Svätý Štefan Ostrihomský: Život a dielo prvého uhorského kráľa

Svätý Štefan, pôvodným menom Vajk, sa narodil asi v roku 975 v Ostrihome. Pochádzal z vojvodskej rodiny. Jeho otec bol Gejza, ktorý v rokoch 972-997 vládol v Uhorsku ako veľkoknieža. Matka sa volala Šarlota a bola dcérou sedmohradského kniežaťa Gyulu. Niektoré zdroje uvádzajú, že Sarolt mohla mať slovanský pôvod. Pokrstil ho zrejme pasovský biskup Pilgrim alebo jeden z jeho kňazov. Meno Štefan prijal pri krste, ktorý mu udelil svätý Vojtech Pražský. Už od mladosti bol formovaný v kresťanskej viere, čo neskôr zohralo kľúčovú úlohu v jeho živote a vláde.

Sviatok: 16. augusta.

Úmrtie: 15. augusta 1038.

V roku 995 sa oženil s bavorskou princeznou bl. Gizelou. V roku 997 prebral vládu po svojom otcovi Gejzovi, ktorý v tom roku zomrel. Po smrti jeho otca v roku 997 sa Štefan musel postaviť proti svojmu príbuznému Kopáňovi, ktorý si nárokoval na trón podľa starších uhorských zvyklostí. V rozhodujúcej bitke pri Vespréme Štefan zvíťazil, čím si upevnil svoju pozíciu a otvoril cestu k zjednoteniu uhorských kmeňov pod svojou vládou.

Bol múdrym a dobrým panovníkom. Porazil odbojné pohanské kniežatá, ktoré sa vzbúrili proti nemu a okrem toho často žili lúpežníckym spôsobom života. Do svojej krajiny povolal učiteľov kresťanského života z okolitých krajín. Vtedy prišlo do Uhorska mnoho zbožných mužov. Ako Gejza, tak aj Štefan si uvedomoval, že treba zmeniť kočovný život Maďarov, ak nechcú vyhynúť ako pred nimi Huni. Preto vyvinul veľké úsilie, aby naučil ľudí usadlému spôsobu života podľa vzoru kresťanskej Európy.

Štefan už od skorej mladosti prejavoval vlastnosti dobrého panovníka: bol inteligentný, so širokým rozhl’adom, rozvážny pri rozhodovaní, ale dôsledný a energický pri uskutočňovaní rozhodnutí. Kresťanstvo prijal dušou i telom, v čom ho podporovala jeho nábožná manželka Gi­zela, sestra nemeckého cisára Henricha II. Mladý vladár najprv zjednotil maďarský národ politicky a upevnil svoju moc vo víťazných bojoch. Potom sa dal do budovania občianskej a cirkevnej organizácie svojej krajiny.

Cirkevnoprávne rozdelil celé územie na 10 diecéz, z čoho boli dve arcibiskupstvá (Ostrihom a Ka­locsa) a osem biskupstiev. Na vidieku dal postaviť pre každých desať obcí jeden kostol. Okrem toho zakladal kláštory. Všeobecne podporo­val duchovenstvo, aby s jeho pomocou mohol položiť solídne základy kresťanstva a kresťanskej kultúry vo svojom štáte.

Svoju krajinu rozdelil do desiatich biskupstiev s dvoma arcibiskupstvami. Na Zobore v Nitre obnovil jestvujúci benediktínsky kláštor sv. Hypolita. Tento kláštor, ako aj iné kláštory, obdaroval majetkami a pozemkami. Jeho najlepšími spolupracovníkmi boli nemeckí, francúzski, talianski i českí benediktíni, z radov ktorých pochádzali aj prví biskupi. Štefan zakladal školy, vydal zákonník, cirkevným i svetským úradom predpísal ako úradnú reč latinčinu.

Aby upevnil dosiahnuté výsledky a dal im zreteľné vonkajšie vyjad­renie, požiadal pápeža Silvestra II. o udelenie kráľovskej koruny. Pá­pež po dohode s cisárom Ottom III. súhlasil. Vyslal posolstvo k pápežovi Silvestrovi II., v ktorom ho oboznámil so svojou činnosťou a prosil ho o požehnanie a tiež o udelenie kráľovského titulu. Pápež bol nadšený tým, čo počul, poslal mu drahocennú korunu a apoštolský kríž, ktorý nosievali biskupi pri verejných slávnostiach pred uhorským kráľom. Odtiaľ prislúchal uhorským kráľom titul „apoštolský kráľ“.

Pápež dňa 27. marca roku 1000 vydal bullu Legati nobilitatis, v ktorej dal kráľovi potrebné právomoci na tieto činnosti. Na Vianoce roku 1000 bol Štefan korunovaný za kráľa v Ostrihome. Na Vianoce roku 1000 alebo 1. januára 1001 bol Štefan korunovaný za prvého uhorského kráľa. Korunu mu poslal pápež Silvester II., čo symbolizovalo uznanie Uhorska ako kresťanského kráľovstva a jeho začlenenie do európskeho spoločenstva národov. Okrem kráľovskej koruny mu pápež udelil aj titul apoštolského kráľa, čím uznal jeho mimoriadne zásluhy o šírenie kresťanstva.

Hlavným cieľom Štefanovej vlády bolo upevnenie kresťanstva v Uhorsku. Systematicky presadzoval kresťanskú vieru, zakladal biskupstvá a kláštory po celej krajine. Založil arcibiskupstvá v Ostrihome a Kaloči, čím položil základy cirkevnej organizácie v krajine. Nariadil výstavbu kostolov a zaviedol povinné platenie desiatkov na podporu cirkvi. Kráľ ako pápežský legát zriaďoval biskupstvá, určoval ich hranice a menoval cirkevných hodnostárov.

Na ostrihomskom hrade dokončil stavbu chrámu sv. Vojtecha. Ustanovoval biskupov, nariadil, aby každých desať obcí malo kostol. Do nich zaobstarával bohoslužobné potreby. Jeho nábožná manželka Gizela zhotovovala bohoslužobné rúcha. Starali sa aj o pútnikov, kráľ zriadil pre nich ubytovne. Sám dozeral na to, ako sa dodržujú jeho nariadenia, často prišiel medzi ľudí v preoblečení, nepoznaný, aby lepšie dozrel na poriadok. Dokonca aj kázaval o viere a povinnostiach kresťana. Chorým a chudobným rozdával almužnu.

Okrem šírenia viery sa venoval aj zjednoteniu uhorských kmeňov a vybudovaniu silného centralizovaného štátu. Zreformoval štátnu správu, zaviedol územné členenie na župy a vytvoril funkčný právny systém. Podporoval rozvoj poľnohospodárstva a obchodných ciest, čím prispel k hospodárskemu rozmachu krajiny. Jeho múdra a spravodlivá vláda zabezpečila Uhorsku dlhé obdobie mieru a stability.

Viackrát musel však aj bojovať proti svojim nepriateľom. Mal viacej detí, no nažive ostal len jeho syn Imrich, ktorého si tiež uctievame ako svätého. Dal ho vychovať sv. Gerardovi, neskoršiemu biskupovi. Niekoľkokrát musel čeliť aj sprisahaniam proti nemu. Uhorský kráľ Štefan mal možno viacej detí, ale dospelého veku sa dožil iba jeho syn Imrich. Otec chcel, aby sa z neho stal príkladný kresťanský vladár, ktorý by po ňom viedol a všestranne zveľaďoval krajinu. Preto ho zveril na výchovu sv. Gerardovi, prvému csanádske­mu biskupovi. Okrem toho dal pre Imricha zostaviť akési pravidlá alebo zrkadlo ideálneho kresťanského kráľa.

Predovšetkým ti, syn môj milovaný, prikazujem, radím a odporúčam, ak chceš získať česť kráľovskej korune, zachovávaj tak svedomite a bedlivo katolícku a apoštolskú vieru, aby si bol príkladom pre všetkých, ktorých ti Boh podriadi, a aby ťa všetci cirkevní mužovia zaslúžene nazývali pravým mužom kresťanského vyznania, bez ktorého, buď si istý, nebudeš kresťanom ani synom Cirkvi.

Štefana vel’mi zronila smrť jeho syna, do ktorého vkladal toľké náde­je. Posledné roky jeho života boli poznačené chorobou a neúspešným pokusom sprisahancov o vraždu. Posledné roky života mu zakalili intrigy príbuzných, ktorí sa usilovali zaistiť si následníkov trónu. Keďže jeho syn Imrich zomrel ešte mladý, za svojho nástupcu určil Štefan Petra, syna svojej sestry Gizely.

Svätý Štefan zomrel 15. augusta 1038 v Ostrihome (alebo v Székesfehérvári). Pochovali ho v Stoličnom Belehrade (Székesfehévár) v bazilike, ktorú dal vybu­dovať za svojho života. Pochovaný bol v bazilike v Stoličnom Belehrade, ktorú sám založil. Za svätého ho vyhlásil pápež Gregor VII. v roku 1083 spolu s ďalšími, ktorí sa pričinili o pokresťančenie Uhorska. Jeho sviatok sa v katolíckej cirkvi slávi 16. augusta, v Maďarsku je 20. august zároveň štátnym sviatkom, Dňom svätého Štefana, ktorý pripomína založenie uhorského štátu.

Úctu svätých mu priznal pápež Gregor VII. ro­ku 1083. Spolu s ním boli vyhlásení za svätých i jeho syn Imrich, biskup Gerard a slovenskí benediktínski mnísi Andrej - Svorad a Bene­dikt.

Erb Maďarska

Keď prišli Maďari do strednej Európy, počínali si podobne ako bojo­vé nomádske kmene Húnov a Avarov: prepadali okolité krajiny, pus­tošili ich a živili sa z koristi, ktorú získali výbojmi. Pri tomto spôsobe života im hrozilo nebezpečenstvo, že zaniknú podobne, ako zanikli ich predchodcovia. To si uvedomil maďarský vojvoda Gejza, keď utrpel ťažkú porážku od nemeckého cisára Otta l. pri rieke Lech roku 955. Preto sa usiloval previesť svoj národ na usadlý spôsob života a na prijatie západnej kultúry, vrátane kresťanstva.

Plastika sv. Rok narodenia Vajka - Štefana nepoznáme. Niekde sa uvádza rok 969, inde 975, ba i 977. Podobne rok jeho krstu je neistý. Historické štúdie, ktoré predpokladajú rok jeho narodenia 969, kladú krst do ro­kov 973 - 974. Hoci s určitosťou nepoznáme ani meno krstiteľa, viacerí historici sa zhodujú v názore, že Štefana pokrstil biskupom Pilgrimom poverený kňaz passovského biskupstva. Ťažko však možno pripustiť tvrdenie, že Gejzovho syna pokrstil sv. Vojtech, ako to tvrdia niektorí životopisci.

Prehľad dôležitých udalostí zo života svätého Štefana

tags: #svaty #vojtech #ostrihom