Sviatosť Oltárna, známa aj ako Eucharistia, má pre nás, kresťanov, nesmierny význam. Predstavuje sprítomnenie nášho Pána a Spasiteľa pod rúškom chleba a vína, kde sa nám ponúka za pokrm v nekrvavej obeti. Eucharistia je naším spojením s Bohom.
Pôvod a Ustanovenie Sviatosti
Je potrebné neustále pripomínať základnú pravdu o sviatostiach. Kde sa vzali? Odkiaľ sú? Kto ich vynašiel? Na tieto otázky je len jedna odpoveď: sviatosti sú od Krista. Ježiš Kristus ich počas svojho pozemského života zamýšľal, ustanovil a zveril do rúk Cirkvi. Nie je možné v Ježišových úmysloch a skutkoch oddeliť samotné založenie Cirkvi od ustanovenia sviatostí. Sviatosti majú teda svoj pôvod priamo v Ježišovom srdci, v jeho vôli. Sviatosti majú svoj pôvod v Kristovi, teda majú svoj pôvod v Bohu. Sviatosti sú teda Bohom darované znaky skrze Krista nám ľuďom, aby nám účinne sprostredkávali Boží život, spojenie s Trojjediným, prinášali jeho milosť do ľudských duší. Tak sa vytvára nielen nadprirodzený život človeka, ale zároveň sa tak buduje aj samotná Cirkev.
Význam Sviatosti Oltárnej
Mnohé sa dá vytušiť už zo samotného slova sviatosť. Latinský výraz pre sviatosť je sacramentum označuje prostriedok, nástroj, pôsobením ktorého sa niečo stáva posvätným. Sviatosť je svätá vec nie sama pre seba, ale pre ľudí. Sviatosť sama je niečo posvätné, ale zároveň aj niečo, čo ľudí robí svätými, čo ich posväcuje. Sviatosti vlievajú do duše sviatostnú milosť a tým ju radikálne premieňajú do takej hĺbky, že môžeme hovoriť podľa Písma o novom stvorení, o znovuzrodení, o novom živote v Duchu, o novom vzťahu k Bohu vytvorenom pôsobením sviatostí. Samozrejme, to platí vtedy, ak je človek dobre disponovaný na prijatie tejto milosti. Zodpovedajúci novozákonný výraz je grécke slovo mystérion. Označuje sa ním skrytá, utajená skutočnosť. Preto gréckokatolícky výraz pre sviatosti je tajina. Myslí sa tu na biblický význam tohto slova: „Medzi dokonalými hovoríme aj múdrosť - no nie múdrosť tohto veku ani múdrosť kniežat tohto veku, ktoré spejú k záhube, ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. Nám to Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny“ (1 Kor 2,6-8). Obsahom tejto tajomnej Božej múdrosti je práve plán spásy človeka, ktorý sa uskutočnil vtelením a potom najmä ukrižovaním a vzkriesením Ježiša Krista. Tieto tajomstvá sú potom obsiahnuté vo sviatostiach.
Čo Sviatosť Oltárna Obsahuje
- Telo a Krv Ježiša Krista: Pod spôsobmi chleba a vína.
- Milosť: Posväcujúca milosť, ktorá posilňuje jednotu s Kristom.
- Tajomstvo: Skrytá Božia múdrosť a plán spásy.
Eucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. Eucharistia ako pokrm má aj ďalšie názvy, nazývame ju aj sviatosť oltárna, sväté prijímanie. Eucharistia ako obeta označuje aj svätú omšu a eucharistické zhromaždenie. Eucharistia je obety Cirkvi. Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista. Vyslovia sa pri nej konsekračné slová. Vtedy sa mení sa podstata chleba a vína. Premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom. To znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého. Sväté prijímanie sa podáva vkladaním do úst, víno prijíma kňaz prípadne veriaci pri mimoriadnej príležitosti (svadba a pod.).
Príprava na Prvé Sväté Prijímanie
Na prvé sväté prijímanie sa v našej farnosti pripravujú žiaci v 3. ročníku Základnej školy. Príprava na prvé sväté prijímanie má dve časti - v škole a vo fare. Farská príprava prvoprijímajúcich detí sa začína približne v prvom týždni v októbri. Stretania vo fare bývajú raz za mesiac. Je vhodné, ak s dieťaťom prichádza jeden z rodičov. Súčasťou prípravy je aj pravidelná účasť na svätej omši, ideálne v spoločenstve rodičov, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za prípravu svojho dieťaťa na život s Kristom.
Úcta k Sviatosti Oltárnej
V posledných desaťročiach sa veľa zmenilo vo vzťahu ku povinnej úcte voči Sviatosti oltárnej. Ak máme hovoriť o povinnej úcte ku Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej, tak musíme hovoriť o tom, čo je patričné v tomto vzťahu a čo nepatričné. Najskôr je nevyhnutné definovať, čo je to Eucharistia a ako hľadí katolícka Cirkev na túto sviatosť. Katolícky katechizmus definuje Eucharistiu takto: „Sviatosť Oltárna je opravdivé Telo Ježiša Krista, pod spôsobmi chleba a opravdivá Krv Ježiša Krista pod spôsobmi vína.“ Ďalej dodáva, že túto sviatosť menujeme Sviatosťou Oltárnou preto, lebo chlieb a víno sa premieňajú na Telo a Krv Ježiša Krista na oltári; ďalej sa uvádza vysvetlenie, že túto sviatosť menujeme tiež Najsvätejšou Sviatosťou preto, lebo zo všetkých sviatostí privádza do duše človeka najviac posväcujúcej milosti.
V celej cirkevnej tradícii sa ako zlatá niť vinie táto viera v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii. Táto viera je potvrdená aj II. vatikánskym koncilom. V konštitúcii Sacrosanctum concilium (čl. 47) sa hovorí toto: „Náš Spasiteľ pri Poslednej večeri, v tú noc, keď bol zradený, ustanovil eucharistickú obetu svojho Tela a svojej Krvi, aby ňou v priebehu vekov trvalo zachoval obetu Kríža, kým nepríde.“ Keď sledujeme život mnohých svätcov, vidíme, že mali veľkú úctu k Eucharistii, prečo? Lebo brali vážne Ježišove slová: „Moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj“ (Jn 6,55), preto sa už prví kresťania horlivo zúčastňovali „na lámaní chleba“, čiže na slávení sv. omše. Tak veľmi si ju cenili, že sa zúčastňovali na nej aj proti zákazu úradov, lebo podľa výpovede istého kresťana na súde, nemohli žiť bez Pána, čiže bez sv. omše. Sv. omša bola pre nich základom ich duchovného života (Por. Sk 2,42).
Svätý Peter Julián Eymard hovorí, že „Eucharistia je najvyšším prejavom Ježišovej lásky: po nej už niet väčšej lásky, iba Nebo“. A tu môžeme iba dodať, že táto Ježišova láska nás zaväzuje.
Ježiš je ten, kto miluje ako prvý; sv. Pavol hovorí, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni, čiže vtedy, keď sme si jeho lásku nezaslúžili, ani sme jej neboli hodní. Jeho lásku k nám však sprevádzala hlboká úcta voči nám; úcta Božieho Syna k padlému a hriešnemu človekovi, ktorý ako potomok Adamov sa stal synom zatratenia, nás fascinuje. Jeho láska, jeho obeť nekonečnej ceny nás pozdvihla z tohto stavu odsúdenia, a vracia nám dôstojnosť Božích detí a robí z nás aj dedičov Božieho kráľovstva. Ak si toto všetko uvedomujeme, nemali by sme aj my uvažovať o tom, ako odplatiť Ježišovu lásku väčšou úctou? Naozaj, mali by sme sa zamyslieť nad tým, či sa až príliš neprispôsobujeme sebavedomému modernému svetu, ktorý stále viac bojuje o svoju nadradenosť a autonómiu.
ČO JE SPOLOČENSTVO? ZDROJ | Deti v pohybe
Eucharistické Zázraky
V priebehu storočí náš Pán preukázal svoju skutočnú prítomnosť v Najsvätejšej Sviatosti prostredníctvom viac ako 100 zázrakov. Aký je zmysel týchto zázrakov? Aby dokázal to, čo povedal, a to, čo je pravdivé, ako hovorí Písmo: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“ (Mk 16,16) Ježiš chce, aby sme uverili jeho učeniu a pohrozuje tým, ktorí nebudú chcieť uveriť. Boh je ochotný poskytnúť mimoriadne prostriedky na pomoc našej viere, pretože si želá našu spásu. Ježiš ide tak ďaleko, že hovorí: „Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“ (Jn 10,38).
Modlitby a Adorácia
Akt adorácie mimo svätej omše predlžuje a zintenzívňuje to, čo sa konalo v samotnom liturgickom slávení. Veď len v adorácii môže dozrievať hlboké a pravé prijatie. Nájdime si každý deň aspoň chvíľku na to, aby sme v bázni a úžase pokľakli pred svätostánkom a naplno si uvedomili nekonečnú lásku Pána, ktorý sa nám každý deň ponúka.
Niektoré odporúčané modlitby:
- Duša Kristova, posväť ma
- Modlitby ku Kristovej krvi
- Eucharistický ruženec