Sveta Spoveď pred Všetkými Svätými: Tradície a Význam

Sviatok Všetkých Svätých a obdobie pôstu sú hlboko zakorenené v kresťanskej tradícii. Tieto obdobia sú spojené s rôznymi zvykmi a tradíciami, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu a kultúry.

Sviatok Všetkých Svätých: Význam a Účel

Cirkev v tento deň slávi pamiatku všetkých Božích svätých a svätíc. Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Duchovní zvyčajne pripomínajú, že tento deň má byť dňom radosti a nádeje, nie strachu či smútku. Slávnosť Všetkých svätých je deň radosti, a nie strachu.

Cirkev si už po stáročia spája so Slávnosťou všetkých svätých nádej na vzkriesenie. Pre iných je smrť realitou, ktorú treba prijať. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť zmyslom slávnosti Všetkých svätých.

Cirkev je podľa Katechizmu Katolíckej Cirkvi spoločenstvom svätých osôb. Podľa starobylej náuky Cirkev je spoločenstvo v troch stavoch: putujúca (po starom bojujúca), očisťujúca sa (trpiaca), oslávená (víťazná, blažená). Všetci totiž - či živí alebo už zosnulí - tvoria jedinú Cirkev a sú navzájom spojení v Kristovi.

Svätých si Katolícka cirkev uctieva, ale sa im neklania, ako je to často mylne interpretované. Rovnako ani sa k nim nemodlíme, lebo modlitba je rozhovor človeka s Bohom, ako Stvoriteľom a darcom všetkých milostí. Svätých prosíme o príhovor - orodovanie za nás tu na zemi, lebo oni už podľa náuky Cirkvi žijú večne u Boha, teda v stave oslávenia, a samozrejme na prvom mieste o to prosíme Pannu Máriu.

Slávnosť Všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým mučeníkom. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.

Veriaci si v tento deň pripomínajú všetkých svätých, teda všetkých, ktorí sú v sláve Boha - v nebi, ktorých mená nie sú zapísané v Rímskom martyrológiu, ktoré je zoznamom oficiálne Cirkvou vyhlásených za blahoslavených a svätých. Ich počet je bez čísla.

Sviatok všetkých svätých, 1. 11. V tento deň si uctievame nielen tých svätých, ktorých nám Cirkev dáva ako vzor (mučeníci, vyznávači,…), ale aj všetkých tých, ktorí sú už v nebi. Sem patria tí, ktorí žili v zhode s Božím Slovom. Aj my sme povolaní k tomu, aby sme boli svätí.

Svätosť je úlohou každého kresťana pre každý deň. Má sa prejaviť vo všetkom, čo robíme, v každých aj v tých najbežnejších rozhodnutiach v práci, v škole, doma, na ulici… V každej chvíli sme pokúšaní a preto v každej chvíli môžeme dokázať lásku k Bohu. Svätej Terezky sa raz opýtala jedna sestra: „Ešte musím veľa získať, aby som bola svätá?“ Ona jej odpovedala: „Nie získať, ale stratiť!“ Svätosť nemôže človek vytvoriť, ale môže ju prijať v Duchu Svätom. Svätosť je poslušnosť voči Bohu - znamená milovať iného ako Boh miluje mňa.

Sviatok Všetkých Svätých v Poľsku.

Spomienka na Všetkých Verných Zosnulých (Dušičky)

Po ňom nasleduje Pamiatka zosnulých alebo hovorovo dušičky. Počas tohto dňa sa modlíme za duše v očistci. Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka behom 11. storočia veľmi rozšírila.

Dňa 2. novembra si pripomíname všetky duše, ktoré sú ešte v očistci. Tieto duše síce majú odpustené hriechy, no v očistci si musia odpykať následky za hriechy, teda tresty. Očistec je podobný pekelným mukám, no existuje v ňom na rozdiel od pekla radostná nádej, že po odtrpení všetkých trestov s istotou nasledujú nebeské radosti. Duše trpiace v očistci označujeme ako Cirkev trpiacu.

Očistec je miesto alebo stav očisťovania. V očistci sú tie duše, ktoré zomreli v stave milosti posväcujúcej, teda bez ťažkého hriechu. Každý spáchaný hriech má totiž následok - trest, ktorý si musíme odtrpieť. Podľa sv. Tomáša Akvinského aj ten najmenší trest v očistci je väčší ako najväčšie utrpenie tu na zemi. Znášaním týchto trestov sa duša očisťuje. Každá duša po smrti nesmierne túži po Bohu.

Náuka Cirkvi o posmrtnom živote hovorí, že po smrti má duša tri možnosti: buď odchádza do neba, do pekla alebo do očistca, z ktorého sa neskôr dostane do neba. Očistec je miesto alebo stav očisťovania. V očistci sú tie duše, ktoré zomreli v stave milosti posväcujúcej, teda bez ťažkého hriechu.

Každý spáchaný hriech má totiž následok - trest, ktorý si musíme odtrpieť. Podľa sv. Tomáša Akvinského aj ten najmenší trest v očistci je väčší ako najväčšie utrpenie tu na zemi. Znášaním týchto trestov sa duša očisťuje. Každá duša po smrti nesmierne túži po Bohu. Aj hlavný trest v očistci spočíva v tom, že Ho nemôže uvidieť, hoci by veľmi chcela.

Duše v očistci si sami pomôcť nemôžu. Ale pomôcť im môžeme zvlášť svojimi modlitbami a odpustkami, ktoré môžeme v dňoch od 1. do 8. novembra výlučne získať pre duše v očistci.

Odpustky

Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny... Odpustky sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne.

Odpustky definuje Katechizmus ako „odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny.“ Je ich možné získať pre seba, ale aj pre zosnulých. Otec Bujňák spomína, že odpustky sú skôr postoj viery.

Podmienky pre získanie odpustkov pre duše v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra, sú:

• Návšteva cintorína a modlitba za zosnulých
• Sviatostná spoveď
• Sväté prijímanie
• Modlitba na úmysel Svätého Otca

Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a pomodlí sa za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra.

Pre duše v očistci môžeme získať pomoc, odpustky, keď spĺňame tri podmienky:

• svätá spoveď (v tomto období)
• sväté prijímanie
• modlitba na úmysel sv. Otca (Otčenáš, Zdravas, Sláva)

V deň spomienky na všetkých zosnulých (02. 11.), pri návšteve kostola alebo kaplnky, môžeme získať odpustky pre duše v očistci, keď sa pomodlíme Otčenáš a urobíme vyznanie viery (Verím v Boha). Denne, od 01. do 08. novembra, pri návšteve cintorína, pri modlitbe za zosnulých.

Svätá Spoveď - Krátky Postup

Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus poveril svoju Cirkev, aby v jeho meno všetkým národom hlásala „pokánie na odpustenie hriechov“ (Lk 24, 47). Keďže náš Pán „nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie“ (2 Pt 3, 9), ustanovením svätého tajomstvo pokánia, jednoducho známeho ako spoveď, obdaril Cirkev mocou odpúšťať hriech.

Keď prichádzaš vyznať svoje hriechy, pozdrav sa: „Slava Isusu Christu!“ Kňaz ti odpovie na pozdrav: „Slava i vo viki!“ Potom sa prežehnáš (už kľačiac alebo sediac): „V mene Otca i Synai Svätého Ducha. Potom prejavíš svoju ľútosť slovami: „Ľutujem všetky svoje hriechy, ktorými som urazil/anajláskavejšieho Boha. Sľubujem, že sa polepším a budem sachrániť od hriechu“. Potom prijmeš rozhrešenie od kňaza a pri slovách: A ja, nehodný kňaz, jehomocou, ktorú mi dal, odpúšťam ti a rozväzujem ťa z pút všetkých tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Svätého Ducha.

Súčasti ako pomôcka na pamätanie, čo je potrebné k sviatosti zmierenia: Spytujem - ľutujem - sľúbim - vyznám - splním.

Pôst a Zdržiavanie sa Mäsitéch Pokrmov

Pôst a zdržiavanie sa mäsitéch pokrmov sú dôležitou súčasťou katolíckej tradície, najmä počas pôstneho obdobia. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Ak si uvedomujeme, že za nás niekto zomiera na kríži, úplne prirodzene sa nevenujeme zábave ani oslavám.

Povinnosť nejesť mäso sa vzťahuje na každého od 14. roku života, zatiaľ čo povinnosť postiť sa platí pre osoby od 18 do 60 rokov. Pôst sa má dodržiavať na Popolcovú stredu a Veľký piatok, čo znamená zdržať sa mäsitéch pokrmov a živočíšneho tuku.

Príkaz v ťažkej látke zaväzuje pod ťažkým hriechom. Ak má niekto s pôstom vážne ťažkosti, môže byť oslobodený. Farár má právo dišpenzovať svojich veriacich na svojom území. Od pôstu oslobodzujú prekážky ako pohreb, alebo choroba.

Na druhej strane však žiadna zhovievavosť v tejto veci nemôže poprieť prirodzený a božský pozitívny zákon, ukladajúci mŕtvovanie a pokánie, ako trest, ktorý človek nesie za hriech a jeho následky.

Tabuľka: Prikázané sviatky v Katolíckej cirkvi

tags: #sveta #spoved #pred #vsechsvatych