Sviatosti Nového zákona ustanovil Ježiš Kristus. Je ich sedem: krst, birmovanie, Eucharistia, pokánie, pomazanie chorých, posvätný stav a manželstvo. Tieto sviatosti sa týkajú všetkých etáp a všetkých dôležitých chvíľ života kresťana: dávajú životu viery kresťanov vznik a rast, uzdravenie a poslanie. V tomto je určitá podobnosť medzi etapami prirodzeného života a etapami duchovného života.
Sviatosť môže prijať iba živý človek, ktorý je náležite poučený a slobodne súhlasí s prijatím.
Sviatosti uvádzania do kresťanského života (iniciačné sviatosti)
Krst
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť, ktorou sa človek oslobodzuje od hriechov, stáva Božím dieťaťom a členom Kristovej Cirkvi. “Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní.
Krst sú povinní prísť zahlásiť rodičia dieťaťa osobne (aspoň jeden rodič) na farskom úrade. Potrebné je so sebou priniesť rodný list dieťaťa a krstné listy krstných rodičov (ak boli pokrstení v inej farnosti).
Človek sa začlení do spoločenstva cirkvi. U katolíkov sa krstia už novorodenci, pretože každý človek má dedičný hriech, od ktorého sa potrebuje oslobodiť a znovuzrodiť sa v krste. Dieťa pri krste dostáva Božiu milosť a stáva sa Božím dieťaťom. U dospelých si prijatie tejto sviatosti vyžaduje katechumenát, teda prípravu na krst. Krst sa udeľuje raz a navždy, a preto sa nemôže opakovať. Prijať sviatosť krstu môže každý nepokrstený človek.
Krstiť môže biskup alebo kňaz a v latinskej cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti - napríklad ohrozenie života, môže krstiť každý človek, aj keď sám nie je pokrstený. Pokrstí liatím vody na hlavu, pričom musí dodržať formu (povedať meno krsteného a vyriecť slová "Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha svätého."). K tomu je potrebný aj úmysel, že chce robiť to, čo koná aj Cirkev.
Často sa vyskytuje otázka, ako to je s deťmi, ktoré zomreli skôr, ako boli pokrstené. Každému krstu predchádza modlitba exorcizmu, teda oslobodenia od zla (Zriekate sa zlého ducha? Zriekam. atď.). Číta sa Sväté Písmo, maže sa olejom, leje sa voda na hlavu a vyslovuje sa "Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.". Pomazanie svätou krizmou (olej posvätený biskupom) prináša novopokrstenému dar Ducha Svätého.
Birmovanie
2. „Birmovanie zdokonaľuje krstnú milosť. Sviatosť birmovania sa v našej farnosti vysluhuje raz za päť rokov a môžu k nej pristúpiť žiaci 7. základnej školy až 2. ročníka strednej školy. Môže ju prijať ten, kto je pokrstený, kto sa z vlastného rozhodnutia chce stať dospelým kresťanom, chce si posilniť svoj vzťah s Bohom a s Cirkvou a chce k tomu prijať pomoc a silu Ducha Svätého.
Podmienkou prijatia sviatosti birmovania je absolvovanie prípravy, účasť na nedeľnej svätej omši a prikázaných sviatkoch, mesačné sväté spovede a zodpovedné absolvovanie náboženskej výchovy v škole. Pre birmovného rodiča platia tie isté podmienky ako pre krstného rodiča (viď sviatosť krstu).
Birmovanie je tiež podobne ako krst sviatosťou uvádzajúcou do kresťanského života a bez birmovania by bolo neúplné. Riadnym vysluhovateľom tejto sviatosti je biskup. Pri birmovaní sa na birmovaného vkladajú ruky a pomaže sa posvätenou krizmou, pričom sa vyslovuje: "Prijmi znak daru Ducha Svätého.". Birmovanému sa vtláča duchovná pečať - pečať Ducha Svätého. Pomazanie je tu znakom posvätenia. Katechizmus katolíckej cirkvi (1314) hovorí, že ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, birmovanie môže udeliť kňaz. Kňaz je mimoriadnym vysluhovateľom. Sviatosť birmovania môže prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol pobirmovaný.
Birmovanie je pravá a osobitná sviatosť, v ktorej dostávame Ducha Svätého na posilnenie krstnej viery, plnšie spojenie s Kristom a na vydávanie svedectva o Kristovi. Kresťania vo sviatosti birmovania: dostávajú špeciálny dar, samého Ducha Svätého, ktorý ich obohacuje osobitnou silou, aby dokonalejšie sa spájali s cirkvou. Birmovanie vtláča nový birmovný znak, ktorý dokonalejšie včleňuje do Cirkvi (perficitur adhaesio ad Ecclesiam) a dokonalejšie pripodobňuje ku Kristovi tým, že zdokonaľuje krstné kňazstvo (perficitur sacerdotium bastismale).
Sviatostná milosť birmovania čiže gratia increata je darom Ducha Svätého. V krste sa naznačuje a aplikuje tajomstvo umučenia a vzkriesenia Pána. Birmovanie naznačuje a aplikuje tajomstvo nanebovstúpenia a Turíc. Sviatostná milosť je daná v siedmich daroch Ducha Svätého: dar múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, nábožnosti a bázne pred Pánom.
Viditeľným znakom sviatosti birmovania je krizmácia - položenie rúk biskupa na hlavu birmovanca a pomazanie krizmou na čele. Podstata udeľovanie sviatostného znaku zostala rovnaká - udeľovanie Ducha Svätého. Mazanie olejom - krizmou je prastarý symbol. Znamená posilnenie, očistenie, splnomocnenie, silu a moc. Svoj pôvod má v Starom zákone pri mazaní kráľov a svätení kňazov. Aj samotné meno Ježiša - „Kristus“ znamená „Pomazaný“ (pomazaný Duchom Svätým). Pomazanie krizmou symbolizovalo nasledovanie Krista až do krajnosti svedectva viery - k martýriu.
Vkladanie rúk biskupa znamená privlastnenie, požehnanie, splnomocnenie. Ako svedok Ježiša Krista dostal birmovanec dispozíciu pre svedectvo, šírenie viery slovom i skutkom a brániť vieru. Tiež symbolizuje odovzdanie človek do služby Ježiša Krista.
Forma je daná slovami krizmácie: M (meno), prijmi znak daru Ducha Svätého. Je to formula, ktorá sa používa v gréckej cirkvi od 4. storočia. Po II.
Eucharistia
3. Najvznešenejšou sviatosťou je najsvätejšia Eucharistia, v ktorej sám Kristus Pán je prítomný, obetuje sa a je prijímaný a ktorou Cirkev ustavične žije a rastie. Eucharistická obeta, pamiatka smrti a zmŕtvychvstania Pána, v ktorej obeta kríža naveky pretrváva, je vrcholom a prameňom celého kultu a kresťanského života, ňou sa naznačuje a uskutočňuje jednota Božieho ľudu a dovršuje budovanie Kristovho tela. Ostatné sviatosti a všetky cirkevné diela apoštolátu totiž súvisia s najsvätejšou Eucharistiou a sú na ňu zamerané. (Kán.
Príprava na prvé sväté prijímanie v našej farnosti prebieha každý rok a pozostáva zo školskej katechézy, ktorej sa zúčastňujú deti tretieho ročníka základnej školy. Súčasťou prípravy je okrem pravidelnej sv. Kto chce prijať Ježiša Krista v eucharistickom prijímaní, musí byť v stave milosti. Každý veriaci po prvom prijatí najsvätejšej Eucharistie je povinný aspoň raz do roka pristúpiť k svätému prijímaniu. Aby sa najsvätejšia Eucharistia mohla vysluhovať deťom, vyžadujú sa od nich dostačujúce vedomosti a dôkladná príprava, tak aby primerane svojim schopnostiam chápali Kristovo tajomstvo a s vierou a nábožne mohli prijímať Pánovo telo.
Eucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. Eucharistia ako pokrm má aj ďalšie názvy, nazývame ju aj sviatosť oltárna, sväté prijímanie. Eucharistia ako obeta označuje aj svätú omšu a eucharistické zhromaždenie. Eucharistia je obety Cirkvi. Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista. Vyslovia sa pri nej konsekračné slová. Vtedy sa mení sa podstata chleba a vína. Premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom. To znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého.
Sviatosti uzdravenia
Pokánie
4. „Hriech je predovšetkým urážkou Boha, prerušením spoločenstva s ním. Zároveň narúša spoločenstvo s Cirkvou. Sviatosť zmierenia je naším návratom k milosrdnému Bohu.
Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Ťažký trest nás vzdiali od Boha a naruší naše spoločenstvo s ním. Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 "Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.".
Pomazanie chorých
5. Veriaci , ktorý dosiahol „ vek používania rozumu“ je podľa Kánonického práva človek, ktorý zavŕši 7. Pod podmienkou „ocitať sa pre chorobu v nebezpečenstve“ sa myslí na nebezpečenstvo smrti. Byť „pre starobu v nebezpečenstve“ znamená rovnako nachádzať sa v nebezpečenstve smrti. Pred pomazaní chorých treba pristúpiť k sviatosti zmierenia ( nemusí to byť v deň prijatia sv. pomazania chorých) a po prijatí pomazania chorých tiež pristúpiť k sv.
Pomazáva sa posväteným olejom na rukách a na čele. Hovorí sa pritom: "Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo, nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. Amen." Táto sviatosť nie je poslednou sviatosťou v živote človeka. Sviatosť vysluhujú biskupi a kňazi. Podľa KKC 1514 sviatosť môže prijať veriaci, keď začína byť v smrteľnom nebezpečenstve po fyzickom zoslabnutí v starobe alebo chorobe.
Sviatosti služby spoločenstvu
Posvätný stav (Ordo)
6. Posvätný stav (Ordo) je sviatosť, vďaka ktorej sa poslanie, ktoré Kristus zveril svojim apoštolom, naďalej vykonáva v Cirkvi až do konca čias. Je to teda sviatosť apoštolskej služby. Zahŕňa tri stupne: stupeň biskupov (episkopát), kňazov (presbyterát) a diakonov (diakonát) (KKC 1536). „Posvätnú vysviacku platne prijíma jedine pokrstený muž.“ Pán Ježiš si vyvolil mužov, aby vytvoril zbor dvanástich apoštolov, a apoštoli urobili to isté, keď si vyvolili spolupracovníkov, ktorí mali po nich nastúpiť v ich poslaní. Kolégium biskupov, s ktorými sú kňazi spojení v kňazstve (in sacerdotio), sprítomňuje a aktualizuje až do Kristovho návratu zbor Dvanástich. Cirkev si je vedomá, že je viazaná touto voľbou samého Pána. Preto vysviacka žien nie je možná.
Sviatosť kňazstva udeľuje biskup vkladaním rúk a modlitbou pri kňazskej vysviacke. Sviatosť kňazstva udeľuje kňazskú moc, Božiu milosť a nezmazateľný znak, ktorý spôsobuje, že kňaz je kňazom naveky. Biskup má plnosť kňazskej moci.
Ordináciou (vysviackou) je prijímateľ tejto sviatosti začlenený medzi kňazov a biskupov, ňou sa udeľuje dar Ducha Svätého. Sviatosť môže udeľovať biskup. Biskup ju udeľuje vkladaním rúk a modlitbou. Poznáme diakonskú a kňazskú vysviacku. Diakonská vysviacka je stav služby (nie kňazstvo) medzi Kristom a ľuďmi. Je to stavovská sviatosť pre dobro spoločnosti.
Biblický základ sviatosti kňazstva je pri Poslednej večeri, keď bola ustanovená aj Sviatosť Oltárna. Po svojom zmŕtvychvstaní dáva Ježiš Petrovi moc, keď mu hovorí: „Pas baránky moje. Pas ovečky moje.“ Petrovi bola zverená starostlivosť o Cirkev na zemi a spolu s apoštolmi dostal moc odpúšťať hriechy a sláviť Eucharistiu. Táto moc prešla na ostatných biskupov a kňazov, ktorých ustanovovali vkladaním rúk. Hovoríme tomu APOŠTOLSKÁ POSTUPNOSŤ.Sv. Pavol písal svojmu žiakovi Timotejovi: „Preto ti pripomínam, aby si roznecoval Boží dar, ktorý si dostal prostredníctvom vkladania rúk.“ Reformátori popierali sviatosť kňazstva a kňazskú moc, lebo zdôrazňovali len všeobecné kňazstvo. Luther učil, že krst vysviaca všetkých kresťanov na kňazov a biskupov, preto nepotrebujú žiadne kňazské sprostredkovanie.
Tridentský koncil vystupuje proti tomuto učeniu a hovorí, že kňazská služba existuje z Božieho nariadenia a je usporiadaná do stupňov:
- DIAKONÁT - diaconia - službaÚlohou diakonov je asistovať biskupovi a kňazom pri slávení sv. omše - predovšetkým pri slávení Eucharistie, rozdávať ju, asistovať pri uzatváraní manželstva, hlásať evanjelium a kázať, krstiť a pochovávať. Po 2. vatikánskom koncile západná cirkev opäť obnovila trvalý diakonát, ktorý sa môže udeľovať aj ženatým mužom a je dôležitým obohatením pre cirkev. Ženatý muž sa stáva trvalým diakonom so súhlasom manželky. Pri diakonskej vysviacke skladá diakon sľub celibátu a poslušnosti biskupovi.
- PRESBYTERÁT Ide o prijatie kňazskej vysviacky. Kňazi majú byť spolupracovníkmi biskupa a svoje povolanie môžu vykonávať len v závislosti od biskupa a v spoločenstve s ním. Sľub poslušnosti, ktorý skladajú pri vysviacke znamená, že biskup ich pokladá za svojich spolupracovníkov. K sľubu celibátu a poslušnosti pripájajú sľub modliť sa liturgiu hodín - breviár.
- EPISKOPÁT Biskupskou vysviackou sa udeľuje plnosť kňazstva. Okrem poslania posväcovať, pribúda biskupovi aj poslanie učiť a spravovať. Na právoplatnú vysviacku biskupa sa vyžaduje osobitné poverenie rímskeho biskupa a prejavom kolegiálneho rázu biskupského stavu by mala byť účasť viacerých biskupov na vysviacke.
Matéria a forma: Vloženie rúk biskupa na hlavu svätenca + konsekračná modlitba, ktorou sa vyprosuje vyliatie Ducha Svätého a jeho darov, aby kandidát mohol vykonávať službu, ktorá je mu zverená.
Vysluhovateľom je platne svätený biskup, teda ten, ktorý je v línii apoštolskej postupnosti. Prijímateľom je jedine pokrstený muž, ten , kto má neporušenú vieru, správny úmysel, potrebné znalosti, dobrú povesť, potrebné fyzické aj duševné vlastnosti. Kňazi západnej (latinskej) cirkvi sa vyberajú spomedzi veriacich mužov, ktorí sú slobodní a chcú zachovávať celibát ako znak nového života, ktorým sa kňazi zaväzujú s nerozdeleným srdcom slúžiť Bohu.
Vo východných cirkvách je disciplína odlišná: kým biskupi sa vyberajú spomedzi slobodných mužov, za kňazov a diakonov môžu byť vysvätení aj ženatí muži.
Vysviacka novokňazov
Manželstvo
7. Záujemcovia o prijatie sviatosti manželstva musia zahlásiť svoje rozhodnutie a spísať zápisnicu najmenej šesť mesiacov dopredu. V prvom rade je potrebné zahlásiť termín sobáša. Sobášna zápisnica môže byť spísaná len na základe žiadosti o uzavretie manželstva, ktorú si snúbenci podávajú na matrike (obecnom úrade) v Lokci. K zápisu na fare je potrebné priniesť krstné listy snúbencov (ak nie sú pokrstení u nás) a zápisnicu zo štátnej matriky.
Aby mohlo byť u zavreté sviatostné manželstvo, snúbenci musia byť pokrstení katolíci, pobirmovaní, pristupovať k sv. prijímaniu a žiť kresťanským spôsobom života. V opačnom prípade sa vyžaduje povolenie diecézneho biskupa. Pred sobášom je potrebné absolvovať predmanželskú prípravu podľa dohody s kňazom na farskom úrade. V ponuke sú aj predmanželské kurzy víkendovou formou.
K manželstvu je človek povolaný vo svojej prirodzenosti. Je obrazom spojenia Cirkvi a Krista. V latinskej Cirkvi si udeľujú sviatosť manželstva manželia navzájom pred tvárou Cirkvi, vo východnej Cirkvi ju vysluhuje kňaz. Pokrstený a slobodný muž a žena. Slobodný znamená bez donútenia, ale zo slobodného rozhodnutia a bez prekážok, ktoré sú uvedené v cirkevnom práve. Súhlas s manželstvom musí byť obojstranný.
Tabuľka: Prehľad sviatostí Katolíckej cirkvi
| Sviatosť | Účinok | Vysluhovateľ |
|---|---|---|
| Krst | Oslobodenie od hriechov, začlenenie do Cirkvi | Biskup, kňaz, diakon (v prípade núdze ktokoľvek) |
| Birmovanie | Posilnenie krstnej milosti, dar Ducha Svätého | Biskup (v mimoriadnych prípadoch kňaz) |
| Eucharistia | Prítomnosť Krista, jednota s Bohom a Cirkvou | Kňaz |
| Pokánie | Odpustenie hriechov, zmierenie s Bohom a Cirkvou | Kňaz |
| Pomazanie chorých | Uzdravenie duše a tela, posilnenie v chorobe | Kňaz |
| Posvätný stav | Udelenie kňazskej moci, služba Cirkvi | Biskup |
| Manželstvo | Zväzok muža a ženy, posvätenie rodinného života | Manželia navzájom (v latinskej Cirkvi), kňaz (vo východnej Cirkvi) |