chudobe a službe
Potom opustil všetko - domov, život v bohatstve, vlastnú rodinu - a v úplnej chudobe žil radosť a jednoduchosť evanjelia. Nemal nič... a mal všetko. Zo začiatku žil v samote, hľadajúc Božiu blízkosť, potom v pokornej službe vyšiel medzi ľudí. Rovnakú úctu, česť a lásku, akú preukazoval pápežovi, preukazoval aj žobrákovi. Neodvracal sa od nikoho, ani od najúbohejšieho z úbohých. Staral sa o malomocných, chodil bosý, spával pod hviezdami, žobral... A svojím konaním pritiahol mnohých. Neskôr sa stal zakladateľom rehole františkánov.Pri súdnom pojednávaní, ktoré sa konalo na jar roku 1206 verejne na námestí, sa František vyzliekol donaha, dramaticky sa vzdal svojho dedičstva a zriekol sa svojho otca slovami: „Do dnešného dňa som ťa volal svojím otcom na tejto zemi, odteraz však chcem hovoriť: Otče, ktorý si na nebesiach.“ Od tej chvíle žil František v dobrovoľnej chudobe ako pustovník na okraji spoločnosti.
24. februára 1208 na sviatok sv. Mateja ho pri omši v kostole Santa Maria degli Angeli zaujala pasáž z Evanjelia podľa Matúša o vyslaní učeníkov: „Choďte a hlásajte: Priblížilo sa nebeské kráľovstvo. […] Neberte si do opaskov ani zlato ani striebro ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat ani obuv ani palicu…“ František pochopil tieto slová ako priamu a jednoznačnú výzvu žiť ako dvanásti Ježišovi učeníci, apoštoli (tzv. apoštolský život, lat. vita apostolica) a skromne zvestovať vieru.
V lete alebo na jeseň roku 1210 (podľa niektorých zdrojov už v roku 1209) získal František od pápeža ústne povolenie žiť v chudobe a kázať pokánie. Zaslúžil sa o to aj kardinál Ugolino, neskorší pápež Gregor IX. Podľa populárnej tradície nechcel Inocent Františka najprv vôbec prijať, presvedčil ho však sen, v ktorom videl rúcajúci sa kostol (cirkev), ktorý podopiera chudobný muž. Keď Františka prijal, spoznal v ňom muža zo svojho sna a jeho regulu schválil.
V roku 1212 vznikol prvý františkánsky kláštor v Toskánsku neďaleko Cetony a mužská Rehoľa menších bratov. V tej dobe bol František vysvätený za diakona a ním zostal po celý život, pre svoju skromnosť a z úcty ku kňazstvu. František nebol reformátor; modlil sa za obrátenie k Bohu a poslušnosť Cirkvi. František musel počuť o úpadku Cirkvi, ale vždy sa správal k Cirkvi a jej ľuďom s najväčším rešpektom.
Láska k stvoreniu a stigmatizácia
Františkovo bratstvo zahŕňalo všetko Božie stvorenstvo. Veľa bolo popísané o Františkovej láske k prírode, ale jeho vzťah bol viac ako len to. My hovoríme o niekom, že miluje prírodu a to znamená, že trávi svoj voľný čas v lese a obdivuje jeho krásu. Ale František skutočne cítil, že príroda, všetko Božie stvorenstvo, je časť jeho bratstva.V roku 1212 prichádza za ním Klára - assiská šľachtičná, ktorá túži kráčať za Kristom v jeho šľapajach. Spolu s Františkom zakladajú rád chudobných panien, ktoré sa neskôr nazvú klariskami. Pre ľudí žijúcich vo svete zakladá sv. František roku 1221 svetský tretí rád. Tak dal laickým mužom a ženám možnosť uskutočňovať v občianskom živote evanjeliové rady. Z tohto hnutia vyšli neskôr mnohí laickí apoštoli a mnohí svätí.
Na Vianoce 1223 adoruje Krista v jasliach v Grecciu, kde pripravil „živý betlehem“ a takto dal základ vianočnej tradícii. Za Ježišom kráča aj na Kalváriu, ktorou sa pre neho stal vrch Alverno. Sám František mal účasť na Kristovom utrpení aj inou veľkou milosťou, keď počas zjavenia 14. septembra 1224 mu ukrižovaný Ježiš vtisol krvavé znaky utrpenia - stigmy. Je to prvý známy prípad stigmatizácie v dejinách Cirkvi. V tom čase František takmer oslepol a naplnený radosťou skladá Pieseň „brata Slnka“.
Pozemský život sv. Františka sa končí večer 3. októbra 1226, čo ale podľa vtedajšieho počítania času sa počítalo už k nasledujúcemu dňu, preto sa jeho sviatok slávi 4. októbra. V roku 1228 ho pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého a v roku 1939 ho pápež Pius XII. vyhlásil za patróna Talianska. V roku 1980 ho Ján Pavol II.
Odkaz svätého Františka
Svätý František zanechal hlboký odkaz, ktorý inšpiruje milióny ľudí po celom svete. Jeho život bol svedectvom radikálnej chudoby, pokory a lásky k Bohu a k blížnym. František nás učí rešpektovať všetky stvorenia a rozpoznávať v nich "bratov" a "sestry". Jeho lásku k Bohu i stvoreniu vyjadruje Chválospev Stvorenstva, ktorý František napísal inšpirovaný Bibliou i samotným Stvorenstvom.František, potulný boží spevák, žil život, ktorým odpovedal na klopanie Boha na svoje srdce. Miloval svoj život a žil ho naozaj naplno pre spolubratov, chudobných a Cirkev.
Diela inšpirované svätým Františkom
Svätý František inšpiroval aj mnohých ďalších autorov a umelcov. Medzi zaujímavé diela patria:
- Krížové cesty so sv. Františkom a jeho nasledovníkmi od Martina Kollára
- Matka Zem, brat Slnko, sestra Voda od Rema Lupiho
- 5 spôsobov, ako povedať milujem ťa od Massima Chieruzziho a Roberty Carty
Knihy o svätom Františkovi z Assisi
Existuje množstvo kníh, ktoré sa venujú životu a dielu svätého Františka z Assisi. Medzi najznámejšie patria:
- Svätý František z Assisi od Johannesa Jørgensena
- František z Assisi: Nový kritický životopis od Augustine Thompsona
- Svätý František v Piesni brata Slnka od Zdzisława Józefa Kijasa
- Svätý František od Anselma Grüna
| Kategória | Príklad | Popis |
|---|---|---|
| Životopisy | Svätý František od Anselma Grüna | Rozprávajú príbeh života svätca |
| Modlitby | Korunka k svätému Františkovi z Assisi | Pomáhajú vyprosiť príhovor svätca |
| Umenie | Obrázok: Svätý František z Assisi | Znázorňuje svätca a jeho život |
| Inšpiratívne diela | Matka Zem, brat Slnko, sestra Voda | Úvahy nad ochranou stvorenstva |