Vinohrady a víno po stáročia ovplyvňovali každodenný život vo Svätom Jure. Stali sa hlavným motívom všetkého diania v meste, zdrojom bohatstva a sebavedomia mešťanov. Pri zakladaní viníc bolo potrebné vyklčovať lesy a prekopať pôdu pred vysadením viniča.
Pohľad na vinohrady v okolí Svätého Jura.
Výnimočná Poloha a Pôda
Svätý Jur je obdarený výnimočne vhodnou polohou pre pestovanie viniča, pričom podobné podmienky možno na Slovensku ťažko nájsť, azda len v Tokajskej oblasti. Okolo celej obce sú v podstate len južné a západné svahy. Pôdy sú tiež vynikajúce, piesočnaté alebo piesočnato-hlinité, len v naplaveninách potokov ťažšie. Obsiahnuté kamienky alebo aj väčšie kamene len zlepšujú jej záhrevnosť, ktorá je ešte umocnená ľudskou prácou tým, že veľké kamene sú sústredené do "rún", ktoré pôsobia ako obrovské akumulátory tepla. Veľmi priaznivý je vplyv rozľahlého jelšového lužného lesa zvaného Šúr, ktorý v lete zmierňuje horúčavy. Horské pásmo nad dedinou tlmí severné vetry, a tým znižuje silu zimných mrazov.
Vinohrady s rozlohou 5 hektárov sa rozprestierajú na strmých terasách nad mestom s orientáciou na juh a juhozápad, vďaka čomu majú vinice zabezpečený dostatok slnka. Oblasť sa vyznačuje žulovými a piesočnatými pôdami, ktoré sú dobre odvodňované. Terroir je vhodný najmä pre pestovanie odrôd Rizlingu, ktoré majú v tejto vinohradníckej oblasti bohatú históriu. Práve Rizlingu vyhovujú podmienky charakteristické množstvom teplých slnečných dní a zároveň relatívne chladných nocí.
Dnes v chotári dominujú štyri biele odrody viniča: Müller thurgau, Rizling vlašský, Rizling rýnsky a Veltlínske zelené, vysadené zhruba na 70 % plochy. Z malokarpatských viníc vám prinášame ikonické vína najmä z odrody Rizling rýnsky - Rizling Liebling a Rizling jurský.
Staré Tradície a Skúsenosti
Starí ľudia veľmi podrobne sledovali počasie. Verili, že bude dobrá úroda, ak sa na jeseň vinič zavčasu zbaví lístia, naproti tomu úroda bude biedna a kyslá, ak lístie opadá neskoro a necháva na letorastoch nožičky (stopky). Ak bola zima premenlivá a náležite sa striedalo počasie a nebola väčšmi vlhká ako mrazivá, bola to predpoveď dobrej úrody. Ak viničový krík mal okolo sviatku rytiera Juraja (24.4.) výhonky na 3 kolienka, pokladalo sa to za predzvesť dobrého vína.
Medzi najlepšie hony poblíž mesta patria Stoličiare, Perdzské, Hájniky, Kazáre, Dlhé, Tepluše, Prostredné a pod. Avšak úplne najlepšími honmi, z ktorých aj grófi Pálffyovci najradšej víno pili, sú Bujačky, Koliebky a Trezingáre. Smerom k bratislavskému chotáru s o niečo horšími podmienkami sa tiahnu hony Zuby, Gráfliky, Murná, Kúty (Kuldeky), Strieborné, Koláre, Cukrové a pod. Záhony Pri kúpeli, Šúrske a Žabky, ktoré sú hneď za mestom smerom k Bratislave, dávajú víno, ktoré často páchne po síre, najmä v suchých a horúcich rokoch.
Odrody, ktoré sa pestovali, delili vinohradníci do 4 tried. Na 1. mieste to bola Viridula (miestne Grünlagler). Bola veľmi podobná šopronskej Tumidule. Dávala husté, v zrelej fáze žltkasté hrozno s plnými podlhovastými bobuľami, ktoré sa v horúčave pozvrašťovali. V Bratislave si ju vôbec necenili, našim vinohradníkom však bola najdrahšia. Čím dlhšie jej počasie dovolilo visieť na viniči, tým náležitejšie vyzrela. Bobule, ináč zelené, dostávali priam voskovú farbu, keď ich slnko ďalej zohrievalo. Na 2. miesto kládli Cyrobotry = Cirifandle (dnes Silvánske). Pestovali tri sesterské odrody - červenú, zelenú a čiernu. Aj Frankulu a Runcinulu vinohradníci veľmi uznávali. Medovú chuť mali Melituly (Honigle). Skromnejšie plody mávali Augusty, ktoré sa často stávali potravou ôs, preto si ju mnohí necenili.
Odrody 3. triedy oplývali plodmi a boli najvhodnejšie na napĺňanie sudov. Medzi nimi sa vychvaľovali Grandikuly (Grozláky). Pre veľké prednosti boli obľúbené tri Muškáty, červenkastý, zelený a biely. Apia bola odroda vhodná na jedenie ale aj do sudov. Ďalšie veľmi úrodné odrody tretej triedy, ktoré odolávali dažďu aj suchu a výdatne liali, boli biela a červená Krassula, Bavorské, Albula a Tumidula. Veľa, ale kyslejšieho vína, dávali Lombardské (Lampert), Temianové, Bumasti (Truminer) a Fosforové (Izabela). Sem patrili aj Kozie cecky (Tvrdky), biele, veľké, čierne a zelené.
V 4. triede boli odrody, ktoré sa odporúčali iba svojou úrodnosťou, no kyslosťou sa odlišovali od iných, napr. Obezuly, Kuspiduly, Scirpuly, Hyppury, Dievčie hrozno a iné.
Rez vykonávali po roztopení snehu vo februári a to preto, že poranený vinič sa rýchlo vysušil a primerane pučal. V marci už rezačku neodporúčali. Kry nie staršie ako 8 rokov sa rezali na 2 prúty po 3 očká + 1 prút na 2 očká. Starším ponechali 3 ťažne po 6-7 očiek, i keď tento spôsob sa nepoužíval tak často. Vinič rozmnožovali dolovaním. Silnejšie kry pri kopačke celé zakopali do zeme, pričom ponechali 3, najviac 4 prúty, ktorých konce vyviedli nad zem a nechali zakoreniť. Na zimu kry vôbec nenahŕňali. Hoci v roku 1709 bola veľmi tuhá zima, ktorá zničila tu a tam nejaký krík, i tak Svätojurania nezačali kry nahŕňať.
Kopačky robili dve. Prvú chceli mať vždy začatú v čase medzi sviatkom Jozefa (19.3.) a Zvestovaním Márie (25.3.). Veľmi si zakladali na tom, ak sa mohli 2 týždne pred sviatkom Juraja (24.4.) dívať na vinohrad už pokopaný a poviazaný. Kopali do hĺbky dvoch stôp krampľami (dvojzubý kopál) zdola nahor. Potom nasledovalo vyplievanie, odstraňovanie zálistkov a okolo 20.5. druhá kopačka.
Oberačka sa začínala zriedka pred, no obyčajne okolo sviatku Šimona a Júdu (30.10.). Presný termín určoval hlasovaním mestský magistrát. Nik nemohol začať oberať skôr! Najprv sa oberali hony najbližšie k mestu, potom susediace s kúpeľom, nasledovali nižšie úbočia, vyššie úbočia a nakoniec celý chotár. Zavedené bolo dôkladné triedenie hrozna. Najprv sa oddelene oberali pozvrašťované bobule - cibéby z Viridúl (miestne Figové hrozno, Feigen, mávali po 3-4, najviac 5 strapcov!) a ďalších odrôd s najvyššou kvalitou, ktoré slúžili na výrobu samotoku. Potom nasledovalo ostatné hrozno zo všetkých kríkov, ďalej hrozno z potápancov a zo zadolovaných kríkov a nakoniec čierne na výrobu vína červenej a purpurovej farby.
Pri zbere cibéb sa na každé 3 putne pridávalo pol putne iného, čerstvejšieho hrozna. Pre túto zmes bola osožná Melitula, Cyrobotrus, žltá Rancinula alebo Frankula, Augusta a Albula. Táto zmes sa potom v „tunke“ šliapala umytými nohami potiaľ, kým cibéby nenasiakli šťavou z čerstvých bobúľ. Tak sa po lisovaní získal samotok, ktorým bol Svätý Jur preslávený. Obyčajnú úrodu plnili do iných sudov, pričom ponechali voľný priestor na jeden prst. Kvasenie začalo nie skôr ako na 4.-5. deň a trvalo približne mesiac.
Keď vinič na jar začal ožívať, rozbúrili sa vína znovu. Trvanlivosť vína závisela najmä od gazdu, ktorý musel dbať na stále dolievanie nádob. Tradovalo sa, že bolo zle, keď sa do pivničných prác miešala žena. Výstižne ktosi povedal: "Nebude trvanlivé, čoho sa raz žena dotkne prsníkmi." Sírenie používali len v prípade nejakej vady vína.
Odbyt pre Juranov nebol problémom, pretože prichádzali Moravania, Slezania, Poliaci, Česi, Sasi a iní kupci. Aj mnohí grófi (Pálffy, Ilešházi) či kardináli (jeho eminencia otec kardinál Čáky) pili pre svoje potešenie svätojurské vína. Ťažkosti spôsobovali len porcie (dane). Kráľovi a cisárovi bola ročná dávka 400 okovov vína (okov = 72,4 litra). Naturálne dávky zanikli až v roku 1741.
Takto opísal tento úspešný vinohradnícky rok významný slovenský polyhistor Matej Bel (1684-1749) vo svojom nemeckom článku O vinohradoch a vínach v Dolnom Uhorsku, ktorý uverejnil v sliezskom vedeckom časopise Sammlung von Natur- und Medizin- Geschichten roku 1722.
Svätojurské Vinohradníctvo a Vinárstvo v 17. a 18. storočí
Dorábanie vína vo Svätom Juri malo svoju dlhú mnohostoročnú tradíciu. Jurské vína patrili k uznávaným nielen v Uhorsku, ale vyhľadávali ho aj kupci zo vzdialenejšieho zahraničia.
Uhorské vína sa v prvej polovici 18. storočia rozdeľovali do troch skupín alebo tried: sírnaté, ohnivé a vápenaté. Sírnaté vína sa delili na: ušľachtilé a menej ušľachtilé, lebo prvé obsahovali voňavú síru, kým druhé zasa prchavú síru. O vínach s prchavou sírou bolo známe, že spôsobovali pijúcim opitosť skôr než si to všimli. Okrem toho ľuďom, čo ich stále popíjali zapríčiňovali zápal kĺbov, ďalej lámku rúk, kolien, dnu a niekedy aj migrénu. Tieto neduhy sa však prejavili skôr u cudzincov, než u domácich. Svätojurské, račianské, šopronské boli vína ušľachtilé (obsahovali najjemnejšiu síru), menej ušľachtilé boli vína bratislavské, devínske, grinavské, pezinské a modranské.
Uvedené sírnaté vína sa rýchlo kazili a ľahko chytali pleseň, keď sa nechali rok-dva skladovať. Potom sa zmenila ich prírodná farba, keď vyvanula prchavá síra. Preto vinohradníci v týchto krajoch zvykli zadymiť sudy sírou pred ich naplnením vínom alebo muštom. Robili to aj vtedy, keď vytiahli trochu vína zo suda alebo stiahli víno z kvasníc.
Kráľom vín v tomto čase bol v Uhorsku bezpochyby samotok - osobitný druh vína vyrobeného zo zosušených bobúľ špeciálnych odrôd viniča (tokajský výber, po maďarsky aszúbor, po nemecky Ausbruch). Tvrdilo sa o tomto víne, že sa dá z neho za pôsobenia ohňa vyťažiť trochu zlata. Uvedené víno okrem všeobecných darov malo aj liečivú silu, ktorá mala lepší účinok ako mnohé drahé lieky. Samotok mal zlatú farbu, vynikal aromatickosťou a takou chuťou a vôňou, že sa jednoznačne odlišoval od ostatných druhov vín. Okrem tokajského k najvýznamnejším patril aj jurský samotok. Jeho výroba mala svoje nepísané pravidlá, ktoré musel každý vinohradník dodržiavať.
Najprv sa pooberali osobitne pozvrašťované bobule - cibéby z Viridúl (odroda viniča nazývaná po nemecky aj Grünlagler, sladké husté žltkasté hrozno s podlhovastými bobuľami, Bratislavčania túto odrodu vôbec neuznávali). Týmto hroznom oberači naplnili tri putne, pridali pol putne iného čerstvého hrozna a dali do tunky. Samzrejme, že sa predtým prebrali a odstránili zhnité a skazené bobule. Potom sa pomiešalo a šliapalo umytými nohami. Miešalo sa dovtedy, kým bobule Viridúl (v podstate sladké hrozienka) nenasiakli šťavou čerstvého hrozna. Nasledovalo lisovanie a získaval sa najušľachtilejší mok, ktorý sa nalieval do osobitných súdkov, kde potom získaval výborné vlastnosti, ktorými preslávil svätojurských vinohradníkov.
Samotok sa nalieval do špeciálnych súdkov, ktoré mali obsah 64 uhorských kongiov (1 kongius = 3,28 litra). Tieto sudy sa najprv tesne spútali obručami, naliala sa do nich vriaca voda, ktorá sa tam nechala dovtedy, kým sud nestratil cudzie pachy. Po troch až štyroch hodinách sa znovu vymyl studenou vodou. Potom sa do suda nalial vinný sirup (mušt uvarený z najsladšieho hrozna), nechal sa tam dve hodiny.
Samozrejme, že už aj v tom čase nebolo žiadnou výnimkou, že obviňovali vinohradníkov z dosladzovania samotoku cukrom alebo jeho výroby z cudzozemských cibéb. Títo sa bránili argumentom, že nie sú schopní ho dorábať každoročne samotok, lebo nemajú náklady na drahé falšovanie. Ich prostriedky sotva stačia na obrobenie vinohradov a pôžičky musia splácať najlepším vínom. Cukor a cibéby si nemôžu dovoliť kúpiť menej majetnejší vinohradníci a tí bohatší majú ďaleko k tomu, aby si takýmto spôsobom pokazili svoju povesť svojich vín a pivníc.
Na druhej strane vôbec neboli výnimočné prípady, že v čase oberačiek sa vyskytli v meste podvodníci, ktorí skúpovali od chudobných mušt. Do tohoto muštu dali cudzozemské cibéby a mnoho cukru. Nechali deň-dva kvasiť, naliali do súdkov, v ktorých sa udržiaval samotok. Potom ho predávali, najmä v Nemecku, ako svätojurský alebo tokajský samotok. Takže, tieto podvody a nie nečestné konanie Svätojurčanov mali za následok zlú povesť, ktoré mesto utrpelo. Magistrát mesta sa rozhodol, že v budúcnosti nechá na súdky so svätojurským samotokom vypáliť značky, aby sa nemohli falšovať a kupci i kupujúci ich mohli rozoznať od ostatných.
Aj v tomto prípade platilo porekadlo, že bez vetra sa ani lístok nepohne. Jurania chceli vyrábať samotok, čo však malo za následok, že kvalita ostatných dorábaných vín čiastočne upadla. Na výrobu samotoku sa vyberali najlepšie a najsladšie druhy, kým do ostatných sa dávali menej kvalitné hrozno. Napokon to využili podvodníci zo susedného Rakúska, ktorí napodobňovali a fašovali samotok pridávaním cukru a inými náhradami. Zlý chýr sa rýchlo rozšíril a aj cena jurského vína začala upadať.
Legislatíva a Súčasnosť
Od 1.januára 1997 nadobudol účinnosť zákon NR SR č.332/1996 o vinohradníctve a vinárstve. Podľa tohto zákona sa celá Slovenská republika delí na 6 vinohradníckych oblastí, v rámci ktorých je dovedna 40 vinohradníckych rajónov. Svätý Jur je zaradený do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a Pezinského vinohradníckeho rajóna.
Pre dorábateľov hrozna a vína je najdôležitejšia tretia časť zákona pojednávajúca o vinárstve. Podľa tohto zákona sa ruší bývalé triedenie odrôd na triedy 1.A, 1.B a 2. triedu. Jediným určujúcim kritériom na zhodnotenie kvality hrozna je jeho cukornatosť. Najnižšou hranicou je 13°NM (13 kg cukru na 100 litrov muštu). Mušt s nižšou cukornatosťou sa nemôže použiť na výrobu vína, ale iba na priemyselné účely. Druhou kategóriou sú akostné vína vyrobené z hrozna s cukornatosťou nad 16°NM.
V zákone sú vymenované činnosti, ktoré je zakázané vykonávať pri výrobe vína. Pri výrobe stolového a akostného bieleho vína možno docukrovať maximálne na 20°NM, pri výrobe červených vín na 22°NM. Výberové vína s prívlastkom sa nesmú upravovať pridávaním cukru alebo zahusteného muštu a taktiež sa nesmú chemicky konzervovať. Dôležitou časťou zákona je registrácia v...
Tipy na Výlety a Podujatia
Do Jura je z Bratislavy na skok - iba 15 minút vlakom z Hlavnej stanice. Tu je niekoľko tipov, ako si užiť návštevu Svätého Jura:
- Prechádzka vinohradmi: Vychutnajte si prechádzku malebnými vinohradmi a objavte krásy okolitej prírody.
- Návšteva rozhľadne nad Svätým Jurom: Vyhliadková veža nad Svätým Jurom je jednoduchá kamenná stavba v miestnych vinohradoch. Je nevysoká a meria približne 4 m. Tým sa radí k najnižším vyhliadkovým objektom pri Bratislave, no i tak poskytuje veľmi pekné výhľady na okolie. K rozhľadni sa môžete vyviezť autom, alebo si dopriať krátku vychádzku z dediny naprieč vinohradmi.
- Vinohradnícky skanzen: Lokalita Svätojurskej rozhľadne je sympatickým miestom, celkovo evokujúcim silné vinárskej tradície tejto malokarpatskej obce. Pri rozhľadni sme si všimli akoby neukončené aktivity budovania vinohradníckeho skanzenu. Objavili sme tu mladý vinohrad, rôzne kamenné prvky, múriky, či novovybudovaný prístrešok s nedokončeným interiérom.
- Kaštieľ Pálffy: Kaštieľ Pálffy zo 16. storočia získal nový šat, aby si zachoval svoj príbeh. Súčasťou komplexu sú nádherné sály na prenájom pre špeciálne udalosti, reštaurácia a vlastné vinárstvo vyberiete si podľa vašich chutí. Ocitnete sa v atmosfére 16. storočia s jemným dotykom modernej doby. Môžete ochutnať vínka z vlastnej produkcie VIAJUR na pravidelných denných ochutnávkach, prejsť sa výrobnou časťou, pochutnať si na delikatesách v reštaurácii Hostinec Palatín, kde sa inšpirujú rakúsko-uhorskou kuchyňou.
- Hrad Biely Kameň: Ak potrebujete vybiť energiu a hľadáte aktívny pohyb v prírode, odporúčame Hrad Biely Kameň, iba 20 minút z centra Svätého Jura sa ocitnete na zrúcanine hradu Biely Kameň, ktorá ponúka nádherné výhľady na Malé Karpaty. Hrad pochádza z 13. storočia, ale v 16.
- Krone: Krone je zachránený renesančný dom, z ktorého sa podarilo vytvoriť živý priestor: kaviareň, reštauráciu a penzión. Má k dispozícii 43 lôžok v príjemnom prostredí. Reštaurácia je založená na čerstvých kvalitných surovinách a na tradičných receptoch, ktoré prispôsobili modernému zákazníkovi s použitím moderných technológií. Nachádza sa priamo na námestí vo Svätom Jure. Adresa: Prostredná 160.
- Hostinec Palatín: Nechajte svoje chuťové bunky rozmaznávať sezónnymi jedlami rakúsko-uhorskej kuchyne v nádhernom zrekonštruovanom Kaštieli Pálffy.
- Čokokafé: Nachádza sa v nádhernom vinohradníckom dome s veľkou terasou, pivnicou i kaviarňou v renesačnom dome zo 17.
- VIAJUR: Prvá zastávka so zoznámením sa so svätojurskými vínami. Je to jedinečný projekt, ktorý propaguje svätojurské vína a vinárov. Denne robia ochutnávky vín či tématické švrtkové ochutnávky, ktoré vedú samotní vinári. Vinohradníctvo a vinárstvo ViaJur je pokračovaním výnimočného historického príbehu, ktorého dôležitou súčasťou je Kaštieľ Pálffy vo Svätom Jure. Práve na tomto vznešenom mieste sa vinohradníci a vinári venovali výrobe vína už od 15. storočia. Výsledok práce vinárov a vinohradníkov VIAJUR môžete ochutnať denne od utorka do nedele, pozriete si pivnicu, kde sa vína tvoria či krátky film v samotnom vinárstve: Štyri ročné obdobia. Adresa: Prostredná 13, VIAJUR.
Aktuálne podujatia:
- PRECHÁDZKA S VÍNOM VÍNNOU KRAJINOU: Pozývame vás v sobotu 10. augusta 2024 od 16.00 do 21.00 h na výlet do nášho vinohradníckeho chotára.
- Ochutnávka Rizlingu: Pozvývame vás na malú rizlingovú slávnosť v nádhernom prostredí svätojurského vinohradníckeho skanzenu. Ochutnáme spolu širokú a pestrú ponuku vín z tradičnej odrody Rizling Rýnsky.
- Deň svätojurských pivníc 2025: Priatelia svätojurských vín, pozývame Vás na Deň svätojurských pivníc 2025, ktorý sa uskutoční posledný januárový víkend 24.-25.1. 2025.
- Prechádzka s vínom: V sobotu 7. septembra 2024 sa opäť otvoria vinice Malých Karpát s nádhernými výhľadmi a Vy si ich môžete vychutnať s pohárom vína v ruke. Aj svätojurskí vinári budú od 11:00 do 19:00 h vo svojich viniciach ponúkať hrozno a zároveň víno z neho vyrobené.
Svätojurský vinohradnícky spolok
Myšlienka obnovy bývalého vinohradníckeho spolku vo Svätom Jure sa začala napĺňať dňa 5.decembra 1997, kedy sa zišlo v pivnici pána Adolfa Schwanzera 9 občanov mesta a dohodli sa na vzniku Svätojurského vinohradníckeho spolku. Oficiálne začal spolok svoju činnosť 17. decembra 1997. Prvou akciou bola prednáška o ochrane viniča.
Od roku 1998 spolok usporadúva Výstavu vín spojenú s ochutnávkou pri príležitosti Svätojurských hodov a od roku 2009 výstavu Kráľovský rizling. Spolok dnes združuje viac ako 50 členov - počnúc nadšencami, malými vinármi a obrábateľmi viníc a až po známe vinárske firmy a profesionálnych vinohradníkov.
Hlavným poslaním spolku je podpora a propagácia svätojurského vinohradníctva a vinárstva. Veď práve v malokarpatskej oblasti sa vinič pestoval takmer odjakživa. My sme sa rozhodli vrátiť život opusteným, ale kedysi veľmi prosperujúcim vinohradom s náramným potenciálom.
Vo VIAJUR si ctíme všetky tradície vinohradníctva a vinárstva, ktoré sa so Svätým Jurom spájajú. Spoznajte našu prácu, naše víno, náš svet. Zažite s nami vínne cesty, Dni otvorených pivníc či ďalšie akcie plné dobrého vína a jedinečnej atmosféry.
Logo vinárstva VIAJUR.
Za všetkým hľadaj ženu. A v Kaštieli Pálffy obzvlášť. Naša patrónka nestojí len za najväčšou slávou kaštieľa. Veď v jej rukách začalo v týchto priestoroch dýchať aj vinohradníctvo. Toho, čo funguje od 16. storočia, sme sa preto chopili s rešpektom a úctou. Ochutnajte vína, ktoré nadviazali na tradíciu vinohradníctva a vinárstva, založenú Katarínou Pálffy v roku 1580.
Dve dôležité miesta - Svätý Jur a Farná. Dve usadlosti, kde naši vinohradníci dennodenne s láskou prechádzajú od viniča k viniču. Charakteristické terroir oboch našich usadlostí sa odráža vo vínach VIAJUR.