Svätý Mikuláš: Tradície, zvyky a prezentácia

Svätý Mikuláš predstavuje jeden z najobľúbenejších dní v roku najmä pre tých najmenších. Starého bradatého uja s červenou čiapkou a vrecom plným sladkostí pozná snáď každé dieťa. Svätý Mikuláš je populárna postava v mnohých európskych krajinách, najmä vo strednej a východnej Európe. V meninovom kalendári je sviatok svätého Mikuláša stanovený na 6. decembra, kedy sa oficiálne tento deň aj oslavuje. Podľa tradícií svätý Mikuláš chodí z piateho decembra na šiesteho v noci. Pričom deti si častokrát práve 5.12. večer chystajú svoje čižmičky do okien, aby si ráno 6.12. našli darček od Mikuláša.

Svätý Mikuláš bol aj v skutočnosti dobrákom a bohatstvo zdedené po majetných rodičoch rozdával tým, ktorí ho potrebovali. Svätý Mikuláš bol inšpiráciou k vzniku postavy Santa Clausa. Svätý Mikuláš má rôzne podoby a mená v rôznych krajinách.

Svätý Mikuláš legenda možno nie je veľmi známa a navyše nie je len jedna. Svätý Mikuláš medzi historické postavy a zároveň bol aj biskupom, ktorý žil v 4. storočí.

Najznámejšia legenda o Svätom Mikulášovi hovorí o troch dcérach chudobného muža, ktorý nemal pre svoje deti žiadne veno a nemohol ich vydať. V tom mu pomohol Mikuláš, ktorý 3 večery vhodil cez komín hrudky zlata, ktoré zabezpečili slušné veno a dcéry sa mohli napokon šťastne vydať.

Ďalšou legendou je to, že Svätý Mikuláš zachránil život aj trom námorníkom, ktorí sa ocitli v ohrození života na rozbúrenom mori. Treťou legendou je príbeh o troch vojakoch, ktorí mali byť popravení. Počas čakania na smrť prosili Mikuláša o pomoc. Ten sa zjavil cisárovi a pohrozil, že ak troch rímskych vojakov nepustí na slobodu, ponesie následky. Nakoniec vojakov nepopravil.

Ďalšie legendy o Svätom Mikulášovi:

• Legenda o lodiach vezúcich pšenicu: V čase veľkého hladomoru v Lýkii, Svätý Mikuláš sa zjavil lodníkom a poprosil ich, aby dali časť nákladu hladujúcim.
• Legenda o vzkriesení študentov: Svätý Mikuláš odhalil zločincov a po jeho modlitbe ožili aj zabití študenti.

Svätý Mikuláš od Iliu Repina

Zaujímavosti o Svätom Mikulášovi

K osobe svätého Mikuláša sa viaže niekoľko zaujímavostí, najznámejšie je to, že 6. december je práve dňom, kedy Svätý Mikuláš zomrel, i keď rok jeho úmrtia nie je presne stanovený. Druhým najpopulárnejším svätcom na svete je po Mikulášovi veľkomučeník sv. Juraj.

Ako sa pripraviť na príchod Mikuláša

Kostým Svätý Mikuláš si môžete buď kúpiť v obchodoch alebo online, prípadne si ho môžete vyrobiť. Svätý Mikuláš obrázky veľmi ľahko a rýchlo nájdete na internete. Svätý Mikuláš prezentácia je veľmi rýchla a jednoduchá na vytvorenie. Ako si vyrobiť mikulášsku čiapku?

Zvyky a tradície

Chodenie Mikuláša po domoch bolo kedysi skôr meštianskou záležitosťou. Koncom 19. storočia sa tento zvyk dostal už aj na vidiek. Na vidieku sa k Mikulášovi pridal aj čert a anjel. Anjel a Mikuláš predstavovali dobro. Deti museli preukázať nejakú zručnosť, aby dostali darček. Zvyčajne sa pomodlili modlitbu, povedali básničku alebo zaspievali pesničku. Deti na vidieku dostávali sušené ovocie, orechy a jabĺčka.

Zvyk s čižmičkami v oknách sa traduje práve z legendy o tom, ako Mikuláš nechával v oblokoch chudobných ľudí dary. V žiadnej domácnosti s malými deťmi teda v tento výnimočný deň nesmú chýbať čižmičky v okne! Môžeme ich tam položiť spolu s deťmi. Samozrejme, najprv ich dobre očistíme. Kedysi si deti čistili kapce či čižmičky, obe topánky z páru. Do jednej dostávali uhlíky či prútik, do druhej sladkosti a ovocie.

Dnes chodieva Mikuláš s anjelom a čertom do domácností, na námestia, do školských a kultúrnych zariadení a pýta sa detí, ako sa správali počas minulého roka. Deti mu zarecitujú básničku, zaspievajú pesničku a za to dostanú sladkosti a ovocie.

Odrežte na Mikuláša konárik zo stromu alebo kríka, najlepšie z čerešne, jablone alebo slivky a dajte ho do vázy. Niečo si pritom želajte. Ak konárik do Štedrého dňa rozkvitne, želanie sa splní...

Mikulášske básničky a riekanky

Pripravte sa s deťmi na príchod Mikuláša a naučte sa naspamäť tie najkrajšie mikulášske básničky a riekanky:

• Mikuláš, Mikuláš, priateľ náš starý, každý rok nosievaš do okien dary. Mikuláš, Mikuláš, ty veľký svätý, každý rok myslievaš na dobré deti!
• Mik, mik Mikuláš, prišiel s čertom na koláč, sľubujem, sľubujem, že už hnevať nebudem...
• Kde sa vzal, tu sa vzal, Mikuláš pod oknom stál, v ruke veľkú paličku, na hlave mal čiapočku.

Mikuláš, anjel a čert

Mikulášske tradície v Turčianskom Jasene

Turčianske Jaseno si pripomenulo tradičného slovenského Mikuláša druhý decembrový piatok (8. 12. 2023). Každoročne si matičiari z tejto dolnoturčianskej obce spoločne s obecným úradom, škôlkou či miestnym hasičským zborom sprítomňujú národné tradície Turca a Slovenska. Mikuláša s anjelom a veľkými čertmi priviezol konský dvojzáprah.

Po príchode Mikuláš „zapálil“ osvetlenie vianočného stromčeka za obrovského aplauzu a potešenia nielen mladých, ale aj skôr narodených. Nasledoval kultúrny program celého sprievodu, miestnych dedičiek, ktorý s potešením sledovali ich rodičia a starí rodičia. Starosta obce Rastislav Jesenský, ktorý podujatie otvoril, pozdravil aj s hudobným sprievodom zúčastnených.

Za prítomnosti strašidelných čertov a ich húkania či hrkotania reťazí, malé detičky či ostatné školopovinné ratolesti recitovali slovenské básničky či spievali ľudové pesničky. Odmenou pre ne boli mikulášske balíčky, ktoré si preberali priamo z rúk Mikuláša či anjela. Pri pohľade na rozradostené detské tváričky neostali chladné žiadne oči.

Ďalšou odmenou bola možnosť prevezenia sa na koči s koníkmi. Pohoničom bol známy turčiansky ochotník, recitátor, tanečník, moderátor, mnohostranný umelec, ako aj chovateľ koní a propagátor jazdectva Adam Kmeť. A. Kmeť ako vzorný vlastenec a národovec pravdaže rád zapózoval s vlajkami Matice slovenskej a Mladej Matice.

Na podujatí k osláveniu sviatku sv. Mikuláša, ako jednej z významných tradičných aktivít, spoločenského podujatia s národnými prvkami našich kultúrnych tradícií, bolo poukázané na význam zachovania slovenských ľudových zvyklostí. Zúčastnili sa ho deti všetkých vekových kategórií, predškolského veku a to navštevujúce materskú školu, ale i školského predovšetkým prvého či druhého stupňa a to hlavne z obce, ako aj ostatné deti či mládež.

Bohatý kultúrny program ďalej pokračoval v kultúrnom dome, kde sa deti ako aj dospelí občerstvili a posilnili chutnou domácou kapustnicou a zahriali sladkým čajom, starší aj inými nápojmi. Už teraz sa obyvatelia Turčianskeho Jasena tešia na ďalšie kultúrne podujatia, kde im budú od matičiarov rozdávané matičné Slovenské národne noviny, Slovensko - národné spektrum, Slovenské pohľady či iné tlačoviny, ktoré vydáva naša najstaršia ustanovizeň. Takto sa šíria medzi verejnosťou a propagujú aj s cieľom zabezpečenia ďalších predplatiteľov a čitateľov.

Podujatie poukázalo aj na pokoj a pohodu v dnešnom uponáhľanom a skomercionalizovanom svete, taktiež na slovenské zvyky, tradície a voľakedajšiu pokojnú tradičnú slovenskú ľudovú kultúru. Program bol aj interpretáciou slovenského národného ľudového spevu či básničiek, slovesnej tvorby, a vystúpení. Deti sa potešili z mikulášskych balíčkov priamo od Mikuláša a anjela, úsmevy im vyčarili roztopašní čerti a radosť vykúzlila možnosť prevezenia sa kočom ťahaným milými koníkmi.

Mikuláš a Vianoce

Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie. U nás je Mikuláš známy ako bielovlasý deduško s veľkou bradou v červenom kabáte a zvykne chodiť spolu s anjelom a čertom, ktorí mu pomáhajú rozdávať darčeky či „čertovské“ odmeny.

Postavy Mikuláša, čerta a anjela sa na dedinách začínajú objavovať až v 19. storočí. Historický vývoj mikulášskych zvyklostí môžeme považovať za mimoriadne zaujímavý, keďže tak, ako je tomu aj v prípade Vianoc, prelínajú sa v nich pohanské a cirkevné zvyky. Už v počiatkoch stredoveku prebiehali v prvej polovici decembra predslnovratné obyčaje, medzi nich patrili aj výmena darčekov a maskované sprievody.

Cirkev v snahe nahradiť starší kult kultom kresťanským určila v 9. storočí 6. december za deň sv. Mikuláša. Mikuláš pôsobil v 4. storočí ako biskup v Malej Ázii a vďaka svojej obetavosti a zmyslu pre spravodlivosť si ho obľúbili široké vrstvy obyvateľstva Byzantskej ríše. Neskôr sa stal vďačným námetom legiend v celej Európe.

Cirkev sa rôznymi prostriedkami snažila popularizovať postavu Mikuláša, jednou z nich bolo dramatické stvárnenie príbehu o obetavom mníchovi, nositeľmi tejto novej tradície sa stali práve študenti z vyšších škôl. Na deň Mikuláša bol vybraný študent oblečený do mikulášskeho rúcha, pri dopoludňajšej omši v kostole sedel na vyvýšenom mieste a bola mu preukazovaná taká úcta ako skutočnému biskupovi.

Neskôr boli študenti kritizovaní za to, že sa v zástupe nesú na koňoch a nosia drahý odev a šperky. V 16. a 17. storočí zaznamenávame sťažnosti na neprístojné správanie a výčiny účastníkov sprievodov. Údajne skrytí za rôzne masky vymáhali po domoch dary, dokonca aj násilím.

Sprievody definitívne zanikli až po zákaze cisára Jozefa II., ktorý sa preslávil viacerými náboženskými reformami. Na obchôdzky začali chodiť zredukované trojčlenné skupiny pozostávajúce z Mikuláša, anjela a čerta, ktoré navštevovali známe domy, aby odovzdali deťom sladkosti, ktoré pre nich pripravili rodičia.

Postavy Mikuláša, čerta a anjela sa na dedinách začínajú objavovať až v 19. storočí. Čert sa obvykle obliekal do kožucha vyvráteného naruby, anjeli pripomínali postavy Barbory alebo Lucie, kým Mikuláša v dlhom kožuchu, prepásaného povrieslom, s fúzmi a bradou zhotovenou z kúdele, bolo možné identifikovať často iba podľa berly a mitry zhotovenej z papiera. V odľahlejších podhorských oblastiach sa Mikuláš po prvýkrát objavil až v medzivojnovom období, resp. v polovici 20. storočia.

6. decembra slávi podľa liturgického kalendára svätý Mikuláš svoj sviatok. Už po generácie ho s chuťou oslavujú po generácie malí i veľkí. Deň charakterizujú mikulášske besiedky, sprievody Mikuláša v červenom obleku s čiapkou alebo v biskupskom ruchu s mitrou a biskupskou palicou za sprievodu anjela a čerta. Zlé deti poučí, dobré deti i dospelých za básničku i pesničku odmení drobným darčekom, ktoré si často nájdete nielen v dobre očistenej čižme.

Mikulášske tradície patria k tým najobľúbenejším a zachovávajú sa dodnes. Svätý Mikuláš a jeho sviatok je známy všetkým. Mnohé zvyky majú korene v predslnovratových oslavách, ktoré symbolizovali sprievody v maskách a výmena darov. Na sviatok svätého Mikuláša sa v minulosti konávali nielen mikulášske sprievody, ale aj trhy. Tie dnes nahradili trhy adventné či vianočné.

Sv. Mikuláš - veľký svätec 4. storočia sa preslávil pomocou núdznym. Dnešný svätec, Svätý Mikuláš, si nevšednou obetavosťou, spravodlivosťou a dobrotou medzi ľuďmi získal veľkú obľubu. Narodil sa okolo roku 270 na južnom pobreží Malej Ázie. Jeho povesť vzrástla potom, čo sa stal biskupom v Myre, v dnešnom Turecku, kde počas 4. storočí činil slávne skutky a v chýre svätosti aj skonal.

Mikulášskej tradícii pomohol jeho snáď najznámejší skutok. Tým bola záchrana troch dcér kupca, ktorý sa zadlžil a prišiel o všetky peniaze. Aby dlh vyplatil, musel by svoje dcéry predať do nevestinca. Biskup Mikuláš ich však zachránil. V noci položil na okno mešec s peniazmi. Hovorí sa, že počas jednej z nocí sa mal trafiť do pančúch. Keď tak spravil aj tretiu noc, čakal ho ich vďačný otec. Odvtedy si deti i dospelí dávajú do okien čižmy alebo pančuchy a čakajú, čo im sv. Mikuláš niekde vo vigíliu svojho sviatku, inde až v noci zo 6. na 7. decembra prinesie.

Podľa ďalšej legendy oživil zavraždené deti. Keďže je sv. Mikuláš patrónom dospelých dievčat, niekde ho považujú za patróna šťastného manželstva. Slobodné dievčatá túžiace po manželovi sa k nemu rady modlievajú. Jeho atribúty okrem biskupského odevu sú tri mešce peňazí, tri chleby, tri jablká, tri kamene, loď, kormidlo, kotva. Večný pokoj našiel pôvodne v Myre, ktorú ale časom obsadili moslimovia. Ostatky sv. Mikuláša previezli v roku 1087 do talianskeho Bari.

Po Kataríne, Ondrejovi a Barbore je deň sv. Mikuláša ďalší zo stridžích dní. Ľudia verili, že aj napriek sviatku tohto svätca je zvýšená činnosť stríg. Aby nemohli škodiť statku, vešali nad dobytok cesnak. Ďalším z ochranných zvykov bolo na dvere stajne vešať prekrížené metle, aby do stajne nemohli bosorky vojsť. Verili tiež, že strigy dokážu prejsť kľúčovou dierkou, a preto ako ochranu na tých miestach kreslili svätenou vodou alebo cesnakom kríž. Aj v tento deň platili zákazy ženských návštev. Žena nesmela prísť do domu ako prvý návštevník, lebo by do domu priniesla škodu. A tak po domoch chodili radšej muži. Zároveň však platil striktný zákaz ženských prác. A tak sa nepriadlo, nešilo a ani nepáralo perie. Muži nemohli chodiť ani do hory.

Kult tohto svätca sa šíril v stredovekých mestách pomedzi študentstva. Tí zo svojho stredu vybrali jedného, ktorý imitoval postavu biskupa v rúchu. Ako Mikuláš dopoludnia sedával počas omše v kostoloch na vyvýšenom mieste a bola mu preukazovaná úcta skoro ako skutočnému biskupovi. Popoludní sa konal maskovaný sprievod mestom, ktorý viedol. Neskôr v kostoloch študenti hrali hry o svätom Mikulášovi, ktorý rozdával dary. V 15. storočí sa obyvatelia Prahy sťažovali, že študenti v mikulášskom sprievode na koňoch majú drahé šaty a šperky. Volali po ich skromnosti. V neskoršom období sv. Mikuláš už nechodil sprievode len so žiakmi. Začali chodievať po domoch v maskách, žiadali dary a niekedy aj strašili deti. No hry časom nabrali na roztopašnosti a Jozef II. ich zakázal. Na obchôdzky už potom chodieval len Mikuláš, anjel a čert do vopred dohodnutých obydlí.

Najznámejšou legendou, ktorá sa u nás tradovala a až dodnes udržuje, je mikulášske obdarovanie detí. Na väčšine územia Slovenska sv. Mikuláš - muž s bielou bradou - v predvečer svojho sviatku rozdáva deťom, samozrejme, ak poslúchali, sladkosti do pripravených očistených čižiem alebo do zavesených ponožiek. Ale čo dáva tým, čo nie sú poslušne? Tým nadelí uhlie, zemiaky alebo cesnak.

Vo vidieckom prostredí sa sv. Mikuláš s čertom a anjelom objavujú až v 19. storočí. Zobrazenia čerpali z ľudových zvykov a pochôdzok s maskami typickými pre toto obdobie. Sv. Mikuláš s povestnou bradou bol oblečený ako biskup, na hlave mal biskupskú čiapku a v ruke berlu. Sprevádzal ho pritom početný sprievod. Bývali v ňom zamaskovaní mládenci, ktorým dievky museli recitovať alebo si pred nimi kľaknúť. Najtradičnejšími spoločníkmi sv. Mikuláša bývali anjel a čert. Niekde to boli postavy gazdu a medveďa, ktorému tiež prischlo prímenie Mikuláš. Mikuláš mal dlhočizný kožuch a bradu z kúdele. Čert mal kožuch naopak a bol opásaný reťazou, ktorou štrngal. Tvár mal zamazanú od uhlia. Anjeli mali biely odev, krídla z papiera a tvár zamúčenú, aby ho nebolo poznať. V sprievode pripomínali „Barborky“ i „Lucie“.

Po príchode do domu sa Mikuláš pýtal detí, či sa vedia modliť, či boli poslušné, prípadne ich vyzval, aby mu zarecitovali básničku. Čert ich zase strašil. Keď deti zarecitovali, Mikuláš, ktorý mal na chrbte veľkú nošu, z nej vybral drobné darčeky, aby nimi obdaroval deti.

Kto chodieva v sprievode s Mikulášom v zahraničí?

V Nemecku a vo Švajčiarsku anjel s Mikulášom nechodí. Chodí s ním chlapík s bujnou bradou, ovešaný reťazami, kožušinami a metlami. Do Mikulášovho sprievodu sa v Bavorsku pridáva Krampus, obdoba čerta. Podobne je tomu aj v Rakúsku, kde so sv. Mikulášom a anjelom chodieva tiež krampus, ktorý do veľkej knihy zapisuje dobre i neposlušné deti. Niekedy im robí spoločnosť aj deduško, ktorý nosí v košíku dobroty. Známe sú tiež behy Krampusov počas vianočných trhov v Salzbursku.

V Rakúsku si nielen deti, ale aj dospelí dávajú pred dvere vysoké topánky a čakajú, či sa do rána naplnia ovocím a sladkosťami.

Mikulášsky sprievod v Salzbursku

Na sviatok sv. Mikuláša sa v minulosti konali trhy. Predávalo sa na nich aj pečivo a hračky. Dnes sa už táto tradícia vytratila a počas celého vianočného obdobia ich nahradili vianočné trhy.

Recept na Mikulášske medovníčky

Ingrediencie:

• 450 g hladkej múky
• 50 g mletých orechov
• 1 kávová lyžička škorice
• trocha mletých klinčekov
• 1 čajová lyžička sódy bikarbóny
• 150 g práškového cukru
• 150 g tuku
• 2 lyžice medu
• 2 vajíčka

Postup:

1. Múku, orechy, škoricu, klinčeky, sódu bikarbónu a cukor dobre premiešame.
2. Pridáme tuk, med a vajíčka.
3. Vymiesime a prikryté necháme 2-3 hodiny pri izbovej teplote odpočívať.
4. Potom cesto na pomúčenej doske rozvaľkáme asi na 0,5 cm.
5. Formičkami vykrajujeme rôzne tvary (cesto trošku narastie).
6. Poukladáme na vymastený plech a potrieme rozšľahaným vajíčkom.
7. Pečieme vo vyhriatej rúre na asi 180°C asi 5 minút (pečieme v závislosti od typu rúry).

Dobrú chuť.

tags: #svaty #mikulas #prezentacia