Svätý Vojtech a história farnosti v Zohore

Farnosť v Zohore má bohatú históriu, ktorá je úzko spätá s náboženskými tradíciami a svätými. V tomto článku sa pozrieme na niektoré dôležité aspekty histórie farnosti, vrátane zmienok o svätom Vojtechovi, kostole sv. Margity Antiochijskej a významných osobnostiach, ktoré pôsobili v Zohore.

Svätý Vojtech na Gniezdenských dverách

Počiatky farnosti v Zohore

V literatúre sa často chybne opakuje, že fara v Zohore bola založená v roku 1397. Ide o nesprávnu interpretáciu prameňa. Údaj pochádza z kanonickej vizitácie ostrihomskej arcidiecézy konanej v roku 1397. Vizitácia sa nám nezachovala v origináli. K dispozícii máme jej vydanie tlačou v roku 1667 a 1742. Napriek tomu sa v súčasnosti jej znenie považuje za dôveryhodný prameň. V jednej zo statí sú vymenovávaní farári, ktorí spadajú pod Bratislavské prepošstvo. Na poslednom mieste je uvedený Zohor. Z toho vyplýva jediné - v roku 1397 mal Zohor vlastného farára. Jeho meno nepoznáme.

Či tam bol len od tohto roku alebo už dlhšiu či kratšiu dobu, vizitácia nehovorí. Skôr by sme mohli predpokladať, že v dedine už nejaký čas pobýval. Či mal Zohor vlastného farára už v časoch Ota z Tallesbrunnu alebo ešte skôr, sa môžeme iba domnievať. Nižšia úvaha o datovaní kostola v Zohore, by mohla naznačovať, že tomu tak mohlo byť. Teda v roku 1397 nebola v Zohore založená fara, ale po prvýkrát sa spomína farár. V súvislosti s týmto záznamom je možné hovoriť aj o existencii kostola a aj fary v Zohore v roku 1397.

Máme však k dispozícii ešte jednu pomôcku - patrocínium kostola. Dnešný zohorský kostol je zasvätený sv. Margite Antiochijskej a toto zasvätenie prevzal už od svojich predchodcov. Keď trochu pobádame a preveríme si ďalšie kostoly na území Slovenska s týmto patrocíniom, dospejeme k zaujímavému poznatku. Kostoly v Šiveticiach, Šámote, Malej Mači, Plavči a Šamoríne boli postavené už v 13. storočí. Kostoly v Turčianskom Jasenove a Ratnovciach boli postavené na prelome 13. a 14. storočia, v Bučanoch na začiatku 14. storočia, v Gabčíkove, Zborove a Dlhej pri Trnave v 14. storočí. Najstarší kostolík na Záhorí v Kopčanoch je tiež zasvätený sv. Margite Antiochijskej. Bol postavený už v 9. storočí.

Okrem kostola v Kopčanoch máme v 9. storočí písomne doložený kostol sv. Margity aj pri Balatone v Maďarsku. Toto patrocínium bolo teda používané vo veľkomoravskom období. Neskôr sa rozšírilo jeho používanie aj v Uhorsku. Ako sme videli zo zoznamu kostolov, najviac ich pochádza z 13. storočia. Nárast úcty k sv. Margite treba hľadať v križiackej výprave do Svätej zeme, ktorú podnikol uhorský kráľ Ondrej II. (1205-1235) v rokoch 1217-1218. Z tejto výpravy doviezol ako relikviu hlavu tejto svätice. Zvláštnu úctu k nej mu vštepila pravdepodobne matka Agnesa, ktorá pochádzala z Antiochie. A mnoho následne stavaných kostolov bolo zasväcovaných práve sv. Uvedené informácie nám dovoľujú uvažovať, že kostol v Zohore mohol byť postavený už v období 13.

Kostol sv. Margity Antiochijskej

Od roku 1397 do roku 1548 nemáme žiadne informácie týkajúce sa farnosti v Zohore. Až úvod k sťažnostiam zohorských poddaných voči svojmu zemepánovi Gašparovi Šerédimu z roku 1548 podáva stručné správy. Uvádza, že v Zohore je kostol a je dostatočne vybavený obvyklými potrebami. Dedina mala aj vlastného farára, avšak ten musel slúžiť aj obyvateľom mestečka Stupava. A keďže nezvládal spravovať obidve farnosti, odišiel na iné miesto. Meno farára dokument neuvádza. Okrem Stupavy musel sa zohorský farár starať aj o farníkov z Lozorna, pretože tí vlastný kostol ani farára nemali a patrili ako filiálka pod Zohor.

Ďalšou zo sťažností bolo, že strecha kostola bola v zlom stave a hrozilo jej zrútenie. Farníci preto prosili správcu panstva, aby mohli použiť na opravu zisk z výčapu vína, avšak nebolo im to dovolené. Správa o havárijnom stave strechy kostola naznačuje, že kostol už bol staršieho dáta. Z rokov 1561 a 1562 máme k dispozícii dve najstaršie kanonické vizitácie. Išlo o osobné návštevy cirkevných predstavených na nim podliehajúcich farách a kontroly ich stavu. Zo zápisu z roku 1561 sa dozvedáme, že Zohor nemal vlastného farára a bohoslužby a sviatosti sem chodil vysluhovať farár Lukáš zo Stupavy. Farníci boli slovenskej národnosti a katolíckeho vierovyznania. Neobsadenosť zohorskej fary bola iba dočasná. Predchádzajúci spis z roku 1548 vraví, že miestny farár odišiel.

Vizitácia z roku 1562 nás už ale informuje, že Zohor mal vlastného farára. Bol ním Ján pochádzajúci z moravskej obce Nosislav pri Židlochoviciach, južne od Brna. Predtým ako sa stal kňazom, bol ženatý. Za kňaza bol vysvätený v Krakove. Okrem zohorskej farnosti spravoval aj lábsku.

V roku 1897 začal sa stavať nový kostol sv. Margity Antiochijskej. Na pamätnej tabuli pri vstupe do kostola sa nachádza doslovne nasledovný text: „Tento kostol, zasvätený k úcte svätej Margity, panny a mučenice, bol postavený v rokoch 1897-98 za kardinála arcibiskupa prímasa Františka Vazsaryho, ktorý daroval na (zhotovenie) oltára 2000 zlatých, za farára Františka Markoviča a richtára Vendelína Vlčeka, architektom Ferdinandom Kittler-Gratzlom z Bratislavy. Na náklady patróna kostola grófa Ľudovíta Károlyiho z Nagy-Károly 10.000 zlatých, obce Zohor 70.000 zlatých a (tiež) z darov dobrodincov. Posvätený 2.

Zmenu dátumu slávenia posvätenia chrámu vyžiadal zohorský farár vdp. František Markovič. Dňa 21. augusta 1899 biskup Jozef Boltizár, generálny vikár v Ostrihome jeho žiadosti vyhovel. Listina obsahuje nasledovný text: „Dôstojný pán farár, majúc na mysli rozumné dôvody, ktoré ste mi, dôstojný pane, v liste pod číslom 71, 19., tohto mesiaca (augusta), poslali, určujeme, aby výročie posviacky kostola, ktoré sa pôvodne stanovilo na prvú októbrovú nedeľu, tohto roku, t. j. 1899 a na všetky ďalšie roky do budúcna, bolo v nedeľu pred začatím modlitieb sv. ruženca, teda na poslednú septembrovú nedeľu.

Slávnostné prevzatie relikvie sv. Margity Antiochijskej pre farský kostol v Zohore sa uskutočnilo v Taliansku, 28. júna 2011. V mariánskom santuáriu: „Il Sacro Monte di Crea“, taliansky diecézny biskup J. Ex. Mons. Alcestes Cattela odovzdal relikviu farárovi farnosti Zohor ThDr. Miroslavovi Komornému, PhD. za účasti zohorských farníkov. Vďaka patrí talianskym kňazom, ktorí sa na príprave odovzdávania relikvie podielali a to: Mons.

Relikvia sv. Margity Antiochijskej, ktorú vlastní naša farnosť je významná pre nás aj tým, že prostredníctvom malých čiastočiek kostí panny a mučenice sv. Margity, je okrem duchovného rozmeru medzi nami i fyzicky prítomná. Benedikt XVI. v roku 2005 navštívil v rámci Svetového dňa mládeže mesto Kolín. Vysvetlil, že „relikvie poukazujú na Boha samotného“, lebo Boh „silou svojej milosti dáva krehkým bytostiam odvahu svedčiť o ňom pred svetom“. „Keď nás Cirkev povzbudzuje k úcte voči telesným ostatkom mučeníkov a svätých“ - pokračoval Svätý Otec - „nezabúda na to, že v skutočnosti síce ide len o úbohé ľudské kosti, ale že sú to kosti osobností, ktoré navštívila všetko presahujúca Božia moc. Relikvie svätých sú stopami onej neviditeľnej, ale reálnej prítomnosti, ktorá osvecuje temnoty sveta a ukazuje Nebeské kráľovstvo, ktoré je v našom vnútri. Relikvie volajú s nami a za nás: „Maranatha!“ „Príď Pane Ježišu!“ (Príhovor Benedikta XVI. dňa 18.

Významné osobnosti farnosti Zohor

Arnold Ipolyi-Stummer

Veľkou osobnosťou v dejinách Zohora bol farár Arnold Ipolyi-Stummer. Narodil sa v roku 1823 v Kmeťovciach (dnes súčasť obce Drženice, okr. Levice) šľachticovi Františkovi Stummerovi a Arzénii, rod. Smrečániovej. Mal mladšieho brata Ľudovíta. Gymnázium vyštudoval v Krupine a Banskej Bystrici. Pokračoval v Trnave štúdiom filozofie a vo Viedni, Ostrihome a Bratislave štúdiom teológie. Po vysvätení za kňaza pôsobil ako kaplán vo Svätom Petri (okr. Komárno) a Bratislave, potom v rokoch 1849-1860 ako farár v Zohore. Odtiaľto odišiel do Jágerskej diecézy do mesta Törökszentmiklós blízko Szolnoku. Čoskoro sa stal jágerským kanonikom a rektorom seminára v dnešnej Budapešti. V závere roka 1871 prijal biskupskú vysviacku, od nasledujúceho roka až do roku 1886 pôsobil ako biskup v Banskej Bystrici a potom niekoľko mesiacov do svojej smrti vo Veľkom Varadíne (dnes Oradea v Rumunsku). Zomrel 2.

Už počas svojho pôsobenia v Zohore sa venoval archeológii, výtvarnému umeniu, ochrane pamiatok a ľudovej slovesnosti. Svoje výskumy publikoval v desiatkach publikácií. Od roku 1858 bol členom korešpondentom Uhorskej akadémie vied, od roku 1874 jej riadnym členom a v rokoch 1881-1886 dokonca riaditeľom. Z tohto obdobia pochádza aj zaujímavý list adresovaný Stummerovi. List napísal na konci roka 1854 Jakub Grimm, známejší z dvojice bratov Grimmovcov, zberateľov nemeckých ľudových rozprávok a mýtov. Z listu vyplýva, že Arnold Ipolyi-Stummer poslal Jakubovi Grimmovi svoju čerstvo vydanú knihu Maďarská mytológia. Grimm mal už skôr informáciu, že táto kniha vzniká. Informoval ho barón Dionýz Medňanský, ktorý v tom čase hosťoval na berlínskej univerzite. Stummer ako predlohu použil práve Grimmovu Nemeckú mytológiu.

Citát z listu Jakuba Grimma:

„Rok sa nesmie pominúť, aby som Vám nesplatil môj dôverný vďak za poslané vynikajúce dielo, na ktorého objavenie sa ma už pred niekoľkými rokmi upozornil pán von Mednyánszky. Vtedy ste sa cítili chorý, teraz ste na moju radosť zase v poriadku a prekvapili ste teraz svet obdivuhodnou prácou. Žiaľ, ešte stále nerozumiem dostatočne po maďarsky, aby som to mohol ľahko čítať, to ma ale povzbudzuje spojiť jazykové a vecné štúdium; veľmi mi pritom pomáha, že Vaša maďarská mytológia, na čo mám dôvod byť hrdý, je usporiadaná celkom podľa plánu mojej nemeckej (mytológie). Z obsahu sa učím aj slovíčka. Berlín 31.“

Maďarská mytológia od Arnolda Ipolyi-Stummera

P. Peter Esterle

Do základnej školy chodil v Zohore, gymnázium navštevoval v Skalici, kde bol chovancom Serafínskeho kolégia v tamojšom františkánskom kláštore. To ho predurčilo stať sa františkánom. Do rehole vstúpil 26.09.1907 v Trnave. Prijal rehoľné meno Peter Alkantara. Po jednoročnom noviciáte dokončil vyššie triedy gymnázia. Teológiu študoval na univerzite v Budapešti. Za kňaza bol vysvätený 30.06.1914. Začal účinkovať ako lektor teológie na františkánskom učilišti v Bratislave. V príprave na profesorskú dráhu v rokoch 1916-1919 študoval na univerzite v Budapešti dejepis a latinčinu.

Keď sa po prvej svetovej vojne rozpadlo Rakúsko Uhorsko a s ním aj Mariánska provincia, slovenskí františkáni si zriadili teologické učilište v Žiline (1921). Medzi jeho prvými lektormi bol aj P. Peter. Roku 1924 získal doktorát filozofie v Budapešti, potom sa plne venoval pedagogickej práci na františkánskej teologickej škole v Žiline, neskôr aj v Bratislave; prednášal biblické vedy a jazyky. Po otvorení súkromného gymnázia Rehole menších bratov s právom verejnosti v Malackách stal sa jeho profesorom a prvým riaditeľom (1927-1939). Potom znovu pôsobil na františkánskej teologickej škole v Žiline až do r. 1950, keď kláštor násilne zlikvidovali.

Zastával aj úrad definítora františkánskej Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa na Slovensku (1938-1939), bol gvardiánom v žilinskom kláštore františkánov a prefektom štúdií - hlavným správcom všetkých františkánskych škôl na Slovensku pri provinciálnom úrade v Bratislave, magistrom novicov v Malackách, členom výboru, neskôr predsedom dorastového odboru pri Okresnom úrade starostlivosti o mládež. Posledné roky života prežil ako dôchodca v Charitnom domove v Beckove. Písal po slovensky a maďarsky, zaoberal sa dejinami františkánskej rehole, publikoval v rehoľných časopisoch. Napísal historickú štúdiu - dizertačnú prácu Mikor jottek a ferencesek Magyarországra és hol épult elsô kolostoruk? (Kedy prišli františkáni do Uhorska a kde založili prvý kláštor? Ostrihom 1925). Zaoberal sa v nej najstaršími správami o aktivitách františkánov v Podunajsku ešte za života sv. Františka z Assisi a dospel k názoru, že prvý kláštor mali v Ostrihome (1222).

Svätý Vojtech - predaj

V Leviciach nájdete maloobchodný predaj náboženskej literatúry a devocionálií Svätý Vojtech - predaj Pachingerová Marianna, Levice Holubyho.

Zoznam farárov

Prehľad niektorých farárov, ktorí pôsobili v okolí Levíc a Zohore:

• nar. Vozokanoch, ord. 1926; kap. Zlaté Moravce, 1928 Levice
• nar. nad Váhom, ord. 12.6.1955; kap. Levice
• nar. 19.6.1927 v Šahách, ord. 26.6.1952; kap. Levice, 1954 Vráble
• nar. 31.3.1945; kap. Zlaté Moravce, 1948 Levice
• nar. 29.6.1937; kap. Levice
• nar. Kosihách, ord. 17.5.1936; kap. Dolná Streda, 1938 Svätý Michal, Galanta; ketechéta 1941 Levice

Tento zoznam je len zlomkom z bohatej histórie farnosti Zohor a jej duchovných pastierov.

Kostol sv. Margity Antiochijskej v Zohore

tags: #svaty #vojtech #levice