Svätý Martin z Tours, ktorého si pripomíname 11. novembra, je významnou postavou kresťanskej histórie a kultúry. Tento deň je spojený s mnohými tradíciami a zvykmi, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu.
Život svätého Martina
Martin sa narodil v roku 316 alebo 317 v Sabarii (dnes Szombathely v Maďarsku) v rodine rímskeho tribúna. Ako 15-ročného ho otec prihlásil do vojska. Martin sa však nenechal pokaziť drsným správaním vojakov a ku všetkým bol láskavý. Bol štedrý voči svojmu sluhovi, aj voči chudobným.
Známa príhoda z jeho života sa odohrala v meste Amiens. Keď na koni obchádzal stráže, pri ceste uvidel žobráka, ktorý sa triasol od zimy. Keďže nemal pri sebe nič, čo by mu mohol darovať, tak mečom rozrezal svoj vojenský plášť a polovicu mu dal. Bolo to v roku 339, mal vtedy asi 23 rokov.
Keď sa mu podarilo ukončiť službu v armáde, začal viesť pustovnícky život pod vedením sv. Hilára, najprv neďaleko Janova, potom v prvom kláštore v Galii.
Svojou dobrosrdečnosťou a múdrosťou, ktorou vyvracal šíriace sa bludy, sa stal veľmi obľúbeným. A tak keď zomrel biskup v Tours, ľudia si želali za nového biskupa Martina. Hoci sa tomu snažil vyhnúť, napokon pochopil, že je to Božia vôľa. Vysvätený za biskupa bol 4. júla 371.
Ako biskup bol Martin horlivým pastierom veriacich. Zakladal kláštory, i sám ako biskup žil v skromnom kláštore neďaleko Tours. Staral sa o dobrú formáciu kňazov a vizitoval farnosti svojho biskupstva, najmä keď sa niekde vyskytli problémy. Sám žil v chudobe, pritom sa však stále usiloval o dobročinnosť. Jeho pôsobenie sprevádzali aj mnohé zázraky.
Martin zomrel dňa 8. novembra 397 počas vizitácie farnosti v neveľkej obci Candes pri rieke Loire. Pochovaný bol dňa 11. novembra v katedrále v Tours. Tento deň je od 5. storočia oslavovaný ako sviatok sv. Martina.
Sv. Martin sa stal patrónom vojakov, jazdcov, remeselníkov, ktorých práca sa spája s koňmi, tiež zbrojárov, súkenníkov, chudobných aj žobrákov. Často je zobrazený ako jazdec na koni so žobrákom, ale zvykne mať aj biskupskú čiapku. Jeho atribútmi je vojenský plášť, žobrák a husi.
Kult sv. Martina sa začal veľmi rýchlo šíriť najmä vo Francúzsku a - od polovice 6. storočia - v celej vtedajšej kresťanskej Európe. Jeho hrob i samotné mesto sa stali pútnickými miestami, pričom bolo v tomto ohľade druhým najobľúbenejším pútnickým miestom západnej Cirkvi po Jeruzaleme. Bol prvým svätcom, ktorý nebol mučeníkom.
Osoba svätca a zvlášť obraz delenia plášťa so žobrákom mnohokrát inšpirovali umelcov. Zobrazovali ho napr. Carpaccio (1456 - 1526), El Greco (1541 - 1614) a mnohí iní autori. Často sa zobrazuje ako rytier na bielom koni, zriedkavejšie ako biskup s hostiou.
V celej Bratislavskej arcidiecéze sa každoročne koná Svätomartinská zbierka na konkrétny charitatívny projekt. V histórii arcidiecézy sa konalo šesť týchto zbierok, prvá v roku 2009.
Deň svätého Martina. Oslavuje sa v rôznych krajinách.
Tradície spojené so svätým Martinom
November sa odjakživa považoval za mesiac, kedy sa počas neskorej jesene a začínajúcej zimy zbierala úroda, siali sa oziminy, čas zabíjačiek a lovu diviny a tiež sa striktne dodržiavali ľudové tradície a rituály. Zamerané boli hlavne na ochranu ľudí, majetku či dobytka.
Naopak, v horských oblastiach sa s ochranou začínalo skôr, už na sv. Martina. Paradoxne, tento sviatok tiež nepatrí k čisto kresťanským, ale radí sa k tradíciám prevzatých od pohanov. Vo svojich počiatkoch sa mal sláviť už počas 1. storočia.
Po príchode kresťanstva sa sviatok sv. Martina presunul na 11. novembra. Je to obdobie, ktoré bolo aj mimo kresťanských zvykov úzko spojené s obdobím nastupujúcej zimy, kratších dní a dlhších nocí.
V podtatranských oblastiach to bol dôležitý deň, keďže sa v horských oblastiach skončilo pasenie dobytka na holiach. Ráno zvykla byť hustá hmla, prízemné mrazy a na končiaroch hôr bol už dávno sneh.
Ako sa blížil Deň sv. Martina, gazdovia aj páni už mali nachystanú mzdu pre svojich sluhov aj pastierov, ktorí u nich boli celý rok. Mzda sa vyplácala presne na sv. Martina.
Deň, kedy naši predkovia oficiálne ukončili jesenné práce na poliach, sa spája s hodovaním a pitím mladého vína. Okrem toho, že tŕpneme, či svätý Martin príde na bielom koni alebo nie, tŕpne aj husia rodina, o koľkých členov príde. Tradícia pečenej a voňavej svätomartinskej husi sa v našich rodinách úspešne prenáša z generácie na generáciu.
Hovorí sa, že na svätého Martina, plače husia rodina. O tom, prečo sa pečie 11. novembra hus, kolujú dve legendy. Jedna obviňuje husi, že svojím gáganím neprestajne vyrušovali sv. Martina Tourského počas kázní, a preto teraz pykajú za to na pekáči. Druhá legenda zas hovorí, že sv. Martin sa pred voľbou do biskupského úradu ukrýval zo skromnosti medzi husami, avšak ony ho gáganím prezradili.
Nech už to bolo tak, či onak, nevegetariánom dodnes ostala skvelá tradícia pečených husí, lokší a červenej kapusty na južnom Slovensku spojená s prvými koštovkami vína.
Knižné vydanie kuchárok vo fondoch SNK odporúčajú hus nasoliť aspoň 12 hodín pred pečením a to zvnútra i zvonka. Hus tak bude šťavnatá. Zlatistú kožu dosiahneme, ak hus potrieme pred pečením mliekom.
Dnes si už každý vyberie, na čo má chuť, ale kedysi malo porciovanie husi presné pravidlá. Hodnosťou najnižší sluha dostal krídlo, aby bol vždy všade tam, kde treba - teda aby sa vznášal. Vyšší sluha dostal stehno a zvyšok si rozdelila rodina, pričom pán domu dostal prsia.
Ak počas neskorej jesene nastáva mierne oteplenie, Francúzi ho nazývajú „martinské leto“.
V Poznani 11. novembra pečú špeciálne „svätomartinské“ sladké rožky plnené hmotou z bieleho maku.
Vo Francúzsku je konzumáciu husaciny v deň sv. Martina považované za „národné jedlo“.
V roku 2005 bola „cesta sv. Martina“ („Via Sancti Martini“) prechádzajúca celým európskym kontinentom vyhlásená Radou Európy za „cestu kultúry“.
Táto cesta spája miesto jeho narodenia - Szombathely v Maďarsku - s Bazilikou sv. Martina v Tours, kde sú uctievané jeho telesné pozostatky.
Uctievanie hrdinských čností sv. Martina z Tours sa po jeho smrti veľmi rýchlo šírilo nielen vďaka životopisu Sulpicia Severa, ale aj vďaka mnohým zázrakom. Jeho kult je dodnes veľmi rozšírený po celom svete.
| Sviatok | Dátum | Tradície |
|---|---|---|
| Svätý Martin | 11. november | Pečenie husi, pitie mladého vína, svätomartinské zbierky |