Svätý Jozef, ženích Panny Márie, bol Bohom vyvolený za pestúna svojho jednorodeného Syna a za hlavu, živiteľa a strážcu Svätej rodiny. O svätom Jozefovi vieme veľmi málo, aj to iba zo Svätého písma. Pochádzal z Dávidovho rodu, čo znamená, že z rodu Kráľa Dávida, ktorého otec býval v Betleheme. Tu sa zaiste narodil aj Jozef.
Hoci pochádzal z kráľovského rodu, bol veľmi chudobný a presťahoval sa do Nazaretu kvôli práci - bol tesár. V Nazarete sa zasnúbil s dievčaťom menom Mária. Svätí otcovia tvrdia, že už bol v pokročilom veku.
Sväté písmo hovorí, že Panna Mária bola už zasnúbená s Jozefom, keď jej archanjel Gabriel zvestoval, že sa stane Božou matkou. Tajomstvo Božieho Syna však malo zostať pred ľuďmi skryté. Sprvoti o ňom nevedel ani Jozef. Keďže Jozef bol človek spravodlivý, nechcel Máriu vystaviť potupe, preto zamýšľal ju potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu za svoju manželku, lebo čo sa v nej počalo je z Ducha Svätého. Porodí Syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ Jozef urobil ako mu prikázal anjel. Česť a dobré meno Márie a Ježiša sa zachránili. Okrem toho Ježiš aj Mária potrebovali živiteľa a ochrancu.
V evanjeliu sa Jozef potom ešte spomína, ako šiel na základe rímskeho vládneho nariadenia o sčítaní ľudu s Máriou do Betlehema, odkiaľ pochádzal jeho rod, dať sa zapísať. A vtedy sa v tomto meste narodil Ježiš Kristus, ako predpovedali proroci. Najslávnejší Dávidov potomok a Spasiteľ sveta sa musel narodiť v jaskynnom útulku pre zvieratá, ako my hovoríme - v maštali.
Na ôsmy deň po narodení Ježiša sa konala jeho obriezka a po štyridsiatich dňoch jeho obetovanie v Jeruzalemskom chráme. Vždy Jozef vystupoval ako hlava rodiny. Svätá rodina sa z Jeruzalemského mesta vrátila do Betlehema. V plánoch Božej prozreteľnosti sa tam mali zdržať dovtedy, kým sa Ježišovi neprídu pokloniť mudrci z východu. Matúšovo evanjelium nám poskytuje aj tieto podrobnosti. Po ich odchode sa Jozefovi zjavil Pánov anjel a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zabil.“ On to všetko urobil. Musela to byť pre nich ťažká a nebezpečná cesta.
Po Herodesovej smrti sa anjel Jozefovi prihovára znova: „Vstaň, vezmi dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny.“ Tí čo striehli na dieťa už pomreli. Jozef sa vrátil do Galilejského kraja a usadil sa v meste Nazaret, aby sa splnilo- „bude sa volať Nazaretský.“ Pobyt Svätej rodiny v Egypte mohol trvať polroka až dva. Ich návrat do Jeruzalema nebol nápadný. Ďalej sa vo Svätom písme spomína Jozef iba raz, keď bol Ježiš dvanásťročný a celá rodina odišla do Jeruzalema na slávnosti, kde sa im Ježiš stratil a našlo ho až na tretí deň. Potom s nimi išiel domov a bol poslušný. Potom už evanjeliá Jozefa viac nespomínajú.
Jeho smrť bola svätá, veď verne plnil povinnosti, ktoré mu boli Bohom zverené. Smelo môžeme povedať, že jeho smrť v prítomnosti Ježiša a Márie bola skôr šťastným prechodom z časnosti do večnosti. Preto ho vzývame aj ako patróna dobrej smrti. Častou prosbou o príhovor tohto večného svätca získavame veľa milosti. Podľa cirkevnej tradície sa Jozef zaraďuje medzi najväčších svätcov. Pomáha nám vo všetkých potrebách. Pán nám chce bez pochyby ukázať, že v nebi uslyší všetky prosby toho, kto ho na Zemi poslúchal.
Istá legenda hovorí, že niekde hlboko v Betleheme je pochované telo viac ako dvetisícročného muža. Je stále neporušené a akoby zamrznuté v čase. Toto telo patrí svätému Jozefovi - manželovi Márie a pestúnovi Ježiša Krista. Ak je toto skutočne pravda, vo svete pokrytom tmavým popolom pochybností, bezbožnosti a nemorálnosti môže byť tento obrovský objav naším fénixom.
Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová hovorí: Jozef, ktorého som videla vo svojej vízii, mal okolo osem rokov. Bol veľmi nadaný a veľmi šikovný žiak, pritom bol jednoduchý, tichý, zbožný a vôbec nie ambiciózny. Často som ho videla, ako kľačí tvárou k stene a modlí sa s natiahnutými rukami.
Podľa nich vieme, že svätý Jozef mal 18 rokov, keď jeho rodičia odišli z tejto zeme. Jeho matka zomrela na chorobu. Bol to Jozef, ktorý sa jedného dňa stane patrónom šťastnej smrti. On jej v posledných dňoch slúžil. Svätý mládenec strávil veľa večerov, pozoroval svoju matku na smrteľnom lôžku a pomáhal jej. Alebo sa za ňu modlil.
Svätý Jozef, trpiaci a oslabený stratou svojej matky, mal len málo času na trápenie, keďže po smrti jeho matky ochorel aj jeho otec. Pokračoval vo svojej úlohe oddaného syna a slúžil svojmu otcovi tak ako pomáhal aj svojej matke a slúžil mu v posledných chvíľach.
Ctihodná Mária de Agredou, matka Mária Cecilia Baijová a blahoslavená Anna Katarína Emmerichová tvrdia, že Jozef bol mladým mužom v čase svojho sľubu Márii. V priebehu vekov ho umelci zobrazovali ako staršieho človeka hrbiaceho sa s palicou, sotva schopného stáť. Jozef ale nebol starým človekom. Boh si ho vybral ako silného, energického muža, ktorý bol schopný podporovať svoju rodinu.
Anna Katarína hovorí: Keď sa blížil čas Ježišovho verejného účinkovania, videla som ho stále viac osamelého a v meditácii. V tom čase, keď mal Ježiš tridsať rokov, začal Jozef chorľavieť. Videla som Ježiša a Máriu často s ním. Mária sedávala na zemi pri jeho posteli alebo na nízkej stoličke, ktorá slúžila aj ako stôl. Zriedkakedy som ich videla jesť, ale keď sa chceli najesť, vždy priniesli nejaké občerstvenie aj k posteli sv. Jozefa.
Keď Jozef zomrel, Mária sedela pri čele postele a držala ho v náručí. Ježiš stál tesne pri nej blízko Jozefovej hrude. Celá miestnosť bola plná svetla a anjelov. Po jeho smrti mu ruky prekrížili cez prsia, zabalili od hlavy až po nohy do bielej plachty, položili do úzkej rakvy a umiestnili do nádhernej hrobky, ktorú im daroval istý dobrý človek.
Len pár mužov šlo za rakvou spolu s Ježišom a Máriou. Ale videla som aj, ako ho sprevádzali anjeli a celý sprievod bol obklopený svetlom. Ostatky Jozefa potom odviezli kresťania do Betlehema a pochovali.
Jozef musel zomrieť pred Pánom, pretože by nemohol zniesť Jeho ukrižovanie. Bol príliš jemný, veľmi miloval Ježiša. Počas života veľmi trpel kvôli prenasledovaniu, ktoré jeho zverenec skusoval zo strany Židov.
Po smrti Jozefa sa Ježiš s Máriou presťahovali do malej dediny s niekoľkými domami medzi dedinkami Kafarnaum a Betsaida. Muž menom Lévi, ktorý bol blízkym priateľom Svätej rodiny, daroval Ježišovi dom, kde rodina zostala. Stál osamote blízko akejsi stojacej vody. Zopár ľudí od Léviho bývalo s nimi v dome ako služobníctvo a sám Lévi im nosil všetky potreby z Kafarnaumu. Na tomto malom mieste dožíval otec sv.
Anna Katarína Emmerichová sa stala známou vďaka svojim rozsiahlym víziám, ktoré zahŕňali udalosti zo Starého a Nového zákona, ako aj detaily zo života Ježiša Krista a Panny Márie. Tieto videnia boli zaznamenané Clemensom Brentanom a publikované v niekoľkých knihách, ktoré sa stali populárnymi medzi veriacimi. Medzi najznámejšie patria:
- Život Preblahoslavenej Panny Márie
- Bolestné umučenie nášho Pána Ježiša Krista
- Tajomstvá Starého a Nového zákona
Jej vízie o najintímnejších častiach života Ježiša, Márie a svätých oživili mimoriadne príbehy nadprirodzených postáv, ktoré takto akoby vystupovali zo strán starých knihy.Všetky jej úžasné vízie o živote Krista uverejnil v knihe Umučenie Pána Ježiša vo videniach Anny Kataríny Emmerichovej (1883).
Podaktorí tvrdia, že Anna Katarína Emmerichová, ktorej sa priznali hrdinské čnosti, by už bola kanonizovaná, keby sa Brentano nepodujal prepísať jej videnia. Preto, aby proces kanonizácie pokročil, boli tieto spisy vynechané z protokolov kanonizačného procesu s odôvodnením, že ich autorkou nie je ona, ale básnik.
„Boh opakovane zjavoval svojej služobnici, že poznanie svätých právd nebolo určené len jej, ale malo slúžiť na povzbudenie veriacich, malo byť znamením toho, že On neustále žije so svojou Cirkvou a je stále prítomný. Preto sa Anna Katarína vždy snažila sprostredkovať svoje videnia, ale až do veku štyridsaťštyri rokov nenašla nikoho, komu by s dôverou vyrozprávala to, čo jej bolo umožnené vidieť.
„Mnohé úžasné informácie, ktoré som dostala z Božej milosti, mi neboli dané len pre moje poučenie, pretože som mnohé nedokázala pochopiť, ale na to, aby som ich odovzdala iným. Ako sme spomínali, Anna Katarína hneď spoznala v Brentanovi človeka, ktorý mal zapísať jej videnia. S tým súhlasili aj ich súčasníci ‒ mnohí aj vysokopostavení priatelia Anny Kataríny dovolili, aby Brentano strávil pri nej roky. Medzi nich patril münsterský biskup, do ktorého právomoci patril Dülmen, i duchovný otec Overberg, ktorí ubezpečovali básnika, že je vítaný a jeho úloha je v súlade s Cirkvou.
Medzi vedcami prebieha výmena názorov o pôvode obsahu spisov, ktoré zozbieral Brentano ‒ koľko v nich pochádza priamo od vizionárky a koľko z nich vyšlo z básnikovho pera?
Nevypovedaný príbeh: Jozef, pozemský otec Ježiša Krista
Významné publikácie o svätom Jozefovi
- Svätý Jozef, ženích Panny Márie - Publikácia, ktorá sa zaoberá životom a poslaním svätého Jozefa.
- Svätý Jozef videný Annou Katarínou Emmerichovou - Kniha, ktorá zhŕňa videnia Anny Kataríny Emmerichovej o svätom Jozefovi.
Svätý Jozef sa svojou dobročinnosťou zapísal viac do sŕdc ľudí ako do kníh. Aj preto je jeho úcta rozšírená po celom svete. Obráťme sa k nemu s veľkou dôverou a prosme o dobrotu srdca, ktorú potrebujeme všetci, aby svet okolo nás bol lepší.