V rukách držíš krátky výber z vynikajúcej knihy neznámeho ruského autora “SPOMIENKY PÚTNIKA”. V tomto úryvku pútnik rozpráva o sviatosti zmierenia. Nech ti rady pútnikovho spovedníka poslúžia ako spovedné zrkadlo pravdy, ktoré nám ukazuje nás samých v celej duchovnej nahote, ktoré odzrkadľuje náš skutočný duchovný stav. Väčšinou nie sme k sebe veľmi prísni... Ale aká je skutočnosť? Ako vyzeráme pri pohľade z nebies - v očiach Boha a jeho anjelov? Vari nie je náš nie príliš smutný pohľad na seba samých spôsobený duchovnou slepotou, ktorá nám bráni vidieť svoje hriechy, svoju biedu, vidieť hlbokú priepasť do ktorej sme sa zrútili? Čítaj a nahliadni v nasledujúcich riadkoch do zrkadla.
Podstata sviatosti zmierenia
Sviatosť zmierenia má byť stálou súčasťou nášho putovania do neba. Je to skoro 50 rokov, ako sa ma Pán dotkol a prebudil z letargie kresťanského života. Vtedy som si po dôkladnej príprave urobil generálnu spoveď. Dobre si to pamätám. Odvtedy však už skoro 50 rokov chodievam pravidelne na spoveď raz za dva týždne (plus-mínus), a to je moja cesta viery. Samozrejme, nemusí ísť o nejaké veľké previnenia, ktoré vyžadujú spoveď, ale ide o pestovanie ducha pokánia. Nestačí raz sa navrátiť k Bohu, ale ide o stálu dispozíciu: potrebujem Boha a hľadám ho neustále ako slnečnica, ktorá sa otáča za slnkom. Som biedny hriešnik, no našiel som spôsob, ako zas a znovu pokľaknúť pred trónom Božieho milosrdenstva a nájsť tam uzdravenie.Súčasťou prípravy na ňu je i zmierenie sa s Bohom vo svätej spovedi. Pôstne obdobie nás pozýva duchovne sa pripraviť na oslavy Kristovho vykupiteľského diela.
Názvy a ich význam
- Sviatosť svätej spovede: Spoveď, vyznanie hriechov pred kňazom je podstatnou zložkou tejto sviatosti.
- Sviatosť zmierenia: Dáva hriešnikovi lásku Boha, ktorý zmieruje. „Nechajte sa zmieriť s Bohom“ (2 Kor 5, 20).
Dôležitosť obrátenia
Ježiš vyzýva na obrátenie. Táto výzva je podstatnou zložkou ohlasovania kráľovstva: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 15). V kázaní Cirkvi sa táto výzva obracia predovšetkým na tých, ktorí ešte nepoznajú Krista a jeho evanjelium. Preto je krst hlavným miestom prvého a základného obrátenia.
Kristova výzva na obrátenie neprestáva zaznievať v živote kresťanov. Toto druhé obrátenie je nepretržitou úlohou celej Cirkvi, ktorá „zahŕňa vo svojom lone hriešnikov, je svätá a zároveň stále potrebuje očistenie, ustavične kráča cestou pokánia a obnovy“. Toto úsilie o obrátenie nie je len ľudským dielom.
Ako už u prorokov, Ježišova výzva na obrátenie a pokánie sa nevzťahuje predovšetkým na vonkajšie skutky, na „vrece a popol“, na pôsty a umŕtvovania, ale na obrátenie srdca, na vnútorné pokánie.
Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Písmo a otcovia zdôrazňujú najmä tri formy: pôst, modlitbu a almužnu, ktoré vyjadrujú obrátenie vo vzťahu k sebe samému, vo vzťahu k Bohu a vo vzťahu k iným.
Dynamiku obrátenia a pokánia vynikajúco opísal Ježiš v podobenstve o „márnotratnom synovi“, ktorého stredobodom je „milosrdný otec“ (Lk 15, 1l-24): očarenie klamlivou slobodou, opustenie otcovského domu; krajná bieda, v ktorej sa syn nájde, keď premárnil svoj majetok; hlboké poníženie, keď sa vidí donútený pásť svine, a ešte horšie, keď túži nasýtiť sa strukmi, čo žrali svine; uvažovanie nad tým, čo stratil; ľútosť a rozhodnutie priznať pred otcom svoju vinu; návrat; veľkodušné otcovo prijatie; otcova radosť - to sú charakteristické momenty procesu obrátenia. Krásne šaty, prsteň a slávnostná hostina sú symbolmi tohto nového, čistého, dôstojného a radostného života človeka, ktorý sa vracia k Bohu a do lona svojej rodiny, ktorou je Cirkev.
Proces spovede
Ku koncu týždňa, v ktorom som sa pripravoval na spoveď, ma napadlo, že by mala byť čo najpodrobnejšia. Začal som teda preberať a prezerať všetky svoje hriechy od mladosti až podnes. Robil som to veľmi dôkladne a aby som nič nezabudol, všetko, na čo som si spomenul, som čo najpresnejšie zapísal. Pokryl som tým veľký hárok papiera.
Počul som, že v Kitajevskej pustovni, asi päť míľ od Kyjeva, býva kňaz, ktorý žije asketickým životom, je veľmi múdry a plný porozumenia. Každý, kto k nemu prišiel, aby prijal sviatosť zmierenia, našiel ovzdušie nežného súcitu a odišiel so spásnym poučením a pokojným duchom. Veľmi som sa potešil, keď som o ňom počul a ihneď som k nemu zašiel.
Chvíľu sme spolu hovorili a potom som sa opýtal na jeho radu, podávajúc mu papier, aby sa naň pozrel. Prečítal si ho a povedal: “Drahý priateľ, veľa z toho, čo ste napísali je úplne malicherné. Počujte: nechoďte sa spovedať z hriechov, ktoré ste už ľutovali a boli vám odpustené. Znovu sa s nimi nezaoberajte, pretože by to poukazovalo na pochybnosti o moci sviatostného zmierenia. Potom: nepripomínajte si iných ľudí spojených s vašimi hriechmi: súďte iba seba. Po tretie: svätí otcovia nám zakazujú podrobne rozprávať o všetkých okolnostiach hriechu a radia nám, aby sme ich vyznali bez určitých detailov, aby nevzniklo pokušenie pre spovedajúceho sa i pre kňaza. Po štvrté: prišli ste ľutovať a neľutujete, čo ste spáchali. To, že nedokážete ľutovať svedčí, že vaše pokánie je vlažné a nedbalé. Po piate: uvádzate všetky možné podrobnosti, ale prehliadli ste to hlavné; nezahrnuli ste najvážnejšie hriechy. Nevyznali ste ani nenapísali, že nemilujete Boha, že nenávidíte svojho blížneho, že neveríte v Božie slovo a že ste plný pýchy a ctižiadostivosti. V týchto štyroch hriechoch je všetko zlo a naša duchovná skaza. Sú to hlavné korene, z ktorých vyrážajú výhonky všetkých hriechov, do ktorých padáme.”
Bol som veľmi prekvapený, keď som si ho vypočul a povedal som: “Odpusťte mi, ctihodný otče, ale ako je možné nemilovať Boha, nášho Stvoriteľa a Ochrancu? V čo by sme mali veriť, ak nie v Božie slovo, v ktorom je všetka pravda a svätosť? Všetkým svojím blížnym prajem dobro. Prečo by som ich mal nenávidieť? Nemám nič, na čo by som mohol byť pyšný. Keby som bol vzdelaným alebo bohatým mužom, potom by som sa určite previnil v tom, o čom ste hovorili.”
Odpovedal: “Škoda, môj milý, že ste tak málo pochopili z toho, čo som vám povedal. Pozrite sa! Poučím vás rýchlejšie, keď vám dám tieto poznámky. Vždy ich používam pri svojej vlastnej spovedi. Keď som pozorne obrátil svoj zrak na seba a pozoroval trvalý stav svojho vnútra, presvedčil som sa, že nemilujem Boha, nemám lásku k svojim blížnym, nemám nábožnú vieru a som plný pýchy a pôžitkárstva.
Kroky kajúcnika
- Ľútosť: Ľútosť pochádza z lásky k Bohu milovanému nadovšetko. „Nedokonalá“ ľútosť je tiež Božím darom, podnetom Ducha Svätého.
- Vyznanie hriechov (spoveď): Vyznanie hriechov kňazovi tvorí podstatnú časť sviatosti pokánia.
- Zadosťučinenie: Pokánie, ktoré spovedník uloží, má brať do úvahy osobnú situáciu kajúcnika a má mať na zreteli jeho duchovné dobro.
Úloha kňaza
Keď Kristus zveril službu zmierenia svojim apoštolom, biskupi, ich nástupcovia, a kňazi, spolupracovníci biskupov, pokračujú vo vykonávaní tejto služby.
Keď kňaz vysluhuje sviatosť pokánia, vykonáva službu dobrého pastiera, ktorý hľadá stratenú ovcu, službu milosrdného Samaritána, ktorý ošetruje rany, otca, ktorý čaká na márnotratného syna a pri jeho návrate ho víta, spravodlivého sudcu, ktorý nehľadí na osobu a ktorého súd je zároveň spravodlivý a milosrdný.
Povinnosti kňaza
- Mať osvedčenú znalosť kresťanského správania.
- Mať skúsenosť s ľudskými problémami.
- Mať úctu i ohľaduplnosť voči tomu, kto klesol.
- Milovať pravdu.
- Byť verný Učiteľskému úradu Cirkvi.
- Trpezlivo viesť kajúcnika k uzdraveniu a plnej zrelosti.
Účinky sviatosti zmierenia
- Navracia Božiu milosť a spája nás s Bohom v dokonalom priateľstve.
- Spôsobuje pravé „duchovné vzkriesenie“, prinavracia dôstojnosť a dobrá života Božích detí, z ktorých najvzácnejším je priateľstvo s Bohom.
- Zmieruje nás s Cirkvou.
Radosť zo zmierenia
Mnohých však môže prekvapiť, že Boh túži po našom šťastí omnoho viac ako my sami. Ešte väčšie prekvapenie môže spôsobiť vyhlásenie, že k šťastiu sa dá dospieť práve cez sviatosť zmierenia. Cez túto sviatosť pokorujúceho sa ponižovania pred kňazom, ktorý si ktoviečo myslí? Áno, je to tak. K šťastiu sa dá dospieť cez nádhernú sviatosť stretnutia sa márnotratného syna so svojím otcom, ktorý ho už zďaleka vyzerá. Ako je to možné? Kto neskúsi, neuverí. Ako však nabrať odvahu a skúsiť to, keď nás od toho odrádza toľko vecí? Načo vlastne slúži spoveď? Ako sa vôbec dobre spovedať? A prečo sa spovedať kňazovi? Ak si aj vy kladiete tieto otázky, čítate tie správne riadky.
Po prijatí sviatosti eucharistie som sa s požehnanou posilou chcel vrátiť do Kyjeva, ale dobrý otec, ktorý odišiel na dva dni do lavry, ma na tú dobu nechal vo svojej pustovni, priamo vo svojej cele, takže som sa v jej tichu mohol bez prekážok oddať modlitbe. Skutočne, strávil som tu dva dni ako v nebi. Vďaka modlitbe svojho starca som sa aj napriek všetkej svojej nehodnosti radoval z dokonalého pokoja. Modlitba pretekala mojím srdcom tak ľahko a šťastne, že som počas tej doby zabudol na všetko, i na seba; v mojej mysli bol iba Ježiš Kristus. Nakoniec sa kňaz vrátil. Požiadal som ho o radu, kam by som mal teraz putovať.
Sviatosť zmierenia je dar, ktorý nám umožňuje zažiť Božiu lásku a milosrdenstvo. Nech je pre nás táto sviatosť zdrojom radosti, pokoja a sily na našej ceste viery.