Sviatosť zmierenia je skutočne miesto, kde môžeme zakúsiť milosrdnú lásku Pána. Je sviatosťou uzdravenia. Keď sa idem spovedať, idem sa dať uzdraviť: dať si uzdraviť dušu, uzdraviť si srdce z niečoho, čo som vykonal a čo nie je v poriadku.
Prostredníctvom sviatostí kresťanskej iniciácie, krstu, birmovania a Eucharistie, človek dostáva nový život v Kristovi. Zatiaľ máme tento život, ako všetci vieme, „v hlinených nádobách“ (2 Kor 4,7). Sme ešte vystavení pokušeniam, utrpeniu, smrti a z dôvodu hriechu môžeme dokonca tento nový život aj stratiť.
Preto Pán Ježiš chcel, aby Cirkev pokračovala v jeho diele spásy aj v prospech svojich členov, osobitne sviatosťou zmierenia a pomazania chorých, ktoré možno označiť spoločným menom ako „sviatosti uzdravenia“.
Biblický obraz, ktorý najlepšie vystihuje hlboký súvis týchto sviatostí, je príbeh odpustenia a uzdravenia ochrnutého, kde sa Pán Ježiš zjavuje ako lekár duše i tela zároveň (porov. Mk 2,1-12).
Sviatosť pokánia a zmierenia vyviera priamo z veľkonočného tajomstva. Bolo to práve vo veľkonočný večer, keď sa Pán zjavil učeníkom zavretým vo Večeradle a po pozdrave «Pokoj vám!» dýchol na nich a povedal: «Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú im zadržané» (Jn 20,21-23).
Tento krok nám odkrýva najhlbšiu dynamiku, obsiahnutú v tejto sviatosti. Ide predovšetkým o skutočnosť, že odpustenie hriechov nie je niečo, čo si môžeme dať sami od seba. Nemôžem povedať: „Odpúšťam si hriechy“. Odpustenie sa žiada, prosí sa od niekoho iného, a v spovedi si prosíme odpustenie od Ježiša.
Odpustenie nie je ovocím našich snáh, ale je darom, darom Ducha Svätého, ktorý nás zaplavuje kúpeľom milosrdenstva a milosti, ktorá neprestajne prúdi z otvoreného srdca ukrižovaného a vzkrieseného Krista.
Na druhom mieste nám pripomína, že iba vtedy, keď sa necháme zmieriť v Pánovi Ježišovi s Otcom a s bratmi, môžeme byť naozaj v pokoji. A toto sme už všetci v srdci pocítili: keď sa ideme spovedať, ideme s ťarchou v duši, s istou dávkou smútku.
Časom prešlo slávenie tejto sviatosti z verejnej formy - keďže na počiatku sa vykonávala verejne - do podoby osobnej, do diskrétnej formy spovede. To však neznamená, že by sa stratil jej cirkevný ráz, ktorý predstavuje životný kontext. Kresťanské spoločenstvo je totiž tým miestom, kde sa sprítomňuje Duch Svätý, ktorý obnovuje srdcia v Božej láske a všetkých bratov zjednocuje v Kristovi Ježišovi.
Práve z tohto dôvodu teda nestačí poprosiť Pána o odpustenie vo vlastnej mysli a vo vlastnom srdci, ale je potrebné pokorne a s dôverou vyznať svoje hriechy služobníkovi Cirkvi. Niekto by mohol povedať: „Ja sa spovedám iba Bohu“. - Isteže, môžeš Bohu povedať „odpusť mi“ a vysloviť svoje hriechy. Naše hriechy sú však aj proti bratom, proti Cirkvi, a preto potrebujeme poprosiť o odpustenie Cirkev i bratov v osobe kňaza.
- „Ja sa však hanbím, otče!“ - Aj zahanbenie je dobré, je zdravé mať trochu hanby, pretože zahanbenie je uzdravujúce. O niekom, kto sa nehanbí, hovorievame v mojej vlasti, že je človekom „bez hanby“, je „nehanebník“. Hanba aj prospieva, pretože nás robí pokornejšími. A kňaz prijíma takúto spoveď s láskou a ohľaduplnosťou a v mene Boha odpúšťa. Aj z ľudského hľadiska, kvôli upokojeniu sa, je dobré porozprávať sa s bratom a povedať kňazovi veci, ktoré tak veľmi ťažia moje srdce.
Nebojme sa spovede! Kto stojí v rade na spoveď, pociťuje všetky tieto veci, aj zahanbenie, zo spovede však vychádza slobodný, veľký, zbavený hriechov, belostný, šťastný. V tomto tkvie krása spovede!
AKO SA DOBRE PRIPRAVIŤ NA SPOVEĎ?
Ako sa spovedať: Krok za krokom
Svätá spoveď - krátky postup:
Keď prichádzaš vyznať svoje hriechy, pozdrav sa:„Slava Isusu Christu!“ Kňaz ti odpovie na pozdrav: „Slava i vo viki!“ Potom sa prežehnáš (už kľačiac alebo sediac): „V mene Otca i Synai Svätého Ducha. Potom prejavíš svoju ľútosť slovami:„Ľutujem všetky svoje hriechy, ktorými som urazil/a/ najláskavejšieho Boha. Sľubujem, že sa polepším a budem sa chrániť od hriechu“.
Potom prijmeš rozhrešenie od kňaza a pri slovách: A ja, nehodný kňaz, jeho mocou, ktorú mi dal, odpúšťam ti a rozväzujem ťa z pút všetkých tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Svätého Ducha.
Súčasti ako pomôcka na pamätanie, čo je potrebné k sviatosti zmierenia:
Spytujem - ľutujem - sľúbim - vyznám - splním.
Návod Pátra Pia ako sa dobre vyspovedať
Kľakneš si a prežehnáš sa: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Začneš: Spovedám sa Pánu Bohu i vám duchovný otče, že som od poslednej svätej spovede spáchal/a/ tieto hriechy. Potom sa môžeš predstaviť/ meno, koľko máš rokov a kedy si sa naposledy spovedal/a/. Povieš slová ľútosti: Bože môj, celým srdcom ťa milujem a preto veľmi ľutujem, že som ťa hriechmi urazil/a/. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť. Kňaz ti dá rozhrešenie: …a ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Odpovieš.
Ďalšie modlitby ľútosti:
- Bože môj, celým srdcom ťa milujem, a preto veľmi ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov. Zabudni na moje hriechy a na moje priestupky. Pamätaj na mňa, Pane, veď si milosrdný a dobrotivý.
- Pane, úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu. Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou. Otče, zhrešil som proti tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Buď milostivý mne hriešnemu!
- Svätý Otče, ako kajúci syn sa vraciam k tebe a vyznávam: ,,Zhrešil som proti tebe. Pane Ježišu, ty si uzdravil chorých a otvoril oči slepým. Ty si rozhrešil ženu hriešnicu a Petra si po jeho páde posilnil v láske k tebe. Pane Ježišu, ty si chcel, aby ťa volali priateľom hriešnikov.
Modlitba po svätej spovedi:
Pane Ježišu, tvoje milosrdenstvo je nekonečné. Ty si mi skrze kňaza odpustil všetky moje hriechy, ktorými som urazil teba, mojich blížnych a ublížil aj sebe samému. Ďakujem ti a prosím Ťa, pomáhaj mi, aby som vytrval na ceste za tebou po celý môj život.
Ľútosť má vždy v sebe aj nápravu toho, čo môžeme napraviť - teda musí mať v sebe túžbu i kroky k zanechaniu takého spôsobu života, ktorý spôsobuje opakovanie hriechu. Potrebujem vrátiť to, čo som ukradol, alebo aspoň vynahradiť, podobne napraviť to, čo som zničil, ospravedlniť sa tomu, komu som poškodil, … nestačí oľutovať iba v duchu alebo slovami, potrebná je aj náprava skutkami tak, ako len môžem.
Drahí priatelia, sláviť sviatosť zmierenia znamená byť pritúlení vo vrúcnom objatí, ktoré je objatím nekonečného Otcovho milosrdenstva. Spomeňme si na to nádherné podobenstvo o synovi, ktorý odišiel z domu s peniazmi, ktoré zdedil, všetky premrhal a potom, keď už nemal nič, rozhodol sa vrátiť domov, nie však ako syn, ale ako sluha. V srdci si niesol veľkú vinu a veľkú hanbu. Prekvapením bolo, keď začal hovoriť a prosiť o odpustenie, že Otec ho nenechal dohovoriť. Objal ho, pobozkal a pripravil oslavu.
Chcel by som sa vás opýtať, neodpovedajte však nahlas, ale každý vo svojom srdci: Kedy si sa naposledy vyspovedal, vyspovedala? Všetci premýšľajme… Sú to dva dni? Dva týždne? Dva roky? Dvadsať, štyridsať rokov? Každý nech si to zráta a nech si odpovie, kedy sa naposledy spovedal. A ak odvtedy uplynulo veľa času, nestrácaj ani deň, choď do toho s vedomím, že kňaz bude dobrý. Je tam Ježiš, a Ježiš je lepší ako kňazi, a Ježiš ťa prijme. Prijme ťa s veľkou láskou.