Kaplnka svätej Rozálie je významnou pamiatkou v Lamači s bohatou históriou. Tento článok sa venuje jej vzniku, historickým udalostiam, ktoré ju ovplyvnili, a súčasnej obnove.
Vznik a história kaplnky
Na juh od farského kostola v Lamači sa nachádza vyvýšenina, na ktorej stojí kaplnka svätej Rozálie. Kaplnku situovali na kopčeku nad obcou z vďaky za ukončenie morovej epidémie, ktorá vypukla v rokoch 1678-1679. Postavil ju magistrát mesta Bratislavy v rokoch 1680-1682 z verejnej zbierky medzi mešťanmi, ktorému vtedy patril Lamač ako poddanská obec.
Morová epidémia v Bratislave
O priebehu moru nás podrobne informuje správa mestského lekára Dr. Karola Raygera. Podľa Raygerovho popisu sa mor v Bratislave objavil roku 1678 a s prestávkami kosil bratislavské obyvateľstvo až do začiatku decembra 1679. Mnohí mešťania utiekli do Rakúska a na Moravu. Iní opúšťali svoje príbytky, usadzovali sa v provizórnych domoch v blízkych lesoch, vinohradoch a niektorí bývali dokonca na lodiach spustených na Dunaj. Ale ani tu neunikli smutnému osudu, lebo i tak celé štvrte mesta takmer úplne vymreli. Počas morovej epidémie v Bratislave zomrelo viac ako 12.000 ľudí, okrem tých čo zomreli vo vinohradoch, poliach a iných miestach. Následky moru boli katastrofálne.
Obchodný život v meste takmer úplne zanikol, hrozivo sa zväčšil počet zbojníkov a zdecimované obyvateľstvo trpelo hladom, lebo pre nepretržité dažde nedozrela ani úroda. Nešťastné obyvateľstvo hľadalo svoju záchranu iba v nadprirodzenej moci. Konalo procesie s relikviami sv. Ján Almužníka a urobilo prísľub, že po odvrátení moru z verejných zbierok postaví kaplnku sv. Rozálie v Lamači.
Splnenie sľubu a výstavba kaplnky
Za spomenutých okolností je teda prirodzené, že mešťania v rokoch 1680-1682 splnili svoj sľub. Toto dosvedčuje niekoľko písomností, zachovaných v archíve mesta Bratislavy. Predovšetkým je to listina, ktorú 5.decembra 1680 o tejto veci vydala rada mesta Bratislavy. Hovorí sa v nej o nesmiernych útrapách a škodách, ktoré v meste spôsobil minuloročný mor. Pripomína sa tu aj spoločný sľub mešťanov, ktorého splnením, ako dúfali, odvrátia hnev Boží od nešťastného mesta. Z ďalšieho textu listiny vyplýva, že týmto sľubom bolo postavenie kaplnky sv. Rozálie v Lamači.
Rada mesta Bratislavy vyzýva totiž v našej listine mešťanov a ostatné obyvateľstvo Bratislavy, aby svojimi darmi prispeli na stavbu kostolíka sv. Rozálie v Lamači, a dodáva k tomu, že jeho základy sa už začali stavať. Je teda nesporné, že mesto začalo stavať našu kaplnku už roku 1680. Základný kameň k tejto stavbe za prítomnosti celej mestskej rady, početného duchovenstva a iných význačných osobností 25.júna 1680 posvätil bratislavský prepošt Ján Kalmanczay. Z toho plynie, že stavbu kaplnky začali najneskôr toho dňa. Dokončenie stavby sa však pretiahlo až do roku 1682.
Vieme, že už 4.septembra 1681 na deň sv. Rozálie celá mestská rada a početné duchovenstvo navštívilo ešte nedostavanú kaplnku. Teda od roku 1681 na deň sv. Rozálie sa na čele s mestskou radou každoročne konala votívna púť ku kaplnke. Púť zanikla až v posledných rokoch druhej svetovej vojny. Kaplnku v 18 a 19 storočí ju niekoľko krát opravili, ale pôvodná stavba sa tým nezmenila. Tak napríklad na 100.výročie dokončenia stavby (1782) dalo mesto urobiť dôkladnú opravu kaplnky.
Ďalšia väčšia oprava bola roku 1904 keď starú šindľovú strechu vymenili za eternitovú krytinu. Pred prvou svetovou vojnou blesk zničil starý kríž i strechu veže a poškodil aj vnútorné zariadenie. Dôkladnú opravu celej kaplnku s nákladom 100.000.- Kčs previedlo mesto v auguste roku 1944. Pri prechode frontu za druhej svetovej vojny 4.a 5.apríla 1945 neutrpela kaplnka väčšie škody. Poškodené boli iba vonkajšie steny a to guľometnou paľbou i niekoľkými mínami, ktoré vybuchli v bezprostrednej blízkosti kaplnky. Ale už na jar nastávajúceho roku Bratislava opravila tieto škody. Ďalšia väčšia oprava kaplnky sa konala v rokoch 1974-1975.
Architektúra a interiér kaplnky
Kaplnka sv. Rozálie bola postavená v rannobarokovom slohu v r. 1680-1682. Kaplnka je jednoloďová, pozdĺžneho pôdorysu. K lodi sa primkýňa svätyňa s polygonálnym uzáverom. Pred loďou je umiestnená hranolová veža zakončená helmicovou strieškou. Kaplnka prešla v neskorších rokoch viacerými stavebnými úpravami. Exteriéru kaplnky dominuje hlavný vstupný kamenný portál s plastickou profiláciou, v supraporte s donačným nápisom v latinskom jazyku, nápis je lemovaný kvetmi ruží - symbolmi sv. Rozálie. Nad doskou s nápisom je rozoklaný tympanón s mestským znakom umiestneným v strede. Interiér kaplnky je zaklenutý krížovými klenbami. Z oltárov sa zachoval len hlavný oltár zasvätený sv. Rozálii. Oltár má bohatú sochársku výpravu - je tu svätica v ležiacej polohe, nebeské oblaky s anjelmi vznášajúcimi sa nad postavou sv. Rozálie.
Súčasnosť a pamiatková obnova kaplnky
Kaplnka sv. Rozálie prešla v roku 2020 do správy Mestskej časti Bratislava-Lamač. Samotný objekt sa nachádzal v zlom technickom stave. Postupne došlo k vyčisteniu a dezinfekcii podkrovného priestoru, kontrole krovu statikom a výmene časti zdegradovanej pomúrnice, výmene krytiny hlavnej lode a nad sakristiou. Vymenené boli aj pôvodné plechové dažďové zvody za medené. Obnovy sa dočkal aj samotný oltár s výjavom korunovania Panny Márie. Na svoje miesto sa vrátila plastika Ducha Svätého. Keďže jej originál je nezvestný vytvorená bola replika holubice v baldachýne, ktorá dotvára samotné zobrazenie Najsvätejšej Trojice. Na oltár tiež pribudla koruna Panny Márie.
Keďže jej podoba sa na historických záberoch nezachovala, nová koruna bola vytvorená na základe dobových analógií z 18. storočia, na ktorých Panna Mária má, alebo prijíma korunu. Obe tieto diela vyhotovil Mgr. art. Ján Fečo, člen Komory reštaurátorov. Odborný dozor vykonala Mgr. Natália Ferusová z Krajského pamiatoveho ústavu Bratislava. V roku 2025 sa prístupilo k výmene opláštenia kupoly veže vrátane pamiatkovej obnovy kríža na jej vrchole.
Mená darcov, ktorí prispejú sumou 100 eur a viac, budú navždy uložené v zapečatenej časovej schránke, ktorá bude vložená do veže kaplnky. Pokračujúc v tradícii dobročinnosti, kedy samotná kaplnka v šestnástom storočí vznikla vďaka zbierke, bola aj väčšina záchranných prác, ako aj služby stavbyvedúceho, statika, stavebný aj bezpečnostný dozor vykonaná bez nároku na honorár. Kaplnka je dnes symbolom spájanie rôznych komunít. Využíva ju tak rímskokatolícka ako aj gréckokatolícka cirkev. Pre hohoslužby ju vyhužíva početná ukrajinská komunita, ktorej členovia vrátane ukrajinských podnikateľov prispeli na jej obnovu.
Práce na kaplnke prebiehajú pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu v Bratislave a v spolupráci s Mestským ústavom ochrany pamiatok v Bratislave. Kaplnka sv. Rozálie je ikonou Lamača a obnova jej samotnej, ako aj celého okolia si vyžiada ešte veľa energie, času aj financií. Práce budú prebiehať na základe projektu pamiatkovej obnovy s cieľom postupne jej prinavrátiť šarm, ktorý si zaslúži.
Mestská časť Bratislava-Lamač vyhlásila dobrovoľnú zbierku Transparentný účet sv. Rozália. Všetky peniaze pôjdu výlučne na obnovu nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky Kaplnka sv. Rozálie. Na účet môžete prispieť aj priamo v našom klientskom centre, ako aj zaslaním finančných prostriedkov na účet. Do správy pre príjemcu uveďte meno a priezvisko, v prípade fyzickej osoby, alebo obchodné meno, v prípade právnickej osoby. Druhý spôsob je použitie hotovosť alebo platobnej karty v pokladni klientskeho centra, kde sa nachádza aj POS terminál. Bezdrôtový terminál nájdete aj na podujatiach mestskej časti.
Viac informácii o transparentnom účte, ako aj aktualizované výpisy z účtu nájdete tu.
Literatúra a pramene:
- Bagin, A.: Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy (Bratislava 1988)
- Húščava, A.: Dejiny Lamača (Bratislava 1948)
Vianočný tip: navštívte betlehemy v bratislavských katolíckych chrámoch
K Vianociam patrí aj nádherná výzdoba v domoch, na verejných priestranstvách. Symboly Vianoc na výstavách či v chrámoch a nejeden zvyk. Spoznajte s nami vianočnú výzdobu a betlehemy vybraných bratislavských katolíckych chrámov.
Vianoce patria k najkrajším sviatkom roka. Sú sviatkom rodiny, pokoja, mieru i oddychu. Po Veľkej noci sú Vianoce pre kresťanov druhým najväčším sviatkom, kedy si pripomínajú radostnú zvesť Kristovho narodenia. S Vianocami je späté celé spektrum zvykov či rituálov. Od pôvodne pohanských až po rýdzo kresťanské. Tohtoročné Vianoce sú už síce za nami, no napriek tomu si môžeme vianočnú atmosféru vychutnávať minimálne ešte do sviatku Troch kráľov. Patrí k nej nielen nádherná výzdoba, ale aj symboly Vianoc a nejeden rodinný zvyk.
V hlavnom meste Slovenskej republiky nájdete mnoho chrámov, ktoré vo väčšine počas vianočných dní bývajú otvorené. Otvorenie iných si treba často aj vystriehnuť a možno si aj privstať. Poďte s nami spoznávať chrámy vo sviatočnom čase a ich betlehemy. Vy sa môžete vydať nielen po našich stopách, ale aj ísť obdivovať vianočnú výzdobu po chrámoch vo svojich obciach, mestách či v okolí, či všade tam, kam vás oči a srdce povedú.
Jedným z kresťanských symbolov týchto sviatkov sú betlehemské jasličky alebo ľudovo nazývané betlehemy. A práve k ním sa viaže jeden tip na rodinnú aktivitu počas vianočného obdobia. Tým je putovanie za príbehom z Betlehemu po kostoloch spojených s návštevou jasličiek. Spojíte pri nej duchovno, poznávanie i aktívny oddych pri prechádzke (aspoň v meste) i relaxom v kaviarničke alebo na trhoch pri šálke čokolády či čaju.
V našej rodine sa snáď len s výnimkou pandemických rokov pomerne poctivo dodržiava zvyk, že v niektorých deň medzi sviatkami sa vydáme na obchôdzku do mesta. Našim cieľom sú kostoly - prevažne katolícke, pretože ako iste viete, betlehemy sa objavili vďaka sv. Františkovi z Assisi pred viac ako ôsmymi storočiami. Tým, že žijeme v Bratislave, máme obrovskú výhodu. V meste je mnoho kostolov i kaplniek, tak vždy si rok čo rok môžeme vybrať iné kostoly na návštevu. Vždy si vyberieme pár, ktoré navštívime, samozrejme, máme aj svoje stálice, ktoré v zozname nikdy nechýbajú. Hoci betlehemy sú vždy o tom istom, predsa je každý iný. Ale vidieť jasličky nie je to jediné, čo nás pri takýchto tematických návštevách najväčšmi zaujíma. Chceme si pritom vychutnať aj jedinečný duchovný rozmer a historický genius loci týchto architektonických skvostov, ktoré akosi rozprávkovejšie pôsobia vo vianočnom šate. A samozrejme, čo som sa už aj ako dieťa kvitovala, zaujímavú vychádzku korunovať posedením pri káve, čaji či posŕkavaním varenej čokolády.
Ak vás nebaví sedieť pri televíznych prijímačoch a potrebujete vybehať joule nadobudnuté vďaka lukulským vianočným hodom, odporúčam vydať sa za zážitkami vo sviatočnom duchu. Na sviatok sv. Štefana - prvomučeníka (Druhý sviatok vianočný, 26. decembra), alebo niekedy medzi sviatkami sa oplatí vybehnúť do mesta a vydať sa po betlehemských stopách. Aj vy sa spolu s nami môžete v tomto článku vydať na návštevu vybraných katolíckych chrámov Bratislave. Vydáme sa na prechádzku do centra mesta, ale navštívime aj niektoré chrámy v iných častiach Bratislavy a trochu aj mimo nej. Od Marianky až do Rače na severe a na juhu od Podunajských Biskupíc k Rusovciam.
Bratislava bez najkrajšieho betlehemu
Nekorunovaným kráľom bratislavských betlehemov býval pohyblivý betlehem v kostole bratislavských trinitárov na Župnom námestí. Predlohou mu bol viedenský kostol sv. Petra od Lukasa von Hildebrandta. Jeho architektúra je pozoruhodná z viacerých hľadísk. Raritou je najmä elipsový pôdorys a oblúkovito prehnutá čelná fasáda. Všetko sú to prvky, ktoré môžeme nájsť len na veľmi malom množstve kostolov na Slovensku. Bohato zdobený je interiér tohto barokového skvostu. Za zmienku stojí tiež kupola, na ktorej sa vyníma iluzívna freska od talianskeho barokového maliara Antonia Galliho Bibienu (1744). Všimnúť si treba aj pekný rokokový organ či sochársku výzdobu, na ktorej sa podieľal aj devínsky rodák z Donnerovho okruhu - Štefan Steinmassler.
Krátko pred Vianocami oznámila farnosť, že baroková perla západného Slovenska ostane tohto roku bez svojho klenotu. Deťmi i dospelými obdivovaný betlehem priniesol do Bratislavy z českého Písku v roku 1984 vtedajší kanonik Štefan Záreczky. Mechanický drevený betlehem patrí k skutočným unikátom. Zdobí ho 22 drevených postáv.
A preto sme sa vybrali spoznávať nielen najkrajšie betlehemy v chrámoch nadchádzajúcich sa v centre Bratislavy, ale aj niektoré v ďalších mestských častiach hlavného mesta.
Ktoré betlehemy treba vidieť v centre mesta?
Medzi často navštevovanými je aj kapucínsky kostol sv. Štefana, ktorý sa nachádza na dohľad od trinitárov, pri Mariánskom stĺpe taktiež na Župnom námestí. Kapucínsky komplex v Bratislave patrí k významným stavebným pamiatkam. Zaujímavý je svojou históriou, jedinečnými architektonickými formami a interiérovým vybavením, odrážajúcim rádové zvyklosti, ako i umeleckými dielami, ich autorskými a ikonografickými súvislosťami. Na svoje si tu prídu deti - kapucíni totiž rok čo rok postavia tiež pohyblivý betlehem.
I keď je voči tomu u trinitárov o poznanie skromnejší, je to historický kúsok. Pochádza zo začiatku 40. rokov 20. storočia. Postupne ho kapucíni zmechanizovali a rozšírili. Doplnili ho o maľované kulisy aj o nové figúrky. Do prevádzky ho môžu uviesť aj vaše ratolesti, a to stlačením zeleného tlačidla po dobu 3 sekúnd. Pohyb betlehemu sprevádza jemná zvonkohra.
Ďalšie betlehemy v Bratislave
V korunovačnom chráme uhorských kráľov a kráľovien raného novoveku - v Katedrále sv. Martina, nový betlehem získala na Vianoce 2024, kedy ho posvätil Mons. Stanislav Zvolenský - bratislavský arcibiskup-metropolita. Nechýbajú v ňom tradičné betlehemské postavy, no je zasadený do starého Prešporka, ktorého veduta je zátiším tohto nesmrteľného príbehu kresťanstva o narodení Božieho dieťa. Katedrála sv. Martina však pri Južnej bráne inštalovala aj exteriérový betlehem. Medzi najkrajšie vyzdobené kostoly patria aj bratislavskí františkáni.
Najväčší betlehem v Bratislave však nájdete, a to každoročne u františkánov. Spoľahlivo vás k nemu od Katedrály sv. Martina dovedú koruny na chodníkoch, ktoré označujú korunovačnú cestu uhorských kráľov a kráľovien po korunovácii v Katedrále sv. Martina. Na Františkánskom námestí vás privíta čerstvo obnovená fasáda tohto architektonicky vzácneho sakrálneho klenotu hlavného mesta. Kostol Zvestovania Pána má povesť jedného z najstarších zachovalých kostolov Bratislavy. Tento chrám patrí k historicky najvýznamnejším v meste.
V stredoveku sa tu volil mestský richtár a v roku 1526 tu zvolili Ferdinanda I. Habsburského za uhorského kráľa. Chrám býval počas raného novoveku svedkom pasovaní Rytierov zlatej ostrohy, ktoré nasledovali bezprostredne po korunováciách. A v čase Vianoc je jedným z najkrajšie vyzdobených chrámov Bratislavy.
Vianočná výzdoba u bratislavských františkánov roky rokúce patrí k tradične najkrajším. Svojej povesti zostali Menší bratia sv. Františka verní aj tohto roku. Sviatočnú atmosféru nezažijete len v hlavnej lodi, kde majú niekoľko krásne vyzdobených stromčekov, ale aj vo vedľajších chodbách. Práve u bratislavských františkánov nájdete výnimočný betlehem v životnej veľkosti, ktorý inštalovali v Kaplnke sv. Rozálie.
Nevynechali sme ani ďalšie bratislavské kostoly a ich betlehemy, ktoré sú lokalizované v centre mesta. Betlehem v Kostole Najsv. Spasiteľa u jezuitov, nachádzajúci v bezprostrednej blízkosti Starej radnice je tiež z radov väčších. Nechýba mu väčšia scénická výprava. Dominuje mu ústredný výjav narodenia malého Ježiška. Zobrazuje tiež anjela, pastierov i za domčekom pasúce sa ovečky a Troch kráľov približuje aj so sprievodom tiav. Zaujímavý je už tradične aj poschodový betlehem v bratislavskom Blumentáli.
Modrý kostolík je vianočnou rozprávkou
Tradične krásnu výzdobu, ktorá ho predurčuje k najvianočnejším kostolom v hlavnom meste, má turistami i domácimi obľúbený Modrý kostol. Farský kostol sv. Alžbety sa vďaka vianočnej výzdobe a modrý svetlám na stromčeku i modrých žiarivkách na viacerých elektrických svietidlách celý sfarbil domodra. Nádherné stromčekové zátišie uvidíte nielen pri hlavnom oltári, ale aj pri bočnom, ktorý býva „domovom“ miestneho betlehemu.
Najskromnejšie to majú uršulínky a notredamky
Pôvodne sme plánovali navštíviť tohto roku aj notredamky pri Slovenskej filharmónii a po rokoch aj kostolík v Podhradí - na Zuckermandli, ale nevyšlo. Tak snáď, nabudúce. Našou zástavkou boli uršulínky. Komplex uršulínskeho kláštora spolu s kostolom Loretánskej Panny Márie predstavuje v architektúre mesta Bratislavy výrazný historický ucelený komplex. Stavby kláštora s kostolom reprezentujú kvalitnú architektúru Bratislavy aj Slovenska 2. polovice 17 a 1. polovice 18. storočia zachovanú takmer v autentickom stave. Bol to kostol, ktorý hostil aj pápežovu návštevu a je pútnickým miestom. Nájdete tu milostivú sochu Panny Márie či sošku Pražského Jezuliatka.
Ak sa chcete dostať do vnútra a pozrieť si kostolík ináč ako cez dvere, je potrebné si poriadne privstať. Omše sú cez pracovné dni iba o 7:15, trochu väčšie možnosti máte v nedeľu či v prikázaný sviatok počas štátnych sviatkov (najbližšie napríklad 1. či 6. januára) - omša je totiž o 10:00 hod. Betlehem, ktorý je v chráme, však uvidíte aj mimo bohoslužobného času kostolíka. A to, podobne ako my, cez sklo v predsienke, pretože je umiestnený blízko vchodu. A naozaj je pekný.
Od milosrdných k alžbetínkam
Na krátku chvíľu sme sa zastavili aj v Kostole navštívenia Panny Márie. Chrám je známy aj pod názvom milosrdní bratia. Názov dostal podľa rehoľnej komunity, ktorá má kostol s priľahlou nemocnicou v správe. Kostol z éry baroka pripomína kostol viedenských milosrdných bratov. Hoci je ten bratislavský nemocničným kostolom, je vskutku pôsobivým architektonickým dielom. Svojím vybavením pripomína interiér rímskeho jezuitského kostola del Gesù. Interiéru dominuje masívny hlavný oltár, ktorý vypĺňa celé presbytérium. Okrem hlavného oltára sa v kostole nachádza šesť bočných oltárov a za zmienku a pozornosť stojí organ, baroková kazateľnica s reliéfmi svätcov. My sa však pozrieme na miestny betlehem. V porovnaní s ostatnými je poskromný.
Perla baroka
Privstať si bolo treba aj keď sme chceli navštíviť kostol sv. Alžbety na Špitálskej ulici, ktorý bol postavený podľa plánov známeho viedenského architekta Franza Antona Pilgrama na prelome 30. a 40. rokov 18. storočia ako nemocničný kláštorný kostol. Alžbetínsky kostol z čias vrcholného baroka s jedinečne krásnou výzdobou má totiž omše počas pracovných dní len ráno, a to dosť skoro. Rozhodne táto obeť stála za to. Tento kostol ozdobili nádhernými freskami rakúskeho maliara Paula Trogera (z r. 1742) a sochami Ľudovíta Godeho. Vianočná výzdoba bola bohatšia.
Ďalšou našou zástavkou v absolútnom centre Bratislavy bol kostol sv. Ladislava, taktiež na Špitálskej. Stavali ho v rokoch 1830 - 1832 z milodarov katolíckych veriacich podľa projektu Ignáca Feiglera. Interiér chrámu od 20. rokov 20. storočia ozdobili figurálnymi nástennými maľbami, aby potlačili klasicistický charakter stavby. Na stene visí veľký obraz Apoteóza svätého Ladislava, ktorý je dielom maliara Ferdinanda Lütgendorfa z r. 1830. Uvidíte tu tiež postavy ďalších arpádovských svätcov - sv. Alžbety Uhorskej či sv. Štefana-Kráľa. Vianočná výzdoba sa sústredí na bočný oltár, na ktorom je umiestnený aj tamojší betlehem.
Tentoraz sme sa skôr sústredili na návštevu kostolov, ktoré sú mimo centra mesta. Tento kostol postavili v rokoch 1943 - 1948 na mieste pôvodného kostola podľa projektov kolektívu architektov Bohuslav Fuchs, Ignác Vécsei a Dezider Quastler. Chrám v súčasnosti disponuje novým organom, vďaka čomu býva chrám dejiskom koncertov.
Vybrali sme sa tiež pozrieť si niektoré kostoly bratislavského 4. okresu. Veľmi nás zaujala vianočná výzdoba v kostole sv. Margity Uhorskej v bratis...