Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých).
Hriech pôsobí v našej duši ako jed, oslabuje náš vzťah k Bohu a ľuďom, ničí lásku a prináša nepokoj do ľudského srdca. Sviatosť zmierenia nás očisťuje, oslobodzuje a uzdravuje z chorôb duše, ktoré spôsobujú naše zlé skutky. Svätá spoveď je návratom márnotratného syna do náručia milosrdného otca.
Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.“.
Sviatosť pokánia a zmierenia ustanovil Ježiš Kristus pre všetkých členov Cirkvi, predovšetkým pre tých, ktorí po krste upadli do hriechu, a tak stratili krstnú milosť a ranili ekleziálne spoločenstvo. Sviatosť pokánia im ponúka novú možnosť obrátiť sa a znovu získať milosť ospravodlivenia.
Starozákonným predobrazom odpustenia je udalosť, ktorú opisuje starozákonná Kniha Numeri, keď Mojžiš na Boží príkaz dal spraviť a vyzdvihnúť medeného hada: "Tu Pán povedal Mojžišovi: ʹUrob medeného hada a vyves ho na žrď! Potom každý, kto naň pozrie, ostane nažive.ʻ Mojžiš teda urobil medeného hada a vyvesil ho na žrď. A keď niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeného hada, ostal nažive" (Nm 21, 8-9). Túto udalosť spomína Ježiš pri rozhovore s Nikodémom, keď hovorí: "A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život" (Jn 3, 14-15).
Medený had na púšti
Priebeh Sviatosti Zmierenia
Pred svätou spoveďou prebieha príprava na samotnú sv. spoveď. Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Veriaci je povinný aspoň raz v roku sa vyspovedať.
Vojdi do spovednej miestnosti (spovednice) - môžeš vysloviť aj katolícky pozdrav: "Pochválený buď Ježiš Kristus". Kňaz ti odpovie "Naveky. Amen". Buď sa posadíš, alebo ak je v spovednej miestnosti kľakátko, môžeš pri spovedi aj kľačať. Potom sa prežehnáš: "V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen."
Kňaz Ťa môže povzbudiť k dôvere v Boha týmito slovami, alebo inými: "Pán nech je v Tvojom srdci, aby si skrúšene vyznal svoje hriechy." A pokračuješ takto, alebo podobne: "Spovedám sa Pánu Bohu i vám duchovný otče, že som od poslednej spovede spáchal tieto hriechy." A teraz sa vyznávaš hriechy. Môžeš ich mať napísané a prečítať. Pri ťažkých hriechoch, ak si ich opakovane spáchal, treba povedať aj počet.
Ak si skončil s vyznávaním hriechov povieš: "Na viacej hriechov sa už nepamätám." Potom sa ťa kňaz môže i na niečo nejasné spýtať, nie pre zvedavosť, ale pre úplnosť spovede. Po tvojom vyznaní z hriechov Ti kňaz poskytne rady, povzbudí Ťa k dokonalej ľútosti nad hriechmi a vyzve Ťa k pokániu. Napokon Ti určí úkon pokánia, ktorý prijmeš ako zadosťučinenie za hriechy a ako prostriedok na nápravu života.
Tým úkonom pokánia môže byť: modlitba, skutok milosrdenstva (napr. návšteva chorého, urobiť nejaké dobré skutky, zrieknutie sa jedla, aby som ho mohol dať chudobnejším, milodar a pod.). Vrátiť ukradnuté je povinnosť! To čo som dostal za pokánie, urobím z lásky ku Kristovi, nie ako pokutu, po spovedi a čo najskôr.
Potom ťa kňaz vyzve, aby si prejavil ľútosť. Urobíš tak urobíš napríklad, nasledujúcou vetou alebo podobne: Bože môj, celým srdcom Ťa milujem a preto veľmi ľutujem, že som Ťa hriechmi urazil. Chcem sa polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče odpusť mi pre krv Kristovu. Amen. Ľútosť môžeš povedať aj svojimi slovami.
Kňaz vystrie ruky (alebo aspoň pravú ruku) nad hlavu kajúcnika a hovorí slová rozhrešenia. Pri slovách: „ A ja ťa rozhrešujem od Tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého" - sa prežehnáš a povieš: "Amen." Modlitbou rozhrešenia sa Ti odpúšťajú hriechy.
Kňaz: "Ďakujte Pánovi lebo je dobrý." Kajúcnik: "Lebo Jeho milosrdenstvo trvá naveky." Napokon kňaz prepustí uzmiereného kajúcnika slovami: "Pán Ježiš ti odpustil hriechy.
5 častí sviatosti zmierenia
- Spytovanie svedomia: Spytovanie svedomia si má kajúcnik vykonať ešte pred pristúpením k samotnej spovedi. Odporúča sa pred ním poprosiť o pomoc Ducha Svätého. Hriechy si kajúcnik môže zapísať na papier, alebo zapamätať. Ako pomôcku pre spoznanie svojich hriechov môže použiť tzv. spovedné zrkadlo (napr. v modlitebnej knižke).
- Vyznanie hriechov: Kajúcnik kňazovi vyzná svoje hriechy stručne a zrozumiteľne. Je potrebné vyznať všetky ťažké hriechy a ich počet, resp. frekvenciu vykonávania a všetky „priťažujúce okolnosti“ (nestačí vyznať napr. „smilstvo“, ale treba upresniť, či s osobou rovnakého / opačného pohlavia, či s osobou slobodnou, alebo viazanou manželským, či rehoľným sľubom a pod.). Odporúča sa vyznať aj ľahké hriechy, pre platnosť spovede to však nie je nutné. Ak kajúcnik v spovedi zabudne vyznať hriech, vyzná ho pri najbližšej spovedi. Ak však nejaký hriech naschvál zamlčí, dopúšťa sa hriechu svätokrádeže.
- Ľútosť: Ľútosť je podstatným elementom Sviatosti zmierenia a má byť úprimná. Možno ju vyjadriť vlastnými slovami, slovami žalmu, alebo modlitbou (možno ju nájsť aj v modlitebnej knižke).
- Nadprirodzená nedokonalá ľútosť: Smeruje k Bohu, človek ľutuje svoje hriechy, avšak dôvodom je strach z Božieho časného i večného trestu.
- Nadprirodzená dokonalá ľútosť: Pramení z lásky k Bohu, vyjadruje smútok duše z urážky Boha, ktorej sa mu dostalo spáchaním hriechov.
- Dokonalá ľútosť v prípade nebezpečenstva smrti sprostredkuje podobné účinky ako Sviatosť zmierenia.
- Kajúci skutok: Po vyznaní hriechov kňaz uloží kajúcnikovi kajúci skutok (modlitba, sebazápor, pôst, dobrý skutok, …). Kajúcnik musí tento skutok vykonať do najbližšej spovede. Ak v danej spovedi mal kajúcnik ťažký hriech, nesplnenie kajúceho skutku je tiež ťažkým hriechom. Ak mal kajúcnik v spovedi len ľahký hriech, aj nesplnenie kajúceho skutku sa považuje za ľahký hriech.
- Silné predsavzatie: Človek si má v srdci zaumieniť zmenu svojho života, vzbudiť si snahu byť lepším človekom a odpor k hriechu. Má zo svojej blízkosti odstrániť predmety, ktoré ho zvádzajú na hriech, či vyhýbať sa spoločnosti, ktoré ho môžu priviesť k hriechu (napr. vyhodiť z domácnosti alkohol, okultistickú literatúru, vyhýbať sa nemravnej spoločnosti a pod.)
Účinky Sviatosti Pokánia
- Navracia nám Božiu milosť a spája nás s Bohom v dokonalom priateľstve. Cieľom a účinkom tejto sviatosti je teda zmierenie s Bohom. Sviatosť zmierenia s Bohom spôsobuje totiž pravé „duchovné vzkriesenie“, prinavracia dôstojnosť a dobrá života Božích detí, z ktorých najvzácnejším je priateľstvo s Bohom.
- Zmieruje nás s Cirkvou. Nielen uzdravuje toho, kto je znovu plne zapojený do ekleziálneho spoločenstva, ale má aj oživujúci účinok na život Cirkvi, ktorá trpela pre hriech jedného zo svojich členov. Hriešnika, ktorý bol znovu plne zapojený do spoločenstva svätých alebo v ňom bol upevnený, posilňuje výmena duchovných dobier, ktorá jestvuje medzi všetkými živými údmi Kristovho tela, či sú ešte na pozemskej púti, alebo sú už v nebeskej vlasti.
- Odpúšťajú sa nám hriechy - ťažké i ľahké - odpúšťa i večný trest.
- Môžeme pristupovať k sviatostiam.
- Sme v stave milosti posväcujúcej, môžeme získavať odpustky a konať záslužné skutky.
- Odpúšťajú sa nám i NIEKTORÉ časné tresty.
Odpustky
„Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. V skratke: tým, že človek spácha hriech, pripíše sa mu vina, ale aj následok za ňu, teda trest. Ak sme spáchali ťažký hriech (vedome, dobrovoľne a vo vážnej veci), zaslúžime si zaň večný trest (peklo). Ak sme spáchali ľahký hriech, zaslúžime si časný trest (očistec). Boh vo svojom nekonečnom milosrdenstve nám dáva možnosť odpustenia hriechov vo sviatosti zmierenia. No aj vtedy, keď sa nám odpustí hriech, následok (teda trest) zostáva. Síce nie večný (v pekle), ten sa odpúšťa spolu s hriechmi, ale časný (v očistci) zostáva. Ak v momente smrti nebudeme mať všetky časné tresty odpustené, budeme si ich musieť odtrpieť v Očistci.
Príklad vhodný i pre deti: Predstavme si deti, ktoré sa hrajú na ulici s futbalovou loptou. Náhodou kopnú loptu do susedovho okna a rozbijú ho. Pani suseda vyjde na ulicu síce nahnevaná, ale pre svoju lásku k deťom sa upokojí a odpustí im, že to urobili. Podobne sa to deje aj s hriechom, ktorý človek spácha. Vinu nám Boh odpustí vo sviatosti zmierenia, ale to, čo sme hriechom spôsobili, musíme nahradiť. Nahrádzame to modlitbou a pokáním, často rôznymi utrpeniami. Ak toto vynahradenie nie je dostatočné tu na zemi, musíme tieto škody spôsobené hriechom vynahradiť v očistci, aby sme sa mohli dostať do neba. Logicky by sme povedali, že s tým zasklením je to skutočne spravodlivé, pretože deti okno rozbili.
Nepomýlme si však spoveď - sviatosť zmierenia, kde nám Boh odpustí vinu, ktorá sa týka večných trestov (ak by sme zomreli v neoľutovanom ťažkom hriechu, museli by sme dostať rozsudok večného zatratenia, teda peklo) a odpustky, kde nám Boh odpúšťa škody za hriechy (teda to, čo by sme mali nahradiť za naše hriechy tu na zemi alebo v očistci). Inak povedané, jedna vec je to, že pani suseda deťom odpustí a nebude sa na nich hnevať a prijíme ich do svojh domu (to činí Boh vo sv. zmierenia) a druhá vec je to, že to okno musia deti dať opraviť (to sú odpustky).
Čiastočné odpustky znamenajú, že sa jedná o odpustenie niektorých škôd, ktoré sme svojimi hriechmi za svoj život urobili. Čiastočné odpustky môže získať veriaci sám, napr. pri modlitbe posvätného ruženca. Závisí to však na našej duchovnej disponovanosti, teda čistote a ochote nášho srdca. Jedna z podmienok na získanie odpustkov je vyhýbať sa aj najmenšiemu hriechu. Boh však vo svojej láske pozerá na ochotu nášho srdca a aj keď máme problémy, pomáha nám ak vidí úprimnú snahu. Každý sám pre seba. Výnimku tvorí obdobie od 1. do 8. novembra.
Sú určené dni v roku, v ktoré môžeme získať odpustky. Okrem toho sú výnimočné udalosti, kedy môže Svätý Otec alebo diecézny biskup vyhlásiť možnosť získania plnomocných odpustkov, napr. v jubilejnom roku (alebo v súčasnosti v rámci Roku sv. Porciunkula - 2. 1.-8. 2. 31. A. 1) kto sa pomodlí štvrtinu celého ruženca (napr. B. 1. 1. 18. 1. - 25. Veľký piatok: pri poklone a uctení si Svätého Kríža alebo nábožným sledovaním prenosu krížovej cesty vedenej Najvyšším veľkňazom prostredníctvom televízie či rozhlasu - svätý 29. 2. 1. do 8. 2. 11.: spomienka na všetkých verných zosnulých: pri návšteve kostola, kaplnky - modlitbou Oťče náš a Verím v Boha, od 12. 2. 11. 3. až 8. 31. C. 7) kňazi a veriaci prítomní na primičnej svätej omši (prvá svätá 8) kňazi a veriaci pri 25., 50., 60. a 70. 9) biskup, kňazi a veriaci pri slávení 25., 40. a 50. a) 29. 6. d) 2. 8. 14) pri návšteve katedrály alebo konkatedrály a) 29. d) na sviatok katedry svätého Petra - 22. 2. e) na výročný deň posviacky Lateránskej baziliky - 9. f) 2. 8. c) 2. 8. D. 1) členovia Zbožného spolku prechodu svätého b) kto slúži svätú e) 19. b) 16. 5.: na sviatok blahoslaveného c) 16. d) 20. 7.: na sviatok svätého e) 1. 10.: na sviatok svätého f) 15. 10.: na sviatok svätého g) 14. h) 14. 12.: na sviatok svätého
Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa (teda od 12. hodiny 1. novembra do 24. hodiny 2. môže získať odpustky, ktoré sa možno privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. Treba splniť aj ďalšie podmienky. Jedna svätá (Porov. Enchiridion indulgentiarum, LEV 2004, s. svätého svätého
Časté mýty a fakty
Pri Sviatosti zmierenia sa medzi veriacimi často vyskytujú nepravdivé mýty. V tejto sekcií sa pokúsime niektoré z nich zodpovedať.
- Spoveď prakticky nemá platnosť. Pri spovedi sa jednorázovo odpustia človekovi hriechy a môže pristupovať k svätému prijímaniu, bez ohľadu na uplynulý čas, až do spáchania ťažkého hriechu. Nie, také prikázanie neexistuje. Kde nie je prikázanie, tam nemôže byť hriech. V praxi sa ukazuje, že priemerným časom je jeden mesiac. Je to však individuálne, sú ľudia, čo potrebujú ozajstnú spoveď každé tri dni a sú ľudia, čo aj po dvoch mesiacoch môžu pristupovať k Eucharistií. Cirkevné prikázanie „Aspoň raz do roka sa vyspovedať a prijať Sviatosť oltárnu“ však zväzuje každého pokrsteného, ak mu to životné okolnosti dovoľujú, aby sa vyspovedal aspoň raz za rok. Je to však naozaj len nutné minimum.
- Je hriech, ak som zabudol vyznať hriech? Je to mýtus. Človek smie pristúpiť k Eucharistií, ale pri najbližšej spovedi má spomenúť, že zabudol vyznať daný hriech. Niečo iné je schválne zamlčať hriech, v takom prípade je spoveď svätokrádežná, rovnako aj prijatie Eucharistie.
- Boh mi neodpustí, lebo som spáchal ťažký hriech. Ďalší mýtus. Božie milosrdenstvo je nekonečné. Mnohé svedectvá mystikov a vizionárov hovoria o tzv. „hodine smrti“, čo je istá chvíľka pred smrťou, v ktorej sa človek môže rozhodnúť pre Boha, alebo ho navždy odmietnuť. Dokonalá ľútosť v prípade nebezpečenstva smrti má na dušu podobný účinok ako Sviatosť zmierenia. Z ľudskej pozície nemôžeme vedieť, čo sa odohráva v zomierajúcom človeku, preto Cirkev neodsudzuje ani zatvrdlivých hriešnikov, ani samovrahov, narkomanov, či iných ľudí, ktorí si smrť spôsobia sami. Kristus zomrel za všetkých a nič mu nie je nemožné.
Tri znaky ťažkého hriechu
Existujú tzv. tri znaky ťažkého hriechu:
- - musí byť spáchaný vo veľkej veci
- - musí byť spáchaný vedome
- - musí byť spáchaný dobrovoľne
Vo veľkej veci: to znamená, že musí existovať zákon (Boží, alebo Cirkevný) a hriech ho porušuje vo veľkej veci (napr. okultizmus, vražda, všetky druhy smilstva, lúpež, ale napr. aj neúčasť na sv. omši, či nedodržanie bezmäsitého pôstu v piatok). Za ľahké hriechy možno považovať také skutky, ktoré porušujú zákon v malom merítku (napr. nepodstatná lož, resp. zamlčanie celej pravdy, zanedbanie modlitby,…).
- Plná vedomosť: Ak nie je plná vedomosť o veľkosti hriešneho skutku, hriech nemožno považovať za ťažký.
- Plná dobrovoľnosť: Ak nie je skutok vykonaný plne dobrovoľne, hriech nemožno považovať za ťažký.