Sviatosť krstu pre 17-ročných: Podmienky a význam

Sviatosť krstu je nevyhnutne potrebná na spásu. Je to prostriedok na zaistenie vstupu do večnej blaženosti. Apoštoli ohlasovali evanjelium a krstili všetky národy. Každý má možnosť požiadať o túto sviatosť.

Kto môže byť pokrstený?

Krst je uzatvorením Zmluvy medzi Bohom a človekom. Dieťa ešte nie je schopné túto Zmluvu s Bohom uzatvoriť. Normálne túto nádej poskytujú veriaci a obrátení rodičia, ktorí sa zaväzujú k náležitej výchove dieťaťa. Ak rodičia nie sú veriaci, je dôležité, aby bol vybratý krstný rodič obzvlášť starostlivo!

Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: "Povahou sa vyžaduje katechumenát po krste. Krst samotný je márny a zbytočný, ak po ňom nenasleduje katechumenát, teda uvádzanie do kresťanského života, ktoré sa počas rastu osoby rozvíja." (KKC 1231)

Podmienky pre krst 17-ročných

Pre 17-ročných, ktorí už nie sú považovaní za malé deti, platia špecifické podmienky pre prijatie sviatosti krstu. Dôležité je, aby boli náležite pripravení a aby chápali význam tejto sviatosti. Kánonické právo (CIC) stanovuje:

• Kán. 867 CIC - § 1: Rodičia sú povinní sa postarať, aby ich deti boli pokrstené v prvých týždňoch po narodení.
• Kán. 868 CIC - § 1: Aby bolo dieťa dovolene pokrstené, vyžaduje sa:
  1. aby mali rodičia alebo aspoň jeden z nich, alebo tí, čo ich právom zastupujú, súhlas;
  2. aby bola odôvodnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve. Ak taká nádej chýba, krst sa má podľa predpisov diecézneho biskupa odložiť.

Pre staršie deti a dospelých sa vyžaduje osobná príprava a katechumenát, aby mohli plne porozumieť a prijať záväzky vyplývajúce z krstu.

Význam nedele a sviatkov

Nedeľa je pre kresťanov dňom Pánovým, dňom vzkriesenia. Je to prvopočiatočný prikázaný sviatok Cirkvi. Slávenie nedele je prejavom kresťanskej praxe, ktorá sa prejavuje v slávení a svätení Pánovho dňa. Účasť na svätej omši je povinnosťou, ktorá vytvára bratské i sesterské spoločenstvo.

Kán. 1246 - § 1 hovorí o povinnosti svätiť nedeľu. Kán. 1248 - § 1 stanovuje povinnosť zúčastniť sa na svätej omši v nedeľu a v prikázané sviatky. V tento deň máme Boha oslavovať a prehlbovať spoločenstvo s ním.

Sviatok sv. Jozefa (19. marca) sa u nás preložil na najbližšiu nedeľu. Farár má zvážiť pastoračnú vhodnosť večernej omše. Deň sa začína jeho prvými vešperami.

Výnimky a dišpenzy

Niektorí ľudia si nemôžu odpočinúť pre chudobu a biedu, alebo sa starajú o nemocných, chorľavých a starcov. V týchto prípadoch môže miestny farár udeliť dišpenz od povinnosti účasti na svätej omši. Taktiež existujú situácie, kedy je možné zadosťučiniť tomuto príkazu účasťou na svätej omši večer predtým, teda na prvých vešperách nedele.

Kán. 1248 CIC - § 2 hovorí, že ak sa človek nemôže zúčastniť na svätej omši pre vážny dôvod, odporúča sa venovať sa modlitbe, robiť skutky milosrdenstva alebo sa venovať chorým.

Sväté prijímanie

Ku svätému prijímaniu môže pristúpiť každý, kto je pokrstený a v stave milosti posväcujúcej. Kán. 913 - § 1 hovorí, že k svätému prijímaniu možno pripustiť veriacich, ktorí sú primerane poučení a správne disponovaní.

Kán. 915 hovorí, že k svätému prijímaniu sa nesmú pripustiť exkomunikovaní a postihnutí interdiktom po uložení alebo vyhlásení trestu a iní, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu.

Normálne teda človek pristupuje k svätej omši, na ktorej sa v ten deň zúčastňuje. Mimo svätej omše je sväté prijímanie možné vtedy, ak sa človek nemôže na svätej omši zúčastniť (napr. neslúžia sa sväté omše, je chorý a nemôže ísť na omšu do kostola).

Koľkokrát denne môžem pristúpiť ku svätému prijímaniu? Veriaci, ktorý už prijal Najsvätejšiu Eucharistiu, môže ju znova prijať v ten istý deň iba počas slávenia Eucharistie, na ktorom sa zúčastňuje, pri neporušení predpisu kán. 921, § 2.

Ak sa človek zúčastní jednej sv. prijímaniu a potom sa zúčastňuje ešte ďalšej, druhej sv. omše, tak kvôli úplnosti účasti na slávení môže pristúpiť ku sv. pri tejto druhej omši, čiže už druhý raz za ten istý deň. Táto výnimka je tu len kvôli úplnej účasti na slávení Eucharistie.

Kňazi nesmú svojvoľne dávať prijímanie pod obidvoma spôsobmi. Podmienky a spôsob podávania svätého prijímania určuje Rímsky misál.

Manželstvo a Eucharistia

Ľudia, ktorí žijú v stave, ktorý o sebe znemožňuje prístup ku svätému prijímaniu, by sa mali zdržať prijímania Eucharistie. Rozvedení a znovuzosobášení sú hatení pristupovať k Eucharistii, pokiaľ nie sú splnené určité podmienky, napríklad ak žijú ako brat a sestra.

Cirkev uznáva nerozlučnosť manželstva a možnosť rozvodu cirkevné právo nepripúšťa. Existujú však prípady, kedy je možné vyhlásiť katolícke manželstvo za neplatné, ak neboli splnené určité podmienky pri jeho uzatváraní.

Príčiny nulity manželstva

Medzi najčastejšie príčiny nulity manželstva patria:

• Nedostatočný vek
• Existencia prekážky posvätného rádu alebo doživotného sľubu čistoty
• Zadržiavanie ženy za účelom sobáša
• Omyl v osobe alebo v podstatnej vlastnosti partnera
• Nedostatok manželského súhlasu z dôvodu psychickej nespôsobilosti
• Nátlak alebo strach pri uzatváraní manželstva

Je dôležité rozlišovať medzi manželstvami nešťastnými a manželstvami neplatnými. Neplatné manželstvá sú tie, pri ktorých nebol platný manželský súhlas z rôznych dôvodov, ako napríklad nedostatok rozpoznávacieho úsudku alebo neschopnosť prijať záväzky.

Odpustky

Odpustky sú odpustením časných trestov za hriechy, ktorých vina už bola odpustená. Odpustky sa dotýkajú časného následku hriechu. Cirkev má moc udeľovať odpustky z pokladu zásluh, ktorý nadobudol Kristus a svätí.

Odpustky môžu byť čiastočné alebo úplné. Na získanie odpustkov je potrebné splniť určité podmienky, ako napríklad sviatostnú spoveď, sväté prijímanie a modlitbu na úmysel Svätého Otca.

Je dôležité si uvedomiť, že hriech má dvojaký následok: stratu spoločenstva s Bohom a časné tresty za hriech. Odpustky sa týkajú časných trestov, ktoré zostávajú aj po odpustení hriechov.

Pôst a pokánie

Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Kán. 1249 hovorí, že všetci veriaci sú povinní konať pokánie. Jeho utrpenie a smrť na kríži by sa nás mali vnútorne dotknúť.

Pôst nie je príkaz Cirkvi, ktorý má človeka oberať o radosť. Pôst je prejavom pokánia a pripomienkou Kristovej obety. Máme si uvedomiť, že za nás niekto umiera na kríži.

Kán. 1251 stanovuje, že zdržiavanie sa mäsa zaväzuje každého od 14. roku života. Povinnosť postiť sa zaväzuje každého od 18. do 60. roku života. Pôst sa má zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok.

Pri pôste je dôležité zachovať miernosť a zdržať sa prejedania. Množstvo pokrmu na obed nie je ustálené, ale je potrebné zachovať prirodzenú miernosť. Ak sa človek nemôže riadne nasýtiť na obed, má právo sa večer najesť dosýta.

Od povinnosti pôstu sú oslobodení tí, ktorí majú s tým vážne ťažkosti, alebo vykonávajú ťažkú prácu. V prípade neistoty ohľadom povinnosti pôstu je potrebné žiadať dišpenz.

30. výročie vymenovania prvých ponovembrových biskupov

Vymenovanie nových slovenských biskupov po páde komunistického režimu bolo pre Katolícku cirkev na Slovensku slávnostnou udalosťou. Pápež Ján Pavol II. vymenoval troch nových slovenských biskupov: Alojza Tkáča v Košiciach, Eduarda Kojnoka v Rožňave a Rudolfa Baláža v Banskej Bystrici.

Títo noví biskupi pochádzali zo skupinky, ktorá sa stretávala s tajným biskupom Jánom Korcom. Boli to kňazi, ktorí si verne plnili kňazské povinnosti vo farnostiach, pod neustálym dohľadom Štátnej bezpečnosti.

Noví biskupi museli zápasiť s mnohými problémami a výzvami, ako napríklad personálne zmeny vo svojich diecézach, tajné vysviacky biskupov a kňazov, obnova kňazských seminárov a znovuzískanie cirkevných objektov a majetku.

Vymenovanie biskupov pre Slovensko po novembri 1989 bola zo strany Svätej stolice a pápeža sv. Jána Pavla II. dobrá voľba. Títo biskupi boli svedkami, morálnymi vzormi a obohatením pre Cirkev na Slovensku.

tags: #sviatost #krstu #17 #rocnych