Svätojánska noc je obdobie opradené tajomstvami a čarami. Podľa kalendára pripadá na 24. jún, no oslavy sa často konajú v predvečer tohto dňa. Letný slnovrat označuje koniec jari a začiatok astronomického leta, a tento rok pripadol na 21. jún.
„Letný slnovrat sa oslavuje na celom svete už od nepamäti a pre Slovanov bol jednou z najvýznamnejších udalostí roka. Je oslavou Slnka ako zdroja života na Zemi, ktoré vplýva na plodnosť, úrodu a tým aj dostatok obživy pre ľudí. Základnou zložkou zvykov vítania leta bol oheň, predovšetkým vatry, okolo ktorých sa spievalo a tancovalo.“
Známa svätojánska vatra, skákanie zaľúbencov cez oheň, vyhadzovanie horiacich metiel či privolávanie dažďa. To sú len niektoré svätojánske zvyky, ktoré sa v istých kútoch Slovenska zachovali dodnes. Ešte v 19. storočí bol 24. jún významným sviatkom kalendára sláveným v ľudovej kultúre.
Pôvod a Význam Svätojánskej Noci
V ľudovom prostredí sa v ňom počas stáročí prepojili pôvodné archaické obyčaje letného slnovratu spojené s kultom Slnka (21. jún) a s cirkevným sviatkom sv. Jána Krstiteľa (24. jún). Svätojánske zvyky spoločne slávili celé obecné spoločenstvá nielen v kysuckých obciach a osadách, sú známe na celom Slovensku i v blízkom prostredí moravsko-sliezskeho pomedzia hraničiaceho s Kysucami.
V svätojánskych zvykoch a hrách zohrával významnú úlohu predovšetkým oheň v podobe jánskych ohňov, voda v podobe svätojánskej vody v studničkách, potokoch i čarovnej rosy, či zeleň v podobe liečivých bylín a kvetov na horských lúkach. Tieto symboly nadobúdali v svätojánsku noc výnimočnú magickú moc prinášajúcu zdravie, krásu, očistu ľuďom a ochranu ich príbytkom a hospodárstvam.
Svätojánska Noc, Čarovná Moc a Pastieri
Nie nadarmo sa v minulosti tradovalo, že svätojánska noc, má čarovnú moc. S prírodou a jej magickou silou boli v ľudovej tradícii nerozlučne spojení predovšetkým pastieri, ktorí rokmi horského života dokonale poznali účinky bylín i tajomstvá okolitej prírody. Neprekvapuje preto, že v tento deň pastieri slávili svoj sviatok a Ján Krstiteľ sa v cirkevnej tradícii stal ich patrónom, rovnako ako patrónom oviec, dobytka a domácich zvierat. Je i patrónom hospodárov, ochrancom úrody pred prírodnými živlami, búrkami ničiacimi krupobitím úrodu, ochrancom zdravia, fyzickej bolesti i duševného trápenia.
Príprava Vojany a Sila Očistného Ohňa
Starobylé jánske zvyky súvisia predovšetkým s archaickým kultom Slnka, ktorý slávili naši predkovia v spojení s letným slnovratom. Patrili ku kolektívnym sviatkom, na ktorých sa zúčastňovalo celé lokálne spoločenstvo. Ústredným symbolom svätojánskych obyčají bol očistný oheň, ktorému pradávna tradícia pripisovala výnimočnú moc ochranného symbolu.
Pálil sa počas svätojánskej noci v rôznych podobách, ktorým dominovali vatry, ale mládež zapaľovala aj horiace fakle a v starších časoch i slamené kolesá symbolizujúce slnečný kotúč, ktoré sa spúšťali po lúkach. Starí skúsení pastieri ich v minulosti dokázali zapáliť trením dreva a kôry. Už nejaký čas pred sv. Jánom začala mládež chystať popri pasení dobytka suché konáre, raždie a kmene stromov, ktoré zbierali v lese a nosili ich k pastierskym šopám pri salašoch.
Keď už mali nachystaný dostatok dreva, začali s prípravou „vojany.“ Boli to vysoké starostlivo vystavané vatry z dlhých žrdí, medzi ktoré sa prekladali „jedľovce až do výšky žrdiek" tak, aby vytvorili pevnú konštrukciu a vydržali dlho horieť, pretože okolo nich následne v noci prebiehali všetky magické svätojánske zvyky. Vojany dosahovali výšku niekoľkých metrov a stavali sa na kopcoch vo viacerých osadách, pričom museli byť podľa archaického zvyku v starších dobách postavené na kopcoch smerujúcich na všetky svetové strany.
Keď Prichádza Svätojánska Noc
Keď sa deň pomaly ponáral do tmy, začali sa v predvečer sviatku schádzať pri „vojanách“ celé rodiny a väčšina obyvateľov osád. Počas sviatku svojho patróna boli dlhodobo osamote prebývajúci pastieri na salašoch obdarovávaní prichádzajúcimi ľuďmi z dediny jedlom symbolizujúcim život, teda napríklad vajíčkami, najčastejšie však chlebom a tvarohom - tzv. „merindou". Do kopcov k vatrám prichádzali predovšetkým mládenci a dievky z okolia, ale magickú silu prichádzajúcej svätojánskej noci si nenechali ujsť ani starší, ktorí spomínali i rozprávali tajomné príbehy, napríklad o strigách a bosorkách, ktoré mala sila horiacej vatry zahnať z lúk, aby v svätojánsku noc netrhali čarovné byliny so zlým úmyslom počarovať nimi dobytku a nechali svätojánske byliny a rosu na lúkach dievkam na ich ľúbostné čary a veštenie.
Moc a veľkosť vatry tak mala ochrániť svätojánske zvyky a zábavu pred negatívnymi silami a chorobami. Nielen mladí, ale i dospelí preto s napätím očakávali moment, kedy sa na oblohe zjaví prvá hviezda.
Ohne sa Rozhoreli s Prvou Hviezdou a Začala Magická Noc
Keď sa zjavila prvá hviezda nad obzorom, na kopcoch nad dedinami sa po chotároch rozhoreli mohutné žiariace ohne vytvárajúce magickú atmosféru. Začalo sa veselie sprevádzané spevom a tancom, ktoré trvalo až do samého rána. Pri tanci okolo ohňa ľudia získavali živototvornú silu a ochranu pred vplyvom bosoriek. Horiaca vojana svojim ohňom vyjadrovala triumf svetla nad tmou predstavujúcou temné sily, bosorky a choroby. Do vatier sa symbolicky hádzali zodraté brezové metly, ktoré sa v ľudovej viere spájali s bosorkami. Svätojánske tance vo svetle vatier prinášali v ľudovej viere telesnú i duchovnú očistu.
Dievky pri vatre počas letnej noci začali pliesť vence z lúčnych kvetov a bylín nazbieraných počas svätojánskej noci z deviatich medzí, ktoré museli prehodiť cez vatru, aby sa dobre a najlepšie do roka vydali. Ak venček nespadol do vatry a zavesil sa na konár stromu, potom z nich veštili, za ktorého mládenca sa vydajú. Mládenci i dievky preskakovali cez vatru, pretože ohňu sa v túto magickú noc pripisovala očistná sila prinášajúca predovšetkým zdravie, ale i mágiu spojenú s láskou. Ak spoločne ruka v ruke zaľúbenci preskočili vatru, ich lásku už nič nemalo rozdeliť.
Keď Rastliny Prehovoria a Zjavujú sa Poklady
Očistno-magická a ľúbostná moc sa snúbila vo všetkom, čo sa počas noci dialo. Ľudia na Kysuciach verili, že počas svätojánskej noci sa dejú magické a tajomné veci. Napríklad rastlinám nazbieraným dievkami pred východom slnka sa pripisovala schopnosť pričarovať mládenca, zdravie i krásu. Verilo sa, že v svätojánsku noc liečivé rastliny prehovoria, akú chorobu vyliečia.
Spolu s halúzkami z lipy, vŕby, javora sa poľné svätojánske byliny prenesené cez dym „vojany“ nosili domov, aby ochránili ľudí, príbytok i celé hospodárstvo pred chorobami, strigami, krupobitím i požiarom z blesku. Halúzky z listnatých stromov sa zakladali za trám v izbe a za sväté obrazy. Svätojánske byliny si dávali dievky pod vankúš, aby sa im prisnilo o budúcom ženíchovi. Čarovná sila sa pripisovala aj svätojánskej rose. Ak sa ňou dievky umyli pred východom slnka, ich krása sa znásobovala. Behanie po lúke so svätojánskou rosou zaháňalo bolesť nôh. Obdobný význam malo aj svätojánske umývanie v potôčikoch, ktorých účinok sa zvyšoval na miestach, kde sa spájali.
Na tých miestach sa dievky umývali, aby mali zdravú pleť, červené líca a páčili sa mládencom. Ten, kto si takou vodou pretrel oči, tomu svätojánske mušky ukázali, kde v blízkosti papradia hľadať prepadnuté miesta s ukrytými pokladmi, čo sa dalo len počas svätojánskej noci.
Spojenie Tradícií
V svätojánskych obradoch a zvykoch kultu Slnka sa prepojila ľudová tradícia starých solárnych sviatkov slnovratu v podobe ohňa a svetla s cirkevným kalendárom a sviatkom narodenia sv. Jána Krstiteľa, posledného starozákonného proroka, a kazateľa pripravujúceho krstom ľudí na príchod nového svetla od Boha - Ježiša Krista. Podstata sviatkov si v ľudovom prostredí zachovávala po stáročia množstvo charakteristických zvykov a úkonov vychádzajúcich z osláv kultu Slnka a letného slnovratu, aj keď sa ich bohatosť do 20. storočia značne zredukovala.
Svätojánska Noc v Súčasnosti
V súčasnosti môžeme konštatovať, či už na základe nášho výskumu, ale aj na základe pozorovania, že jánske obyčaje sa do súčasnosti nezachovávajú a ak, tak len v niektorých lokalitách na Orave, a to v pozmenenej miere. Ak sa aj niekde zapaľujú vatry, už ich neuskutočňujú mladí ľudia, ale obyčaj pálenia jánskych vatier je dnes súčasťou realizácie folklórnych skupín v spolupráci s obcou a vyžaduje si zákonné dodržiavanie ochranných, bezpečnostných a protipožiarnych noriem. V konečnom dôsledku môžeme povedať, že dané obyčaje sú v súčasnosti na ústupe a v niektorých oravských obciach úplne zanikli.
Svätojánska noc je oslavovaná v deň letného slnovratu, ktorému priraďujeme dátum v rozmedzí 21. a 24. júna. Ide o najdlhší deň v roku, ktorý pre pohanov predstavoval víťazstvo nad temnými silami, oslavu boha slnka, nebezpečenstvo bosoriek a hojnú úrodu.
Zvyky a Poveria Svätojánskej Noci
- Pálenie vatier: Na počesť slnka a na ochranu pred zlom.
- Preskakovanie ohňa: Pre zdravie, silu a očistu.
- Zber bylín: Svätojánske byliny mali magickú a liečivú moc.
- Vence z kvetov: Dievčatá si zdobili hlavy vencami a veštili z nich budúcnosť.
- Kúpanie v riekach: Pre krásu a zdravie.
Na základe pozorovania počasia a prírody sa v období 24. júna zachovali viaceré pranostiky:
- „Na svätého Jána kukučka kukala a po svätom Jane kukučka prestane.“
- „Na svätého Jána otvára sa k letu brána.“
- „Na Jána dosť dlhý deň a predsa mu je koniec.“
V tento deň platil tiež zákaz hýbať zemou, siať či kopať. Vo svätojánsku noc bolo zvykom zbierať liečivé byliny. Pričom ešte aj dnes na Orave v niektorých obciach ľudia chodia pred dňom svätého Jána alebo v období Jána zbierať liečivé bylinky, ktoré si zviažu do kytíc a dávajú usušiť, aby si z nich neskôr pripravili čaj, hlavne v jesennom a zimnom období.
Súčasťou jánskych obyčajov boli aj obyčaje súvisiace s čarovaním a veštením vydaja. Dievčatá nielen na Orave, ale aj na inom území Slovenska, vili vence, ktoré spoločne púšťali dolu vodou. Tej, ktorej veniec plával najrýchlejšie, sa mala vydať najskôr. Na Orave bolo zvykom, hádzať venčeky na strechy domov, v ktorých bývali mládenci. Na ktorom rade šindľov sa veniec zachytil, o toľko rokov sa dievčina mala vydať.
Tabuľka: Významné Symboly Svätojánskej Noci
| Symbol | Význam |
|---|---|
| Oheň | Očista, ochrana, podpora plodnosti |
| Voda | Zdravie, krása, liečebné účinky |
| Byliny | Magická a liečivá sila |
| Vence | Veštenie budúcnosti, láska |
Svätojánska noc skrýva rôzne rituály a tradície našich predkov spojené s letným slnovratom. 24 jún, deň, kedy Jánovia oslavujú svoje meniny, sa považuje aj za deň narodenia Jána Krstiteľa. Svätý Ján je patrónom pastierov, kožušníkov či remenárov a preto ho oslavovali bohatými hostiami a pálením vatier. Ohne horeli na kopcoch, aby ich bolo vidieť z čo najväčšej vzdialenosti.
Tradície našich predkov ukazujú, že oheň mal očistnú aj magickú funkciu. Horiace kolesá umiestnili na vysoké stĺpy, čo predstavovalo slnko na nebi. Taktiež ich spúšťali do dolín, čo predstavovalo západ slnka. Naši predkovia si oheň ako živel veľmi považovali.
Ľudia verili, že na Jána má príroda najväčšiu moc. Tento deň bol ideálny pre zber liečivých bylín, kvôli ich veľkej sile a účinku. Láskavec zbierali pre šťastie, čistec na krásu, materinu dúšku na zdravie, ľubovník na lásku, harmanček, púpavu, listy jahody, prvosienku a papradie pre nájdenie skrytého pokladu.
Noc na Jána bola tiež plná lásky. Dievčence tiež vili vence z lúčnych kvetov a potom ich hádzali na stromy.
Svätojánska noc má svoju tradíciu aj v dnešnej modernej dobe. Stále viac ľudí sa stretáva pri jánskych ohňoch, oslavuje letný slnovrat a nové ročné obdobie.