Svätý Jur je starobylé mestečko, ktoré leží vo vínorodom kraji na úpätí Malých Karpát, necelých 14 km od Bratislavy. Mesto sa nachádza v Bratislavskom kraji a okrese Pezinok. Webová stránka mesta je www.svatyjur.sk.
Začiatky osídlenia mesta sa odhadujú do doby predhistorickej. Okolo roku 3000 pred naším letopočtom sa usadili na vyvýšenom ostrove v močarine pralesa Šúr ľudia mladšej doby kamennej, ktorí sa už zaoberali poľnohospodárstvom.
Z doby veľkomoravskej pochádza vznik mohutného hradiska, ktoré patrilo do systému tzv. Bratislavskej brány spolu s ďalšími strážnymi pevnosťami v Bratislave, Devíne a v Devínskej Novej Vsi.
Hradisko Neštich.
História a názov
Najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Svätého Jura je z roku 1209, avšak nie je to dokument o založení mesta. Svätý Jur sa ako osada s právom trhu spomína v roku 1209 ako Zengurg, v roku 1216 Sengurg, v roku 1278 Sanctus Gergius, v roku 1459 od Swateho Girzie, v roku 1773 Sw. Jur, v roku 1960 Jur pri Bratislave, v 90. rokoch 20. storočia opäť premenovaný na Svätý Jur, maďarsky Szentgyörgy, Nestich,Sentgyörgyújtelep, nemecky Sankt Georgen, Sanct Georgen, latinsky Danum Sancti Georgii.
V chotári sa vyvinula obec Neštich , je doložená v roku 1557 akoWyffalw, roku 1773 Nestich, nemecky Neustit. Hradisko nad Neštichom, osídlenie z doby hallštattskej, veľkomoravské hradisko.
Svätý Jur sa ako osada s právom trhu spomína, keď ho kráľ daroval Šebušovi z rodu Poznanovcov, zakladateľovi grófskeho rodu za Svätého Jura a Pezinka. Fara sa spomína v roku v roku 1271. Prvá zmienka o svätojurskom hrade (castrum de Sancto Georgio) je z roku 1217, ale nie je známe, či išlo iba o hradisko, alebo už o hrad Biely Kameň.
V roku 1647 kráľ Ferdinand III. povýšil Jur na slobodné kráľovské mesto.
Tento bol sídlom svätojurských grófov, v roku 1540 ho získal Ján Zápoľský, neskôr Gašpar Serédy, v roku 1566 bratislavský župan Neuburg, po ňom Eck zo Salmu, v roku 1575 ho dostal do zálohu Krušič, po ňom s Krušičovou vdovou Illésházyovci, od roku 1611 ho vlastnili Pálffyovci. Spustol za tureckého nájazdu v roku 1633. Sídlo panstva preniesli ešte v roku 1609 do kaštieľa vo Svätom Jure.
Panstvu patrili obce Myslenice, Chorvátsky Grob, Blatné, Dolné Saliby, Čataj, Kráľová pri Senci, Nová Ves pri Dunaji, Ivanka pri Dunaji, Malá Paka, Horný Štál, Dolný Náražd, časť obcí Horné Mýto, kalinkovo, Nová Lipnica, Nové Košariská, Sklenárovo, Ohrady, Štvrtok na Ostrove, Tomášov, Most na Ostrove a Malinovo.
V roku 1722 vzniklo vyčlenením panstvo Kráľová pri Senci, v roku 1798 panstvo Dolný Náražd a už or roku boli odčlenené časti spomínaných obcí do panstva malinovo (Eberhard) Po týchto zmenách sa zvyšok panstva (Myslenice, Chorvátsky Grob, Blatno) v polovici 19. storočia spojil s panstvom Pezinok.
V 13. storočí ho dodídlili nemeckí hostia. V roku 1270 sa spomínajú vinohrady, ktoré sú však staršieho pôvodu. Vinohradníctvo bolo hlavným zamestnaním. Ľudovít I. udelil Svätému Juru právo výročných jarmokov, Ľudovít II. ho v roku 1525 oslobodil od mýta (v celom Uhorsku). Zemepáni obyvateľstvo mestečka utláčali, preto sa títo usilovali vymaniť spod zemepanskej závislosti. Matej II. vyčlenil mestečko v roku 1615 z panstva Svätý Jur a udelil mu odmenu, mesto mu bolo povinné dodávať na kráľovský dvor víno.
V rokoch 1603 - 54 si mesto postavilo hradby. V roku 1663 Turci Svätý Jur vypálili, o ľudí zabili a 500 odvliekli do zajatia. Začiatkom 18. storočia pustošili mesto vojská Františka Rákócziho II. Živelné pohromy postihli mesto v roku 1728, keď takmer vyhorelo a v roku 1744, keď topiaci sa sneh zničil vinohrady. V 19. storočí malo mesto vinohradnícko - remeselnícky ráz. V roku 1848 vznikali živelné nepokoje. Rozvoj obchodu s vínom podporilo napojenie Svätého Jura konskou železnicou na Bratislavu v roku 1840. V roku 1889 tu Karol Drächsler postavil továreň na výrobu zariadenia železničných vagónov. Obyvatelia sa aj po roku 1918 zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Po II. svetovej vojne bolo nemecké obyvateľstvo vysídlené.
Demografické údaje
Mesto má 5 747 obyvateľov a rozlohu 39.9 km2. Nadmorská výška je 147 m. n. m.
Celkový prírastok (súčet prirodzeného prírastku a migračného salda):
- Živonarodení a prisťahovaní: 186 osôb
- Zomretí a odsťahovaní: 163 osôb
- Celkový prírastok: +23 osôb
Sobášnosť a rozvodovosť:
- Počet sobášov: 23
- Počet rozvodov: 10
- Pomer sobášov ku rozvodom: 2.3
Rozloha a využitie pôdy
Celková rozloha je 39.8674 Km2 (3 986.74 Ha).
Rozdelenie pôdy:
- poľnohospodárska pôda 28%
- nepoľnohospodárska pôda 72%
Celkové využitie pôdy: orná p., chmelnice, vinice, záhrady, ovoc.
Pamiatky
Múzeá:
- Literárne a vlastivedné múzeum vo Svätom Jure
Pamiatky:
- Gotický kostol sv. Juraja je jednou z najstarších historických pamiatok Svätého Jura. Gotická stavba bez veže bola postavená v poslednej štvrtine 13. storočia. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je Oltár sv. Juraja z bieleho pieskovca z roku 1527 z dielne Štefana Pilgrama, ktorý bol zreštaurovaný v roku 1992.
- Budova prvej konskej železnice v Uhorsku, úsek Bratislava-Svätý Jur vystavaný v rokoch 1838-1840. Od roku 1873 železnica fungovala na parný pohon.
- Hradby mestského opevnenia, prevažne renesančné zo 17. storočia.
Kostol sv. Juraja.
Počasie
Predpoveď počasia pre Svätý Jur na 2025-09-03 04:00:00:
- Teplota: 15.3°C
- Zrážky: 00mm
- Oblačnosť: 36.7%
- Severozápadný vietor 2.8 m/s (10 km/h)
- Slnko od rána do večera.
Predpoveď počasia z yr.no, vďaka Nórskemu meteorologickému ústavu a NRK.
Mapové údaje pochádzajú z www.OpenStreetMap.org, databáza je prístupná pod licenciou ODbL. Mapový podklad vytvára a aktualizuje Freemap Slovakia (www.freemap.sk), šíriteľný pod licenciou CC-BY-SA. Fotky sme čerpali z galérie portálu freemap.sk, autori fotiek sú uvedení pri jednotlivých fotkách a sú šíriteľné pod licenciou CC a z wikipédie. Výškový profil trás čerpáme z SRTM.