V tomto roku krstu, birmovania a intenzívnejšieho hľadania Boha sa pozrieme na sviatosť birmovania. Prehĺbením si tejto sviatosti budeme my sami bližšie k Bohu a Cirkvi a zároveň budeme môcť pritiahnuť hľadajúcich, ukázať im krásu našej viery cez svedectvo kresťanského života.
Birmovanie je sviatosť kresťanskej dospelosti. Zdokonaľuje v nás krstnú milosť a dáva nám Ducha Svätého.
Pôvod a Význam Sviatosti Birmovania
Hoci evanjeliá priamo nespomínajú, že by Ježiš dal svojim učeníkom príkaz udeľovať sviatosť birmovania, skutočnosť, že už krátko po Turícach tak apoštoli konali, naznačuje, že ich Ježiš o tejto sviatosti musel poučiť. Najskôr však museli sami zažiť niečo zo sily Ducha Svätého, aby ho spoznali.
Vieme, že po zmŕtvychvstaní Pána boli apoštoli zo strachu pred Židmi zavretí v dome a báli sa vychádzať von. V deň Turíc sa ale všetko zmenilo. S akým úžasom počúval zhromaždený ľud v Jeruzaleme Petrovu reč, keď tento jednoduchý rybár z Galiley mocnými slovami vydával svedectvo o Ježišovi Kristovi! To už nebol ten istý Peter, ktorý v ranných hodinách Veľkého piatku trikrát zaprel nášho Pána.
Aj členovia veľrady sa čudovali, s akou odvahou Peter a Ján dokazovali a svedčili o tom, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn (porov. Sk 4, 13). Bez mimoriadneho Božieho zásahu v deň Turíc by sa z nich nikdy nestali tí neohrození, smelí a výreční svedkovia viery, ochotní dokonca položiť svoj život za pravdu evanjelia.
Skutky apoštolov nás informujú o tom, že Peter a Ján kládli ruky na pokrstených a vyprosovali im prisľúbeného Tešiteľa: „Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Vtedy na nich vložili ruky a oni dostali Ducha Svätého“ (Sk 8, 14-17).
V prvotnej Cirkvi nasledovala prosebná modlitba o Ducha Svätého väčšinou hneď po krste najmä preto, že žiadatelia o krst boli dospelí. Časom sa ale birmovanie osamostatnilo a začalo sa jasne rozoznávať ako sviatosť odlišná od sviatosti krstu, i keď zostala s krstom spojená.
Krst verzus Birmovanie
Kým krstom vstupujeme v Ježišovi Kristovi do synovského vzťahu k Otcovi, birmovanie spôsobuje, že sa zjednocujeme s poslaním Krista Vykupiteľa. Krst sa týka posvätenia vlastnej duše, získavame krstnú milosť. Birmovanie uschopňuje pokrsteného, aby dokázal účinnejšie spolupracovať na budovaní Božieho kráľovstva.
Svätý Tomáš Akvinský porovnáva nadprirodzený účinok obidvoch sviatostí (sviatosti krstu a sviatosti birmovania) s prirodzeným životom: V krste sa uskutočňuje duchovné znovuzrodenie človeka, tak ako narodenie je počiatkom prirodzeného života na tejto zemi. Rovnako môžeme porovnať birmovanie ako sviatosť posilnenia pre rozvoj vnútorného života s telesným rastom.
Latinský názov pre birmovanie je confirmatio. Je odvodené od slovesa firmare, čo znamená upevniť, posilniť, potvrdiť a opisuje podstatu sviatostnej milosti: Pokrstený človek je vkladaním rúk, pomazaním a modlitbou vnútorne posilnený darmi Ducha Svätého a je uschopnený vydávať svedectvo o Kristovi.
Spolu s prvým svätým prijímaním sa krst a birmovka označujú ako tzv. sviatosti uvádzania do kresťanského života, ktorého jednotu treba zachovať.
Dôležitosť Prípravy na Birmovanie
Svätá Terezka Ježiškova, ktorá bola vyhlásená za učiteľku Cirkvi, píše vo svojej autobiografii, aká dôležitá bola pre ňu príprava na birmovku, ktorú prijala ako 11-ročná: „Krátko po prvom svätom prijímaní som znovu začala duchovnú obnovu pred birmovaním. Veľmi starostlivo som sa pripravovala na návštevu Ducha Svätého a nechápala som, že sa prijatiu tejto sviatosti lásky nevenuje dosť pozornosti. ... Ako apoštoli som blažene očakávala návštevu Ducha Svätého. ... Tešila som sa pri pomyslení, že čoskoro budem dokonalou kresťankou, ale najmä že budem mať večne na čele tajomný kríž, ktorým ma pán biskup poznačí pri udeľovaní tejto sviatosti. ... Konečne nadišla šťastná chvíľa: vo chvíli zostúpenia Ducha Svätého som necítila prudký víchor, ale skôr ľahký vánok, ktorého šum začul prorok Eliáš na vrchu Horeb.
Aby sviatostná milosť birmovania mohla priniesť ovocie, je nevyhnutná dobrá príprava, pri ktorej birmovanec pochopí význam, účinky a cieľ birmovania, uvedomí si zodpovednosť, ktorú preberá, a tiež je poučený o daroch Ducha Svätého. Pretože iba to, čo poznáme, môžeme milovať a to, čo milujeme, po tom aj túžime a to budeme aj brániť.
Naskytá sa otázka: Prečo tak zriedka cítime účinky tejto sviatosti, sme často takí nerozhodní, znechutení, hnevliví, smutní, bezmocní alebo bezradní? Azda birmovka „nezafungovala“? Nedostal som Ducha Svätého, lebo som nebol dobre pripravený, alebo som bol nesústredený? Nie. Najskôr nám musí byť jasné, že prijatie Ducha Svätého nie je jednorazová vec, ale musí sa prehlbovať každý deň.
Sviatosť birmovania
Dary Ducha Svätého
Cieľom života každého kresťana je, aby sa celý premenil na lásku. Spolupráca s Duchom lásky, s Duchom Svätým sa uskutočňuje pri bohoslužbe, v modlitbe, v úcte k Panne Márii - neveste Ducha Svätého a v konaní skutkov lásky. Všetko, čo človek koná z lásky k Bohu a v jeho láske, teda v jeho Svätom Duchu, v nás rozvíja jeho dary.
Číslo sedem v biblickej reči znamená plnosť alebo dokonalosť, svätosť. Sedem darov nachádzame vymenovaných v Knihe proroka Izaiáša (Iz 11,2-3): „...duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti; a naplní ho bázeň pred Pánom.“
Vo sviatosti birmovania sme prijali úlohu: zodpovednosť za vlastný život a zodpovednosť za druhých. Dary Ducha Svätého dostávame, aby sme mohli naplniť svoje poslanie v Cirkvi. Duch Svätý a jeho dary v nás rozvíjajú lásku, zjednocujú nás s Bohom, teda sú v službe lásky.
Pod darmi, charizmami si možno predstavíme niečo výnimočné ako dar uzdravovať, alebo dar prorokovať. Áno, Božie dary sú rozmanité. Ale môžu byť aj celkom nenápadné a predsa v nás a cez nás vtedy koná Boží Duch.
Zodpovednosť za druhých znamená posväcovať sa pre blížnych, či už v rodine, na pracovisku, v sociálnej oblasti, alebo v duchovnom povolaní ako kňaz, brat alebo rehoľná sestra.
Jeden z darov Ducha Svätého je bázeň pred Bohom. Bázeň pred Bohom neznamená mať strach, báť sa Boha. Svätá úcta voči Bohu pramení z našej lásky a pokory. Človek si uvedomuje, že Boh je Stvoriteľ a on sám je len stvorením. Je to dar, ktorým spoznávame Božiu veľkosť a našu malosť. Dar bázne voči Bohu nás robí statočnými a odvážnymi, pretože hoci sme slabí, sme si vedomí, že máme mocného všemohúceho Boha. Preto nie je dôvod mať strach pred ľuďmi, pretože sme v Božích rukách. Tento svätý rešpekt potrebujeme, aby sme si uvedomili, kto je Pán a kto sme my. On, oveľa väčší ako si dokážeme predstaviť a my sme oveľa menší ako sa často cítime. Pán Boh nie je nejaký milý deduško tam hore v nebíčku, ktorý mi aj tak nič nemôže urobiť. Dar bázne nám dáva správny postoj k Božiemu majestátu. Boh chce, aby sme k nemu prichádzali s dôverou dieťaťa, ale zároveň s potrebnou úctou.
Svätý Ján Mária Vianney mal takú veľkú úctu k Ježišovi v Najsvätejšej sviatosti, že nikdy nevychádzal z kostola obrátený chrbtom k svätostánku. Dbajme o to, aby sme v našich chrámoch preukazovali Bohu úctu aj vhodným oblečením, dôstojným pokľaknutím, slušným správaním. Ten, kto si ctí Boha, má úctu aj voči jeho stvoreniam. Aj to dostávame do daru od Pána Boha: s úctou prijímať blížneho ako Božie dieťa.
Človek má vždy - nech by robil čokoľvek - hodnotu. A bude ju mať do konca života. A preto si zaslúži úctu.
Neskôr som mal možnosť porozprávať sa s maliarom, ktorý namaľoval obraz Dvanástich mužov, ktorí sa zdesene pozerali hore, vlasy mali rozstrapatené, tváre zaliate žiarivým svetlom, oči doširoka otvorené a prehnane veľké. Strážnik povedal trochu pohŕdavo: „Nazýva ho Turíce. Namaľoval ho pre náš väzenský kostol.
„Váš obraz ma veľmi zaujal,“ začal som, „ale prečo ste namaľovali trestancov? Všetci muži z udalosti Turíc boli predsa obrátení!“ To ho zasiahlo. Trochu vzrušene povedal: „Ale na Turíce sa všetko zmenilo. Zbožní ľudia obrátenie až tak nepotrebujú. Ale tým, ktorí o sebe pochybujú, treba ukázať, že je možný nový začiatok, že vďaka tejto moci sa hriešnici môžu radikálne zmeniť!“ - „Ale prečo ste si vybrali práve tých najhorších spoluväzňov?“ nedal som sa odbiť. „Turíce sú zázrak,“ odpovedal, „malých hriešnikov dokáže zmeniť aj vlastná žena, niekedy ich zmení aj väzenie. Ale tých naozaj veľkých, tých môže zmeniť len Boh.“ Videl som, že bojuje sám so sebou. Potom bez slova ukázal na jedno miesto na obraze. Až vtedy som si všimol, že namaľoval seba.
Praktické Rady a Zamyslenia
Pamätáš si, v ktorom kostole si prijal sviatosť birmovania a kto ti ju udelil? Ak je to možné, navštív tento chrám a vyjadri Duchu Svätému svoju vďačnosť za dar tejto sviatosti.
Možno máš v živote človeka, ktorý ťa natoľko sklamal alebo zranil, že si ho takpovediac „odpísal“. Tento človek má tiež svoju dôstojnosť a zasluhuje si úctu, aj keď sa tak nespráva. Ako mu môžeš prejaviť Božiu lásku? Čo môžeš zmeniť na svojom postoji k nemu?
V evanjeliu čítame: „Počuli ste, že otcom bolo povedané: »Nezabiješ!« Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: »Hlupák,« pôjde pred veľradu. A kto mu povie: »Ty bohapustý blázon,« pôjde do pekelného ohňa“ (Mt 5,21-22). Pán Ježiš berie vážne previnenia voči láske k blížnemu. Dôstojnosť človeka zraňuje osočovanie, ohováranie, irónia. Vyhýbaj sa týmto hriechom a ak sa ti v slabosti prihodia, dobre sa z nich vyspovedaj.
V mesiaci júl sa snaž rozvíjať dary Ducha Svätého v konkrétnych skutkoch lásky.
Birmovanie ako Potvrdenie Viery
Sviatosť birmovania teda nie je len nejaký rituál dospelosti, alebo rozhodnutie dospievajúceho človeka patriť do Katolíckej cirkvi, ani niečo ako oslava maturitnej skúšky z náboženstva. Pri birmovke (confirmatio) nejde ani tak o to, aby sme my potvrdili svoje rozhodnutie byť katolíkom, ale skôr o to, že Boh potvrdzuje svojím Duchom, posilňuje, vyzbrojuje a mení našu dušu. Teda nie my robíme niečo pre Boha, alebo pre našich rodičov, ale Boh vo sviatosti birmovania robí veľké veci pre nás. Z tohto daru môžeme čerpať v každej životnej situácii a rozpoložení - aj dnes!
Keď na Turíce zostúpil Duch Svätý na apoštolov, úplne sa zmenili. To je jasne vidieť na ich konaní. Zrazu boli odvážni, prezieraví, plní múdrosti a poznania, zameraní na plnenie poslania, ktoré im dal Ježiš.
Birmovanie prehlbuje naše zakorenenie v Božom synovstve, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“ (Rim 8,15). V krste sme sa stali Božím synom alebo dcérou. Boh nás nemôže milovať viac, ako nás už miluje. Ale birmovkou sa upevňuje naše puto s nebeským Otcom, nanovo objavujeme, že máme Otca, ktorý nás nekonečne miluje, dokonale pozná a prijíma. Umožňuje nám nielen uvedomiť si, že sme synom alebo dcérou Boha Otca, ale aj vyznávať túto skutočnosť celou svojou bytosťou. Dáva nám novú silu a horlivosť vyhlasovať Boha za svojho Otca.
Podobne pri birmovke dostávame milosť deliť sa s druhými o evanjelium a v istom zmysle vychovávať druhých vo viere tak, ako rodič vychováva dieťa. Sme posilnení, aby sme boli nástrojmi lásky nebeského Otca. A pri plnení si tejto zodpovednosti začíname chápať aj svoju vlastnú hlbokú oddanosť a vzťah k Bohu ako nášmu Otcovi.
Vieme, že mimoriadnym spôsobom nás sviatosť Eucharistie hlbšie spája s Kristom, keď prijímame jeho Telo a Krv, Dušu a Božstvo. Ale aj sviatosť birmovania nás pevnejšie spája s Ježišom. Ježiš a Duch Svätý sú jedno a obaja sú spojení s Otcom v dokonalej jednote. Ak sme teda pri birmovke hlbšie spojení s Duchom Svätým a môžeme naplno volať: ‚Abba Otče‘, potom logickým záverom je, že sme hlbšie spojení aj s Božím Synom. Je to významné, pretože Boží Syn sa stal človekom. Stal sa človekom v osobe Ježiša. Ježiš je teda dokonalosťou ľudskej prirodzenosti, a preto je tým, koho máme ako kresťania napodobňovať.
Sme však povolaní robiť viac než len napodobňovať Ježiša; sme povolaní byť s ním zjednotení, žiť v ňom, nechať ho žiť v nás a byť takpovediac jeho rukami a nohami, jeho ústami a srdcom, celým jeho telom vo svete. Sme povolaní byť Kristom v tomto svete a práve vďaka daru Ducha Svätého sme jedinečne schopní robiť to v dokonalejšej miere. Dary Ducha Svätého nám umožňujú v plnej miere žiť kresťanský život. Vymenovaných je sedem darov, ale je ich oveľa viac. Sú to dary, ktoré nám ponúkajú všetko, čo potrebujeme, aby sme mohli naplno žiť Kristov život. Sedem darov Ducha Svätého postupne rozoberáme aj v našich katechézach, ale môžu byť aj akýmsi spytovaním si svedomia počas prípravy na svätú spoveď. Keď budete uvažovať o týchto siedmich daroch Ducha Svätého, určite zistíte, že ste ich ešte nedosiahli.
Ak nás birmovanie hlbšie spája s Ježišom Kristom, potom nás zároveň spája aj s jeho Cirkvou, a tak ako apoštolov aj nás Ježiš vyzýva plniť jedinečné poslanie mocou Ducha Svätého: „‚Pokoj vám. Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás.‘ Keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: ‚Prijmite Ducha Svätého‘“ (Jn 20, 21-22). Je to veľká výsada pokračovať v Ježišovom poslaní mocou Ducha Svätého. Birmovka nám dáva osobitnú silu Ducha Svätého, aby sme ako praví Kristovi svedkovia slovom i skutkom šírili a bránili vieru, aby sme odvážne vyznávali Kristovo meno a nikdy sa nehanbili za kríž. Tu sa konkrétne poukazuje na to, že naše svedectvo viery sa uskutočňuje „slovom a skutkom“ a že sme dostali silu robiť to „odvážne“ a „nikdy sa nehanbiť za kríž“.
Svet môže byť voči kresťanom tvrdý. Môžeme mať pocit, že vyčnievame z radu, že nezapadáme medzi ostatných. Keď odvážne žijeme svoju vier a vyznávame Krista slovami aj skutkami, zažijeme rôzne druhy prenasledovania a ponižovania. Vezmime si napríklad pravdu o ľudskej sexualite, o manželstve, o práve na život... Tieto pravdy našej viery a morálky nie sú vo svete populárne. Žiaľ, aj keď o nich hovoríme s úctou a láskou, nie vždy sú takto prijímané. Mnohí budú na tieto pravdy útočiť, a tým budú útočiť aj na nás ako svedkov. Nebuďme prekvapení, ak nás svet spochybní a dokonca napadne, keď budeme pôsobiť ako nástroje evanjelia. Z tohto dôvodu potrebujeme Ducha Svätého.
Spoznávame ním Božiu pravdu a krásu kresťanského učenia, Boží plán spásy s človekom. Dar rozumu je spojený s vedomým premýšľaním, uvažovaním. Rozum osvietený Duchom Svätým preniká do Božích zámerov a následne sa rozhoduje medzi dobrým a zlým a volí si z dobrých možností tú najlepšiu, alebo inak povedanú tú najpravdivejšiu. Dar rozumu nám pomáha vo všetkom hľadať Božiu pravdu. K tomu patrí aj poznanie Svätého písma. Predtým, ako otvoríme Bibliu a začneme čítať, mali by sme najskôr prosiť Ducha Svätého o jeho pomoc a svetlo. Dar rozumu je úzko spätý s vierou. Keď Duch Svätý prebýva v našom srdci a osvecuje našu myseľ, dáva nám rásť v chápaní toho, čo Pán Ježiš povedal a vykonal. Sám Ježiš povedal svojim učeníkom: Zošlem vám Ducha Svätého a on vám dá porozumieť všetkému, čo som vás naučil.
Ten, kto darom múdrosti spozná, že Boh je naše najvyššie dobro a túži ho poznať a milovať, ten darom rozumu stále hlbšie preniká do tajomstiev viery a nachádza pravdu ukrytú v Božom slove a v učení Cirkvi. Ako naznačuje samotný výraz intelectus v latinčine, dar rozumu nám umožňuje „intus legere“, čo znamená „čítať vo vnútri“. Žiarivým príkladom mimoriadneho daru rozumu je sv. Tomáš Akvinský, ktorý medzi rôznymi pravdami viery nachádzal vždy nové súvislosti a dokázal ich jasne vyjadriť. Bol to dar Ducha Svätého, nie výsledok intelektuálneho nasadenia.
Rovnako to je s nami a Duchom Svätým. Ducha Svätého voláme Božím darom, pretože na nás bohato vylieva svoje dary. Neurobia z nás milionárov, no sú tou najvzácnejšou menou v Božom kráľovstve. Pochopili sme, že sme povolaní pokračovať v Ježišovom poslaní, sprítomňovať ho vo svete. Birmovaním sme boli potvrdení na túto významnú úlohu. Ale je na nás, aby sme sa o to snažili.
Sv. Matka Tereza raz napísala: „Ulice často lemujú elektrické drôty. Kým nimi neprechádza prúd, nič nesvieti. Takými drôtmi sme aj my. Aj ty a ja! A Boh je prúdom! Je na nás, či necháme cez seba tiecť Boží prúd a rozhodneme sa vytvárať svetlo sveta - Ježiša Krista. Božiemu pôsobeniu sa môžeme aj brániť, no vtedy dovolíme temnote, aby sa šírila ďalej.“ Preteká tebou Boží prúd, alebo si ako kábel, ktorý visí niekde bez prúdu? Ak chceš byť kanálom Božej lásky pre druhých, hľadaj jeho blízkosť v modlitbe, adorácii, sv. spovedi, sv. prijímaní a čerpaj z milosti sviatosti krstu a birmovania.
Modli sa každý deň modlitbu, ktorú sa k Duchu Svätému denne modlil sv. Ján Pavol II. zvlášť v mesiaci kedy si pripomíname 20. výročie jeho návštevy v Rožňave:
Duchu Svätý, prosím Ťa o dar múdrosti, aby som Teba a Tvoju dokonalosť lepšie poznal, o dar rozumu, aby som lepšie chápal tajomstvá svätej viery, o dar poznania, aby som sa v živote riadil prikázaniami tejto viery, o dar rady, aby som vždy vo všetkom hľadal radu u Teba a vždy ju nachádzal, o dar sily, aby ma žiaden strach ani ľudské ohľady od Teba neodvrátili, o dar nábožnosti, aby som vždy slúžil Tvojmu majestátu so synovskou láskou, o dar bázne voči Bohu, aby som sa bál hriechu, ktorý Teba, ó Bože, uráža. Amen.
Dary Ducha Svätého nám môžu byť nápomocné aj pri spytovaní svedomia. Keď o nich uvažujeme, určite zistíme, že sme ich ešte nedosiahli!
Biskup STANISLAV STOLÁRIK (68) stojí na čele Rožňavskej diecézy už deviaty rok. Podelil sa s nami o radosti, ale i starosti Cirkvi na jej území.Na čele Rožňavskej diecézy ste už deviaty rok. Pri preberaní úradu rožňavského biskupa ste povedali, že po 60 rokoch vás Pán znova priviedol do rodného mesta. Pokrstený som bol v nemocničnej kaplnke, ktorá v súčasnosti tvorí súčasť Katolíckej základnej školy s materskou školou sv. Stanislav Stolárik pri preberaní úradu rožňavského biskupa.
Boh má očakávania od každého kňaza i od každého biskupa. Evanjeliový príbeh hovorí, ako sa nájomníci dokonca postavili proti majiteľovi vinice (porov. Mt 21, 33 - 44). Prečo je pre kňaza dôležitá osobná modlitba, ale aj spoločná modlitba s veriacimi a adorácia Oltárnej sviatosti vo farnostiach? Pán Ježiš povedal nám všetkým: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15, 5); „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Máte vyskúšané a overené, že všetko treba premodliť? Dáva vám modlitba silu, akú by ste z iného zdroja nenačerpali? Ste veľký mariánsky ctiteľ. V Rožňavskej diecéze si veriaci uctievajú Pannu Máriu Rožňavskú. Tento rok ste s veriacimi absolvovali púť do Fatimy, aby ste si uctili Pannu Máriu Fatimskú. Uctievate si Pannu Máriu každý deň? Modlíte sa každý deň aj k sv. Jánovi Nepomuckému, ktorý je patrónom Rožňavskej diecézy? Čo môže tento svätec zo 14. storočia povedať aj nám, „veľmi múdrym“ ľuďom 21. storočia?
Svätec z každého storočia môže veľa povedať aj nám, „veľmi múdrym“ ľuďom 21. storočia. Na sviatok sv. Jána Nepomuckého 16. mája sa konajú púte. Každý 16. deň v mesiaci sa koná pobožnosť k tomuto svätcovi. V septembri uplynie 20 rokov od návštevy pápeža Jána Pavla II. v Rožňave. Koncelebrovali ste svätú omšu, ktorú tam Ján Pavol II. slávil. V ornáte, ktorý mal vtedy pápež Ján Pavol II. Časť novokňazov, ktorí boli vysvätení v roku 1978.
Tento rok ste si pripomenuli 45. výročie kňazskej vysviacky. Keď ste končili gymnázium a prevalilo sa, že ste boli v Bratislave na prijímačkách na teológiu, jeden z vašich spolužiakov stretol druhého v autobuse a kričal naňho: „Vieš, kam išiel Stano? Koľko veriacich v súčasnosti žije na území Rožňavskej diecézy? Koľko kňazov a bohoslovcov má v súčasnosti Rožňavská diecéza? Diecézna púť v Úhornej sa koná tradične na sviatok Panny Márie Snežnej. Rád spomeniem aj Dom sv. Jána Pavla II. pre seniorov v Rožňave. Jedným z dôvodov tohto poklesu je iste to, že sa rodí menej detí, ale je tu aj pokušenie terajšej doby - žiť tak, „akoby Boha nebolo“ (sv. Augustín).
V diecéze v rámci prípravy na 250. výročie zriadenia Rožňavskej diecézy sme vyhlásili Rok sv. Jána Nepomuckého. Ako ste na tom v diecéze s novými duchovnými povolaniami? Veď Pán Ježiš aj apoštolom vysvetlil, že nie je dôležité, či idú za nimi veľké zástupy a či konajú divy a znamenia, ale „že sú ich mená zapísané v nebi“ (porov. Lk 10, 20).
Záver
Sviatosť birmovania tvorí „spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatostí uvádzania do kresťanského života“, ktorého jednotu treba zachovať. Zároveň vtláča nezmazateľný znak a sviatosťou birmovania sa pokrstení, pokračujúc na ceste uvedenia do kresťanského života, obohacujú darom Ducha Svätého a dokonalejšie sa pripútavajú k Cirkvi, posilňuje ich a užšie zaväzuje, aby slovom a skutkom boli svedkami Krista, šírili vieru a ju obhajovali (porov.: Kán. 879 a 897 Kódexu kánonického práva).
Sviatosť birmovania môže a má prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol birmovaný. Birmovanec pred prijatím sviatosti birmovania má byť v stave milosti posväcujúcej, preto má pristúpiť k sviatosti pokánia, aby sa očistil vzhľadom na prijatie daru Ducha Svätého. účasť na sv. Birmovné meno si birmovanec vyberá zo zoznamu svätých alebo blahoslavených. Birmovanec vo voľbe birmovného patróna by mal byť slobodný.
tags: #sviatost #birmovania #v #roznavskej #dieceze