Sviatok svätého Mikuláša, ktorý oslavujeme 6. decembra, je na Slovensku veľmi populárny a už po generácie ho s chuťou oslavujú malí i veľkí. Tento deň charakterizujú mikulášske besiedky, sprievody Mikuláša v červenom obleku s čiapkou alebo v biskupskom rúchu s mitrou a biskupskou palicou za sprievodu anjela a čerta. Zlé deti poučí, dobré deti i dospelých za básničku i pesničku odmení drobným darčekom, ktoré si často nájdete nielen v dobre očistenej čižme.
Mikulášske tradície patria k tým najobľúbenejším a zachovávajú sa dodnes. Svätý Mikuláš a jeho sviatok je známy všetkým. Myslím si, že nejestvuje na svete človeka, ktorý by nepoznal svätého Mikuláša. Či si ho predstavíme ako Sancta Clausa s jeho typicky červenou čiapkou s bielym brmbolcom, červeným plášťom opásaným čiernym opaskom a dobrotami a darčekmi preplneným vreckom. Alebo ako biskupa odetého v slávnostnom ornáte s biskupskou mitrou a palicou. Či už za sprievodu škriatkov, alebo anjela a čerta.
Na Slovensku je zvykom, že Mikuláš nosí deťom sladkosti v noci z 5. na 6. decembra. V niektorých regiónoch Slovenska je však zaužívané, že deti si nájdu svoj balíček sladkostí od Mikuláša už večer 5.12. Mikuláš spravidla nechodí sám, ale so svojimi pomocníkmi, anjelom a čertom. Anjel pomáha Mikulášovi deti obdarúvať a naopak čert má slúžiť ako strašiak pre neposlušné deti.
Azda každé slovenské mesto a obec organizujú v predvečer sviatku sv. Mikuláša príchod týchto troch legendárnych postáv na svojich námestiach. Deti majú nesmierny zážitok z toho, že videli Mikuláša, ktorý rozdáva sladkosti a rovnako majú prichystané rôzne básničky, ktoré Mikulášovi hovoria. Je dobré, pokiaľ vaše ratolesti oboznámite s tým, kto vlastne svätý Mikuláš bol a prečo sa tento sviatok oslavuje.
Svätý Mikuláš je totiž patrónom všetkých detí a preto im prináša každý rok balíčky so sladkosťami, ovocím, či orieškami. Samozrejme treba deťom vysvetliť aj to, že darčeky od Mikuláša si treba zaslúžiť a poslúchať rodičov. Na príchod Mikuláša sa tiež môžete pripraviť tak, že deti naučíte nejakú krátku básničku, či pesničku, ktorú budú mať pripravenú pre Mikuláša.
V predvečer sviatku sv. Mikuláša si všetky deti čistia svoje čižmičky a ukladajú ich do okna. Pred samotným Mikulášom je dobré deti oboznámiť s príbehom svätca, ktorý bol dobrosrdečný a pomáhal chudobným a biednym. Mnohí rodičia využívajú Mikuláša ako “pomocníka,” ak deti neposlúchajú alebo robia neporiadok. Veď kto už nevyslovil alebo nepočul vetu “Veď počkaj, poviem všetko Mikulášovi!” Deti by mali vedieť, že Mikuláš má dobré srdce a nechodí ich potrestať alebo, nebodaj, dať čertovi.
Deti majú väčšinou v škôlke mikulášske posedenie. Opäť prišiel ten deň, ktorý značí, že Vianoce sú za dverami. Práve 6. december, kedy slávime sviatok sv. Mikuláša je dňom, na ktorý netrpezlivo čakajú všetky deti. Každé z nich dúfa, že si opäť po roku v čižmičke nájde tie najlepšie sladkosti.
Na Slovensku je 6. december dňom, kedy chodí Mikuláš a deti si v predvečer tohto dňa už od nepamäti čistili čižmičky a dávali ich na okno, aby ich mohol svätý Mikuláš v noci obdarovať. Z čoho pramení táto tradícia a ako sa na ňu poriadne aj s deťmi pripraviť tak, aby bol pre ne tento deň nezabudnuteľný?
O osobe svätého Mikuláša sa toho nevie veľmi veľa. Potvrdeným faktom však je, že sa narodil okolo roku 270 na území dnešného Turecka v meste Patara. Mikuláš pochádzal z bohatej kresťanskej rodiny a v 4. storočí sa stal biskupom v Myre.
S Mikulášom sa tradujú legendy, ktoré hovoria o jeho dobrote, skromnosti a nezištnosti. Vďaka bohatstvu ktoré zdedil pomáhal chudobným kresťanom a väčšinu svojich majetkov rozdal. Počas vlády Diokleciána, kedy boli kresťania prenasledovaní dokonca uväznených kresťanov vykupoval. Za svoju pomoc Mikuláš nikdy nečakal vďaku. Veľa svojich darov rozdal tak, aby obdarovaní nevedeli od koho sú.
Najznámejším príbehom o sv. Mikulášovi je príbeh, v ktorom sv. Mikuláš daroval peniaze na veno 3 chudobným dievčatám, ktorým hrozilo, že ich otec predá do otroctva na prostitúciu. Mikuláš im tieto peniaze daroval v noci v mešcoch, ktoré položil na okno. Niektoré legendy dokonca hovoria o tom, že mešce cez okno prehodil a padli rovno do topánok dievčat.
Sviatok sv. Mikuláša oslavujeme 6.12., kedy sv. Mikuláš umrel. Svätý Mikuláš žil v 3. storočí nášho letopočtu. Mikuláš sa narodil do bohatej rodiny už pomerne starším rodičom, ktorí dlho nemohli mať deti. Pochádzal z Patary a neskôr sa stal biskupom v Myre. Obe mestá sú v dnešnom Turecku. Mikuláš bol známy svojou štedrosťou a dobročinnosťou. Keď jeho rodičia zomreli, zdedil obrovský majetok. K jeho životu sa viaže mnoho príbehov a legiend. Jednou z najznámejších je príbeh o troch dcérach z chudobnej rodiny, ktoré nemali veno na to, aby s vydali.
Mikuláš z Myry, alebo sv. Mikuláš sa narodil v starogréckom meste Patara, ktoré sa dnes nachádza na juhozápade Turecka. On sám mal veľké majetky, vďaka ktorým sa mu podarilo niekoľkých kresťanov vykúpiť. Z vlastných peňazí dal tiež postaviť nemocnicu. Vďaka Milánskemu ediktu, ktorý bol prijatý v roku 313, bol Mikuláš oslobodený. Preslávil sa najmä hrdinským činom, s ktorým sa viaže aj tradícia rozdávania darčekov. Rozhodol sa teda, že im chce pomôcť. Preto sa do ich domu v noci vkradol a každej zo sestier dal do mešca peniaze, ktoré položil na okno. To si pripomíname práve 6. decembra, kedy podľa legendy sv. Mikuláš zomrel.
Svätý Mikuláš umrel 6. decembra a jeho pozostatky dnes ležia v talianskom meste Bari, kde mu postavili aj nádherný chrám. Sv. Mikuláš sa v minulosti neoslavoval tak, ako teraz. Kedysi sa robili tzv. Mikulášske obchôdzky, kedy Mikuláš aj so svojimi dvoma vernými pomocníkmi, čertom a anjelom, navštevoval deti a daroval im sladkosti. S tradíciou obchôdzok sa začalo približne v 17. storočí v šľachtických kruhoch, neskôr v 19. storočí aj medzi bežnými ľuďmi.
Sv. Mikuláš vždy chodil s biskupskou čiapkou, palicou a bradou. Naša ľudová slovesnosť bola vždy bohatá na riekanky a príslovia. Nechýbajú ani tie na Mikuláša! “Padá sniežik, vietor fúka,Mikuláš nám dary núka. “Pod okienkom z večera, ktosi ťuká - nazerá.
Dnes je patrónom všetkých detí a traduje sa, že každé z detí v noci na 6. decembra dostane darček. Vo väčšine krajín sveta sa zachoval pekný zvyk. Táto tradícia k nám pravdepodobne prišla z Holandska. V Amerike ho pomenovali Santa Claus, ktorý ale dnes darčeky nosí na Vianoce. Bradatý pán, v červenom kabáte a s červenou čiapkou. Vo väčšine európskych krajín sa ale jeho podoba značne líši. Dodnes sa zachovala len tradícia nosenia sladkostí dobrým deťom.
V minulosti ale naši predkovia Mikulášovi prikladali omnoho väčšiu silu. Podľa nich bol 6. december stridží deň. Preto obchodníci v tento deň uzatvárali dôležité obchody, vďaka ktorým mali určite zbohatnúť. Po dedinách v minulosti putoval Mikuláš aj so svojimi pomocníkmi a každému dobrému dieťaťu nosil darčeky. Tento deň má svoje čaro, či už ste malý, alebo veľký.
Ak nechcete, aby Mikuláš chodil ku vám, zoberte svoje deti pozrieť svätého Mikuláša do vášho mesta, pokiaľ organizuje takúto mikulášsku akciu pre deti. V neposlednom rade, strávte tento, pre deti výnimočný, sviatok so svojimi ratolesťami a venujte sa im. Nezabúdajte, že deti si nebudú pamätať koľko akých sladkostí si našli v topánke, ale budú si pamätať na čas strávený s vami.
O vianočného Mikuláša môžete obohatiť aj svoju vianočnú výzdobu. S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícii a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala. V každodennom živote sa príprava na Vianoce začína vytvorením adventného venca, upratovaním a zdobením bytu. Ozdobený vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. storočia neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc.
Áno, sv. Mikuláš je skutočnou postavou. Sviatok sv. Mikuláša sa narodil okolo roku 270 na južnom pobreží Malej Ázie (dnešné Turecko). Bol biskupom a jeho dobrota, spravodlivosť a obetavosť mu priniesli veľkú obľubu medzi ľuďmi.
Medzi jeho najznámejší skutok patrí záchrana troch schudobnelých dievčat, ktoré chcel otec poslať do nevestinca. Hovorí sa, že istý boháč mal tri dcéry. Keď schudobnel a jeho rodina už nemala čo do úst vložiť, rozhodol sa, že z dievčat urobí neviestky. Dozvedel sa o tom svätý Mikuláš, zabalil do kusa látky zlato a vhodil ho do mužovho domu. To zopakoval trikrát, až kým peňazí nebolo toľko, že sa všetky tri dievčatá mohli čestne vydať. Pravdepodobne tu sa začína tradícia obdarovávania na sv. Mikuláša.
Zomrel v pokročilom veku a životopisy jednomyseľne tvrdia, že bol pochovaný vo svojom biskupskom sídle Myra. Zaujímavosťou je, že najväčšiu popularitu má sv. Mikuláš v Rusku. Spolu so sv. Ondrejom je patrónom národa.
Svätého Mikuláša si zvoli za svojho patróna: deti, rybári, lodníci, zlatníci, lekárnici, voňavkári. V 9. storočí určila cirkev 6.december za sviatok sv. Mikuláša.
Sv. Mikulášovi je zasvätených mnoho gréckokatolíckych a pravoslávnych kostolov. Napríklad v neskoršom stredoveku mu bolo iba v Anglicku zasvätených skoro štyristo kostolov. Pôvodne Mikuláš chodil oblečený v biskupskom rúchu, na hlave mal biskupskú čiapku a v ruke berlu. Mikuláša neodmysliteľne sprevádzajú čert a anjel. Krásny biely anjel dobrým deťom rozdáva sladkosti a ovocie. Pre deti, ktoré neposlúchali má čierny čert pripravené vo vreci uhlie, či cibuľu. Deti vítajú Mikuláša krátkymi básničkami a pesničkami a on im za odmenu dá balíček sladkostí.
Ako sa slávi Mikuláš vo svete?
Mikulášska tradícia, kedy Mikuláš, čert a anjel obdarúvajú deti ešte pred Vianocami, je nám Slovákom dobre známa. Ale ako to je však v zahraničí? Majú aj inde takého Mikuláša ako na Slovensku? No majú, ale v trochu inej podobe alebo v iný čas.
Či už k vám zavíta Mikuláš, Mikolaj, Sinter Klaas alebo Santa Claus, dôležité je spomenúť si na svojich blízkych a urobiť im radosť aspoň malou drobnosťou.
Na Slovensku a v ČR Mikuláš, v Poľsku Mikolaj - topánky všade
Na Slovensku sa Mikuláš oslavuje podobne ako v Čechách alebo v Poľsku. Je tiež odetý do biskupského rúcha a chodí 5. decembra. Zvykom je očistiť a pekne naleštiť čižmy a večer ich pripraviť do okna. Ráno je v nich väčšinou príjemná nádielka sladkostí, ovocia a iných dobrôt a hovorí sa, že pre tých menej poslušných aj nepríjemná nádielka v podobe uhlia.
V Poľsku navštevuje deti Mikolaj v noci z 5. na 6. decembra a darčeky im tiež schováva do pripravených topánok. Poslušné deti dostávajú ovocie a sladkosti, a neposlušné dostanú do topánky paličku, aby vedeli, čo im prípadne hrozí, keď budú ďalej neposlušné. Mikolaja niekedy sprevádza aj tzv. snehová vločka.
Holandsko - Sinterklaas na bielom koni
Ak to neviete, tak Mikuláš (po holandsky Sinterklaas) žije vyše roka v Španielsku. A keď príde jeho čas, nasadne so svojím pomocníkom, Čiernym Petrom, na loď a vyplavia sa smerom do Holandska, aby tam odmenili dobré deti a pokarhali tie neposlušné. Sinterklaas pripláva parníkom prvú sobotu po 11. novembri.
Táto tradícia pochádza z 19. storočia, kedy sa jednalo o nutnú cestu z dôvodu obstarania pomarančov a granátových jabĺk. Piateho decembra pripravia deti svoje topánky ku komínu, do ktorých často dávajú mrkvu alebo seno pre Sinterklaasove kone, ktorý sa podľa povesti pohybuje nad komínmi domov.
SCHOONHOVEN, NETHERLANDS | SINTERKLAAS ARRIVAL | MAS NAG-ENJOY SI MOMMY
Mikuláš v Nemecku: Knecht Ruprecht a Krampus
V Nemecku sa toho od našej podoby Mikuláša tiež veľa nelíši. Len miesto čerta chodí s Mikulášom Knecht Ruprecht. Je to chlapík s bujnou bradou, často tmavou pleťou, ako od uhlia, ovešaný reťazami, kožušinami a metlami. V rôznych regiónoch ale môžeme nájsť inú podobu aj sprevádzajúce postavy. Anjel tu ale nechodí vôbec. Mimochodom podobná postava chodí s Mikulášom aj vo Švajčiarsku, volá sa Schmutzli a Mikuláš je Samichlaus.
V niektorých krajinách, napríklad v Bavorsku, sa k Mikulášovi pridáva aj Krampus, ktorý je pravým ekvivalentom čerta. Nutné dodať, že Krampus nie je bytosťou pre slabé povahy. Naši charizmatickí fešáckí čerti, čo sú proste elegáni a starajú sa o rovnováhu dobra a zla, sú proti týmto hotové dobráčiská. Tieto bytosti z pekiel by ste stretnúť nechceli.
V Rakúsku chodí Mikuláš, anjel a krampus
V Rakúsku už spoločne s Mikulášom a anjelom chodí aj krampus - nosí so sebou veľkú knihu, kam si zapisuje, ktoré deti sú neposlušné, a ktoré dobré. Niekedy chodia spoločne v sprievode tzv. Guatseltrager, takého starčeka, ktorý nosí dobroty v košíku.
Mimo toho väčšina rakúskych detí i dospelých dáva pred dvere vysoké topánky a dúfa, že sa do rána naplnia ovocím, sladkosťami alebo orieškami (podobne ako u nás).
Táto tradícia sa ako kuriozitka dostáva aj do Čiech. Sprievod desivých čertov sme mohli minulé roky vidieť napríklad v Brne, Ústí nad Labem alebo v Plzni.
Belgicko má Mikuláša a Čierneho Petra
Belgické deti sa tešia na Mikuláša, ktorý im dáva darčeky 6. decembra. V Belgicku oslavujú Vianoce Flámi aj Valóni, obe skupiny obyvateľstva majú Mikuláša a obe sa na neho tešia. Hlavne potom flámske deti, ku ktorým prichádza, rovnako ako v Holandsku, Mikuláš s čiernym Petrom.
Čierny Peter v Belgicku zosobňuje sluhu, ktorý podľa legendy priplával na lodi sa svätým Mikulášom zo Španielska. Nie je to teda obdoba nášho čerta a žiadne deti z neho strach nemajú. Skôr sa tešia, čo im na Mikulášov pokyn podá. Mikuláš nosí veľké darčeky, pokojne aj bicykel alebo bábiky s celou výbavičkou, na Vianoce potom deti dostávajú menšie darčeky a sladkosti.
USA majú proste len Santu Clausa
V Spojených štátoch sa z Mikuláša zrodil Santa Claus a nosí darčeky až počas Vianoc. S Mikulášom teda u amerických detí asi nepochodíte - teda môžete to skúsiť, ale nebudú ho poznať. Meno vzniklo skomolením holandského mená Sinterklaas, ktoré je skratkou pomenovanie svätého Mikuláša Sint Nicolaas.
Pôvodne bol zobrazovaný podobne ako náš Mikuláš - v biskupskom rúchu. Jeho súčasnej podobe prispel ruský dedo Mráz, ale hlavne reklama na Coca-colu, ktorej vyobrazenie Santa Clausa v 30. rokoch prakticky zľudoveli a táto podoba je populárna dodnes.
Fínsko má Joulupukkiho
Podľa fínskych povestí žije na úpätí hory Korvatunturi Joulupukki, akási obdoba Santa Clausa. Schováva tu všetky lístočky od detí s ich prosbami. O balenie darčekov sa tu starajú škriatkovia a vozia ich saňami so sobím záprahom.
Názov Korvatunturi je zložený z dvoch fínskych slov: Korv (ucho) a Tunturi (hora). Tá totiž svojimi tromi výbežkami pripomína tvarom ucho, alebo uši. Vďaka tomu Joulupukki podľa povesti počuje všetky želania, ktoré deti po celom svete vyslovia.
Mikulášske sprievody a tradície v minulosti
Vo vidieckom prostredí sa sv. Mikuláš s čertom a anjelom objavujú až v 19. storočí. Zobrazenia čerpali z ľudových zvykov a pochôdzok s maskami typickými pre toto obdobie. Sv. Mikuláš s povestnou bradou bol oblečený ako biskup, na hlave mal biskupskú čiapku a v ruke berlu. Sprevádzal ho pritom početný sprievod. Bývali v ňom zamaskovaní mládenci, ktorým dievky museli recitovať alebo si pred nimi kľaknúť.
Najtradičnejšími spoločníkmi sv. Mikuláša bývali anjel a čert. Niekde to boli postavy gazdu a medveďa, ktorému tiež prischlo prímenie Mikuláš. Mikuláš mal dlhočizný kožuch a bradu z kúdele. Čert mal kožuch naopak a bol opásaný reťazou, ktorou štrngal. Tvár mal zamazanú od uhlia. Anjeli mali biely odev, krídla z papiera a tvár zamúčenú, aby ho nebolo poznať. V sprievode pripomínali „Barborky“ i „Lucie“.
Po príchode do domu sa Mikuláš pýtal detí, či sa vedia modliť, či boli poslušné, prípadne ich vyzval, aby mu zarecitovali básničku. Čert ich zase strašil. Keď deti zarecitovali, Mikuláš, ktorý mal na chrbte veľkú nošu, z nej vybral drobné darčeky, aby nimi obdaroval deti.
V priebehu rokov sa však postupne začala formálna stránka meniť. Nositeľom a adresátom zvyku až podnes zostali deti i mládež. Okrem rozdávania darčekov či sladkostí, zostali aj zvyky, ktoré sa regiónoch Slovenska dodržujú dodnes. Počas tohto chodenia mohol mládenec poslať po Mikulášovi dievčaťu darček.
V Bystrickej doline a na Kysuciach nosievali mládenci 70 cm vysokú ľudskú figurínu vytvorenú z handier, ktorú nazývali dietko. Z Rybian pri Topoľčanoch pochádza tradícia pozmeneného mikulášskeho sprievodu. Súčasťou obchôdzok tam bývali tri postavy - koza, postava, ktorá ju viedla obkrútená slamenými povrieslami. Tretia mala na chrbte figurínu ženy s nohavicami s prišitými čižmami. Táto bránila okoloidúcim priblížiť sa ku koze.
V Sudiciach počas priadok chodievali mládenci s postavou gazdu, ktorý viedol povrieslami obkrúteného medveďa. Ďalší zvyk nájdete v Potvoriciach. Tam mala postava medveďa oblečený kožuch naruby, a tak sa neskôr začala nazývať čertom. Časom ju prestal vodiť gazda a štafetu prevzal policajt.
V Žiari nad Hronom chodievali na obchôdzku 4 mládenci. Mikuláš s papierovou mikulášskou čiapkou a berlou. Ďalej to boli dvaja anjeli v dlhých bielych košeliach a čert s čiernym obráteným kožuchom prepásaným reťazami a zvoncami. Každá dievka na priadkach si musela pred neho kľaknúť, modliť sa a odriekať zábavný text.
Iný zvyk bol v okolí Bardejova. Tam sa už počas vigílie sviatku sv. Mikuláša pestoval iný zvyk. Mikulášsky sprievod mali na starosti staršie deti. Jeden z chlapcov býval za Mikuláša, dve dievčence za miništrantov a ďalší chlapci mali korbáče upletené zo slamy. Pri dverách domcov zaspievali, potom vošli dnu do izby. Sv. Mikuláš držal pred tvárou kríž so stužkami a klincami, aby ho nik z prítomných nespoznal. Chlapci šibali deti slameným korbáčom a prikazovali im, aby sa polepšili. Nakoniec im aj tak dali oriešky alebo sušené ovocie.
Kto chodieva v sprievode s Mikulášom v zahraničí?
Iný kraj, iný mrav. V Nemecku a vo Švajčiarsku anjel s Mikulášom nechodí. Chodí s ním chlapík s bujnou bradou, ovešaný reťazami, kožušinami a metlami. Do Mikulášovho sprievodu sa v Bavorsku pridáva Krampus, obdoba čerta. Podobne je tomu aj v Rakúsku, kde so sv. Mikulášom a anjelom chodieva tiež krampus, ktorý do veľkej knihy zapisuje dobre i neposlušné deti. Niekedy im robí spoločnosť aj deduško, ktorý nosí v košíku dobroty. Známe sú tiež behy Krampusov počas vianočných trhov v Salzbursku.
V Rakúsku si nielen deti, ale aj dospelí dávajú pred dvere vysoké topánky a čakajú, či sa do rána naplnia ovocím a sladkosťami.
Na sviatok sv. Mikuláša sa v minulosti konali trhy. Predávalo sa na nich aj pečivo a hračky. Dnes sa už táto tradícia vytratila a počas celého vianočného obdobia ich nahradili vianočné trhy.