Sviatosť pomazania chorých patrí spolu so sviatosťou zmierenia k veľmi často nepochopeným sviatostiam. Je smutné, že zvlášť veriaci sa tejto sviatosti akosi boja a odsúvajú ju na doslova posledné minúty života v domnení, že po pomazaní musia zomrieť. Koluje predstava, že sviatosť pomazania chorých je vhodná iba pre tých, ktorí už majú pár minút do konca života. Potom by sme túto sviatosť mohli radšej nazvať sviatosťou zomierajúcich alebo mŕtvych...
Nič také! Vhodný čas na prijatie svätého pomazania isto nastáva vtedy, keď sa veriaci začína ocitať v nebezpečenstve smrti pre chorobu alebo starobu, a takisto aj vtedy, keď ho už prijal ale choroba sa mu zhorší. Je vhodné prijať pomazanie chorých pred vážnejšou operáciou. To isté platí o starých ľuďoch, keď sa ich slabosť stupňuje. Vždy je však lepšie zavolať kňaza skôr, aby mohol chorý prijať sviatosti pri plnom vedomí, no keď sa to nestihne a chorý je už v stave agónie, aj vtedy je potrebné kňaza zavolať.
Udeľovanie tejto sviatosti chorým nazývame aj „zaopatrovanie". „Zaopatrovanie" je sviatostná služba Cirkvi chorým, starým a zomierajúcim veriacim. Túto službu Cirkev koná v domoch veriacich, v nemocniciach i v domoch dôchodcov. Cirkev, „pravidelne", najmä okolo prvého piatku v mesiaci, navštevuje so sviatostným Spasiteľom aj tých chorých a starých veriacich, ktorí nie sú v nebezpečenstve smrti. Zaopatrovaním sa však chápe predovšetkým vysluhovanie sviatosti ťažko chorým a zomierajúcim. Pri tomto zaopatrovaní sa veriaci najprv spovedá a dostáva apoštolské požehnanie, čiže pápežské požehnanie, ktoré je spojené s udelením úplných odpustkom. Potom sa mu udeľuje pomazanie chorých a napokon sa mu udeľuje sv. prijímanie ako pokrm na cestu do večnosti (viatikum).
Pomazanie chorých je sviatosť posily a úľavy pre veriacich, ktorí sú zoslabnutí chorobou a starobou. Pán Ježiš túto sviatosť ustanovil a sv. Jakub ju vyhlásil: „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu." (Jak 5, 14-15) Pán Ježiš ustanovením pomazania chorých prejavil, že je s nami aj v našom utrpení. Pred jeho prijatím treba vzbudiť úmysel.
Význam choroby
5. I. 1500 Choroba a utrpenie vždy patrili k najvážnejším problémom, ktoré podrobujú ľudský život skúške. V chorobe človek skusuje svoju bezmocnosť, svoje obmedzenia a svoju konečnosť. Každá choroba nám dáva možnosť vytušiť smrť.
1501 Choroba môže viesť k úzkosti, k uzatvoreniu sa do seba, niekedy dokonca k zúfalstvu a k vzbure proti Bohu. Ale môže tiež urobiť človeka zrelším, môže mu pomôcť rozlíšiť, čo v jeho živote nie je podstatné, aby sa zameral na to, čo je podstatné.
1502 Človek Starého zákona prežíva chorobu pred Božou tvárou. Pred Bohom roní slzy nad svojou chorobou a od neho, Pána života a smrti, si úpenlivo vyprosuje uzdravenie. Choroba sa stáva cestou k obráteniu a Božím odpustením sa začína uzdravenie.
1503 Kristov súcit s chorými a jeho mnohé uzdravenia chorých každého druhu sú výrazným znamením toho, že „Boh navštívil svoj ľud“ a že Božie kráľovstvo je už celkom blízko. Ježiš má moc nielen uzdravovať, ale aj odpúšťať hriechy; prišiel uzdraviť celého človeka, dušu i telo; on je lekár, ktorého potrebujú chorí.
Hoci nám choroby pomáhajú na ceste k Bohu a do neba, dobrovoľne ich nevyhľadávame, ani sa im nepoddávame. Pán Ježiš veľmi miloval chorých, pomáhal im a zázračne ich aj uzdravoval. Mnohé zázračné uzdravenia nám opisujú evanjeliá. Podľa príkladu Krista je Cirkev ustarostená o chorých a usiluje sa im všemožne slúžiť a pomáhať v ich telesnom i duchovnom dobre. Starosť o chorých dolieha na všetkých. Každý sa máme snažiť ako sa len dá zmierňovať ich bolesti a utrpenie. Snažíme sa byť voči ním pozorní, ohľaduplní a najmä trpezliví. Každý prejav lásky voči chorým je dôkazom našej lásky ku Kristovi.
Pomazanie chorých
Ako sa slávi sviatosť pomazania chorých
Sviatostným znakom pomazania nemocných je pomazanie sv. olejom a modlitba kňaza. Kňaz najprv vkladá ruky na hlavu chorého a potom ho v sprievode s modlitbou maže sv. olejom na čele a dlaniach. Vysluhovateľmi tejto sviatosti sú biskupi a kňazi, a udeľujú ju veriacim, ktorí upadli do vážnejšej choroby alebo sú zoslabnutí starobou. Sv. pomazanie možno prijať aj viackrát v živote. Kristus sv. pomazaním udeľuje chorému dary vykúpenia a tak mu pomáha na duši i na tele. V duši rozmnožuje posväcujúcu milosť a udeľuje mu posilu Ducha Svätého trpezlivo znášať bolesti a premáhať pokušenia zlého ducha. Niekedy odpúšťa aj ťažké hriechy, ak sa chorý nemôže spovedať. Sv. pomazanie pôsobí i na tele tak, že mu uľavuje v bolesti, ba niekedy prináša aj uzdravenie, ak to chorému poslúži k spáse. Zo všetkého je najdôležitejšie, aby sviatosť chorých bola vždy prijatá odovzdane do Božej vôle. Sväté pomazanie sa udeľuje jednotlivým chorým, ale aj v kostole viacerým chorým naraz počas slávenia sv. omše.
Je liturgickým a spoločným slávením, či už sa koná v rodine, v nemocnici, alebo v kostole, pre jedného chorého alebo pre celú skupinu chorých. Je veľmi vhodné, aby sa slávilo v rámci Eucharistie, pamiatky Pánovej Veľkej noci. Ak to okolnosti vyžadujú, môže sviatosť pokánia predchádzať slávenie tejto sviatosti a po ňom môže nasledovať sviatosť Eucharistie - viatikum („pokrm na cestu“).
Slávenie otvára liturgia slova, ktorú predchádza úkon pokánia. Kristove slová a svedectvo apoštolov podnecujú vieru chorého a spoločenstva, aby vyprosovali od Pána silu jeho Ducha.
Obsahuje najmä tieto prvky: „starší (po grécky presbyteroi) Cirkvi“ mlčky vkladajú ruky na chorých; vo viere Cirkvi sa modlia nad chorými; je to epikléza vlastná tejto sviatosti; potom udeľujú pomazanie olejom, ktorý posvätil biskup alebo, v prípade potreby, kňaz. Uvedené liturgické úkony naznačujú, akú milosť udeľuje táto sviatosť chorým.
Chorý je pomazaný na čele a na rukách olivovým alebo podľa okolností iným rastlinným riadne posväteným olejom, pričom sa iba raz hovoria slová: ,Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní.“
Účinky sviatosti pomazania chorých
Kristus sv. pomazaním udeľuje chorému dary vykúpenia a tak mu pomáha na duši i na tele. V duši rozmnožuje posväcujúcu milosť a udeľuje mu posilu Ducha Svätého trpezlivo znášať bolesti a premáhať pokušenia zlého ducha. Niekedy odpúšťa aj ťažké hriechy, ak sa chorý nemôže spovedať. Sv. pomazanie pôsobí i na tele tak, že mu uľavuje v bolesti, ba niekedy prináša aj uzdravenie, ak to chorému poslúži k spáse. Zo všetkého je najdôležitejšie, aby sviatosť chorých bola vždy prijatá odovzdane do Božej vôle.
Prvou milosťou je milosť posily, pokoja a odvahy na premáhanie ťažkostí, ktoré sú charakteristické pre stav ťažkej choroby alebo pre stareckú krehkosť. Obnovuje dôveru a vieru v Boha a posilňuje proti pokušeniam zlého ducha, t. j. proti pokušeniu malomyseľnosti a úzkosti pred smrťou. Privádza chorého k uzdraveniu duše, ale aj k uzdraveniu tela, ak je to Božia vôľa. Okrem toho „ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu“.
Chorý prijíma silu a dar užšie sa spojiť s Kristovým utrpením. Je istým spôsobom posvätený, aby prinášal ovocie pripodobnením sa Spasiteľovmu vykupiteľskému utrpeniu. Utrpenie, následok dedičného hriechu, dostáva nový zmysel: stáva sa účasťou na Ježišovom spasiteľnom diele.
Osobitný dar Ducha Svätého:
- Milosť posily, pokoja a odvahy na premáhanie ťažkostí.
- Obnovuje dôveru a vieru v Boha.
- Posilňuje proti pokušeniam zlého ducha.
- Privádza chorého k uzdraveniu duše a tela (ak je to Božia vôľa).
- Odpúšťa hriechy.
Kto môže prijať sviatosť pomazania chorých?
Pomazanie chorých sa môže vyslúžiť veriacemu, ktorý sa po dosiahnutí používania rozumu pre chorobu alebo starobu začína ocitať pre chorobu v nebezpečenstve. Byť „pre starobu v nebezpečenstve“ znamená rovnako nachádzať sa v nebezpečenstve smrti. Sviatosť pomazania chorých môže prijať veriaci, ktorý v dôsledku staroby značne upadá na sile alebo má viac ako 75 rokov. Táto sviatosť sa môže opakovať, ak chorý po vyzdravení znova upadol do ťažkej choroby alebo ak sa počas trvania tej istej choroby nebezpečenstvo stáva vážnejším.
Priebeh obradu pomazania chorých
68. Keď má kňaz podľa č. rúcha, príde k chorému a vľúdne pozdraví jeho i ostatných prítomných. V. V. zvelebený Boh a Otec nášho Pána, Ježiša Krista.
68a. * Možno použiť niektorú z týchto formúl. Posilni ho (ju) svojím slovom a Eucharistiou. nájde v tebe darcu zdravia a spásy.
70a. Ježišovi chorí a prosili ho, aby ich uzdravil. nás, je prítomný medzi nami zhromaždenými v jeho mene. chorý? olejom v Pánovom mene.
70b (239). Pane, Bože, ty si prostredníctvom apoštola Jakuba povedal: „Je niekto z vás chorý? v tvojom mene a nášho chorého brata M. svojom milosrdenstve dobrotivo ochraňuj. Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. V.
71. 1. Vyznávam... sa. Pane zmiluj sa. zmiluj sa. Kriste zmiluj sa. V prijímaní tvojho tela (a krvi) nám dávaš účasť na veľkonočnej obete; Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
72. Počúvajte, bratia a sestry, slová svätého evanjelia podľa Matúša. pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Môže sa čítať aj iné čítanie, napr. z tých, čo sú pod č. ďalšími.
73. pomazaní, alebo ak je to potrebné, aj na obidvoch miestach. brata M. našu sestru M.). V. V. V. V. V. V. Iná formula podľa ľubovôle (č. V. V. V. V. V. V. V.
75bis. Keď má kňaz podľa č. chorého (chorú) od každého zla. Skrze Krista, nášho Pána. V.. Iná modlitba na požehnanie oleja je pod č.
77. sa mocou tvojho milosrdenstva uzdravený (uzdravená) opäť mohol (mohla) venovať svojim povinnostiam. V. utrpení, posilni ho (ju) aj v nádeji, že jeho (jej) bolesti budú na úžitok Cirkvi). na veky vekov. V. 3. (č. trpezlivosti a s radostnou mysľou svedčil (svedčila) o tvojej láske. Skrze Krista, nášho Pána. V. 4. (č. bolesti a niesol si naše choroby; pokorne ťa prosíme za nášho chorého brata M. (za našu chorú sestru M.), ktorého (ktorú) si vykúpil: upevni jeho (jej) nádej na spásu a posilni ho (ju) na tele i na duši. V. 5. (č. svojho služobníka M. Skrze Krista, nášho Pána. V. 6. (č. Modlime sa. ťa prosí; zmiluj sa nad svojím služobníkom M. V.
78. ako je v obrade prijímania chorých (č. Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. prsty a nádobku. sú na konci obradu č. Skrze Krista, nášho Pána. V. sveta. V. V. zjednoť srdcia i mysle. V. (58.) Napokon kňaz chorého i prítomných požehná.
79a. č. Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Jemu sláva na veky. 2. Telo Kristovo, spas ma. Krv Kristova, opoj ma. z boku Kristovho, obmy ma. posilni ma. Do svojich svätých rán skry ma. Nedaj mi odlúčiť sa od teba. Pred zlým nepriateľom chráň ma. hodinu mojej smrti povolaj ma. na veky vekov.
Poslanie Cirkvi: "Chorých uzdravujte"
Poslanie Cirkvi „Chorých uzdravujte“. Túto úlohu dostala Cirkev od Pána a snaží sa ju plniť jednak starostlivosťou o chorých, jednak prosebnou modlitbou, ktorou ich sprevádza. Verí v oživujúcu prítomnosť Krista, lekára duše i tela. Apoštolská Cirkev pozná však aj osobitný obrad pre chorých, o ktorom svedčí svätý Jakub: „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu“.
Mnohí chorí sa obávajú tejto sviatosti a odsúvajú ju na poslednú chvíľu, pretože sa domnievajú, že si jej prijatím podpisujú rozsudok smrti. Opak je však pravdou: sviatosť chorých je istým druhom životnej poistky. Kto ako kresťan sprevádza nejakého chorého, mal by mu pomôcť zbaviť sa zbytočného strachu. Väčšina ťažko chorých alebo tých, ktorí sa ocitnú v ohrození života, intuitívne cíti, že v danom okamihu je pre nich najdôležitejšie bezvýhradne sa primknúť k tomu, ktorý premohol smrť a je sám život - k Ježišovi Kristovi, Spasiteľovi.
Ak je možne je treba pripraviť stolík (stôl) s čistým obrusom, krížikom, svätenou vodou a sviečkou. Patrí sa by sa vysluhovania sviatosti zúčastnila celá rodina, prípadne susedia. Prečo Ježiš prejavoval taký veľký záujem o chorých? Ježiš prišiel, aby nám zjavil Božiu lásku. Prinášal ju predovšetkým tam, kde sa človek cíti mimoriadne ohrozený: v chorobe. Boh chce, aby sme boli zdraví na tele aj na duchu, aby sme mu verili a aby sme dokázali rozpoznať prichádzajúce Božie kráľovstvo.
Svoju uzdravujúcu moc preniesol aj na apoštolov a učeníkov, ktorí v jeho mene uzdravovali, vkladali na chorých ruky alebo ich pomazali olejom.
Sviatosť pomazania chorých
Forma sviatosti
Forma: Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen. A oslobodeného/oslobodenú od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní.
Viatikum
Čo je to viatikum? Viatikum („pokrm na cestu“) je Eucharistia, ktorú prijíma ten, kto o krátky čas opustí pozemský život a prejde do večného života. Málokedy je sväté prijímanie také životne dôležité ako v okamihu, keď človek dovršuje svoj pozemský život.
Prijať viatikum sú povinní všetci pokrstení, ktorí môžu pristúpiť k svätému prijímaniu. V nebezpečenstve smrti, nech už pochádza z akejkoľvek príčiny, všetkých veriacich viaže príkaz prijať sväté prijímanie. Duchovní pastieri majú dbať, aby sa prijímanie tejto sviatosti neodďaľovalo. Nebojme sa, že chorý sa naľaká. Vysvetlíme im, že ide o pomoc v chorobe a nie „odoslanie na druhý svet“.
Ak je to možné, nech sa viatikum prijíma v omši, aby chorý mohol prijímať pod obidvoma spôsobmi.