Bratislavský kraj je ekonomicky najrozvinutejším regiónom Slovenska. Priťahuje záujemcov o prácu a bývanie nielen na území hlavného mesta, čomu zodpovedá veľkosť a lukratívnosť tamojšieho realitného trhu, ale aj v obciach. Bratislava a obce v jej okolí sa však už dávnejšie snažia vysporiadať s vážnym dlhoročným problémom - s viac alebo menej (ne)riadeným procesom suburbanizácie.
Viac ako 300 strán má návrh Zmien a doplnkov č.2 územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) v mierke 1: 50 000. Strategický dokument je aktualizáciou v 22 z 25 kapitol územného plánu, ktorá je pripravená a prerokovaná v súlade so zákonom.
Obyvatelia rozvíjajúcich sa obcí sú veľmi citliví na novú výstavbu domov, komunikácií, nových skladov aj logistických centier, pre ktoré má bratislavský región strategickú polohu. Tlak na výstavbu nových rezidenčných štvrtí a intenzívny rozvoj obcí na území BSK však pokračuje, čomu nie vždy zodpovedá úroveň občianskej vybavenosti.
Úlohou kraja je koordinovať regionálne a mikroregionálne súvislosti vrátane rozvojových plôch bývania. BSK má v súčasnosti cca 720-tisíc obyvateľov a návrh zmien a doplnkov uvádza veľkosť rozvojového obytného územia spolu až 10 359 ha, čo umožňuje zvýšiť počet obyvateľov až o pol milióna. Prognóza predpokladá v roku 2040 počet 766-tisíc obyvateľov.
„To znamená, že ak by sa tento územnotechnický potenciál, teda územná rezerva naplnila a všetky plochy by boli jedného dňa reálne aj zastavané, je potrebné takýto rozvoj podmieniť aj regionálnymi aspektami plánovania. BSK preto už dnes stanovuje nové cesty, vymedzuje koridory pre nové železničné trate či definuje regionálnu kostru rozvoja cyklodopravy,“ vysvetlil pozíciu krajskej samosprávy jeden z dvoch hlavných riešiteľov Zmien a doplnkov č.
Podľa informácií z BSK oslovili v procese prípravy Zmien a doplnkov č. 2 spolu 90 samospráv, podnety a pripomienky zaslalo 18 z nich. Svoje vyjadrenie k návrhu zmien a doplnkov pripravilo do konca roka 2022 aj metropolitné sídlo v kraji - mesto Bratislava, ktoré ovplyvňuje nielen svoj región na Slovensku, ale aj blízke pohraničné oblasti Rakúska a Maďarska.
Našou ambíciou bude, samozrejme, hovoriť s vedením BSK aj s obcami, ktoré samotné znášajú dôsledky rozrastania sa do krajiny, povedal bratislavský hlavný architekt Juraj Šujan s tým, že obce majú problém napríklad vo vzťahu starousadlíci a noví obyvatelia, ktorí s obcou vôbec nežijú.
„Dokonca sa často stáva, že v miestnych zastupiteľstvách hlasujú starousadlíci úplne inak ako zástupcovia nových obyvateľov. A potom dochádza k mnohým konfliktom.
Riaditeľka Rajecká zdôraznila, že priestorové využitie a funkčné usporiadanie územia je plne v kompetencii miest a obcí. Obce môžu v územnom plánovaní využiť napríklad záväzný regulatív 1.3.8.6.1, ktorý hovorí o nevytváraní novej, v krajine samostatne ležiacej zástavby mimo kompaktného zastavaného územia. Obce sa podľa Rajeckej nevedia vyrovnať so suburbanizačným tlakom. Na jednej strane vznikajú nové pracovné miesta, zlepšuje sa sociálna a technická infraštruktúra, ale na druhej strane strácajú svoju identitu. Hlavný riešiteľ návrhu zmien a doplnkov Matúš Bizoň ju dopĺňa kritickým postojom k územnému plánovaniu Bratislavy. V kontexte znižujúcej sa ponuky novostavieb sa zhoršuje aj celková dostupnosť bývania v Bratislave.
V prvej desiatke celoslovenského rebríčka veľkých obcí k 31. decembru 2021 je Bernolákovo v okrese Senec (9 154 obyvateľov) pred Smižanmi v okrese Spišská Nová Ves (8 796 obyvateľov) a Dunajskou Lužnou v okrese Senec (7 839 obyvateľov).
Vývoj indexu rastu bytov a obyvateľstva v BSK v rokoch 2000 - 2021:
| Index | Rast v rokoch 2000-2021 |
|---|---|
| Rast bytov | Uvedený v % |
| Rast obyvateľstva | Uvedený v % |
Nové využitie a rozvoj kultúrnych pamiatok v Bratislavskom kraji
Prvá generácia, ktorá sa presťahovala do satelitov za hranicami hlavného mesta, má veľké deti.
