Sviatosť Zmierenia: Cesta k Odpusteniu a Pokoju

Sviatosti sú viditeľné (zmyslami vnímateľné) znaky, neviditeľnej Božej milosti a ich základom je sám Ježiš Kristus. Sviatosti Nového zákona ustanovil Ježiš Kristus. Týkajú sa všetkých etáp a všetkých dôležitých chvíľ života kresťana: dávajú životu viery kresťanov vznik a rast, uzdravenie a poslanie.

Sviatosti Cirkvi sú rozdelené na sviatosti uvádzania do kresťanského života (krst, birmovanie, Eucharistia), potom sviatosti uzdravenia (pokánie, pomazanie chorých) a nakoniec sviatosti služby spoločenstvu a poslaniu veriacich (posvätný stav a manželstvo). Toto poradie umožňuje vidieť, že sviatosti tvoria určitý organizmus, v ktorom má každá sviatosť svoje životne dôležité miesto. V každej sviatosti rozlišujeme medzi matériou a formou tejto sviatosti. Matéria je vlastne zmyslami vnímateľný znak.

Sviatosť pokánia, známa aj ako svätá spoveď, sviatosť zmierenia, odpustenia alebo obrátenia, je prostriedkom, ktorý umožňuje človeku dosiahnuť odpustenie hriechov. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Je to náš návrat k milosrdnému Bohu.

Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Cieľom a účinkom tejto sviatosti je zmierenie s Bohom. U tých, čo prijímajú sviatosť pokánia so skrúšeným srdcom a s nábožnosťou, „zvyčajne zavládne pokoj a spokojnosť svedomia spolu so silnou duchovnou útechou“.

Kristus ustanovil sviatosť pokánia pre všetkých hriešnych členov svojej Cirkvi, predovšetkým pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu, a tak stratili krstnú milosť. Jedine Boh odpúšťa hriechy. Veriaci, ktorí vo sviatosti pokánia vyznávajú hriechy kňazovi, ľutujú ich a majú predsavzatie polepšiť sa, rozhrešením cez ruky a slová kňaza dostávajú od Boha odpustenie hriechov.

Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.“.

Konkrétna forma, akou Cirkev vykonáva túto moc prijatú od Pána, prešla v priebehu storočí mnohými zmenami, napriek ktorým možno v nej rozoznať dva rovnaké podstatné prvky. Na jednej strane úkony človeka, ktorý sa obracia pod vplyvom Ducha Svätého, čiže ľútosť, vyznanie hriechov a zadosťučinenie.

Sviatosť zmierenia (alebo Svätá spoveď či Sviatosť pokánia alebo Sväté tajomstvo spovede) je sviatosť, počas ktorej sa penitent (kajúcnik) vyznáva zo svojich ľahkých a ťažkých hriechov kňazovi alebo biskupovi prostredníctvom tzv. ušnej spovede. Na základe vyznania hriechov a ich ľútosti spravidla dostáva rozhrešenie ako znak ich odpustenia.

Rozhrešenie nemusí penitent dostať v špecifických prípadoch, o ktorých hovorí Kódex kánonického práva, resp. Kódex kánonov východných cirkví. Po vyznaní hriechov kňaz kajúcnika poučí a uloží mu epitímiu (kánon, pokutu) - skutok kajúcnosti, ktorý má vykonať. Je to istá forma duchovnej terapie, ktorá má pomôcť človeku napredovať v duchovnom živote, uzdraviť zranenia spôsobené hriechom a zároveň je to prejav kajúcnosti a vďačnosti voči Bohu.

Sviatosť zmierenia má viacero názvov, ktoré zdôrazňujú rôzne aspekty tohto posvätného úkonu:

• sviatosť obrátenia, lebo sviatostne uskutočňuje Ježišovu výzvu na obrátenie, proces návratu k Otcovi, od ktorého sa človek vzdialil hriechom.
• sviatosť pokánia, lebo posväcuje osobný a ekleziálny proces obrátenia, ľútosti a zadosťučinenia kresťana hriešnika.
• sviatosť svätej spovede, lebo spoveď, vyznanie hriechov pred kňazom je podstatnou zložkou tejto sviatosti. V hlbokom zmysle je táto sviatosť aj „vyznaním“, čiže uznaním a chválou Božej svätosti a Božieho milosrdenstva voči hriešnemu človekovi.
• sviatosť odpustenia, lebo kňazovým sviatostným rozhrešením Boh udeľuje kajúcnikovi „odpustenie a pokoj“.
• sviatosť zmierenia, lebo hriešnikovi dáva lásku Boha, ktorý zmieruje: „Nechajte sa zmieriť s Bohom“. Kto žije z milosrdnej Božej lásky, je pripravený odpovedať na Pánovu výzvu: „Choď sa najprv zmieriť so svojím bratom“.

Spovedné Tajomstvo

Vzhľadom na posvätnosť a veľkosť tejto služby, ako aj na úctu, aká patrí ľudskej osobe, Cirkev vyhlasuje, že každý kňaz, ktorý spovedá, je pod veľmi prísnymi trestami viazaný zachovať absolútne tajomstvo, čo sa týka hriechov, z ktorých sa mu jeho kajúcnici vyznali. Ani nesmie použiť poznatky, ktoré získal pri spovedi o živote kajúcnikov. Toto tajomstvo, ktoré nepripúšťa výnimky, sa volá „sviatostná pečať“, lebo to, čo kajúcnik vyjavil kňazovi, ostáva „zapečatené“ sviatosťou. (KKC 1467)

• Kňaz, ktorý by predsa len zámerne porušil spovedné tajomstvo, je exkomunikovaný z Cirkvi samotným skutkom (tzv. latae sententieae).
• Kňaz, ktorý by rozhrešil od hriechu smilstva vlastného komplica, je exkomunikovaný z Cirkvi samotným skutkom (tzv. latae sententieae).
• Spovedné tajomstvo musí zachovávať každý, kto aj neúmyselne počuje niečo zo spovede iného kajúcnika.

Priebeh Svätej Spovede

Pred sv. spoveďou prebieha príprava na samotnú sv. Preto je dôležité poznať jednotlivé kroky, ktoré vedú k dobrej spovedi.

1. Spytovanie svedomia

Je to pozorné pripomenutie si hriechov, ktoré sme spáchali od poslednej spovede. Zamýšľame sa aké bolo naše konanie voči Bohu, iným ľuďom a sebe a zároveň nad tým, čo nám prekáža viac milovať Pána Boha. Spytovanie svedomia si má kajúcnik vykonať ešte pred pristúpením k samotnej spovedi. Odporúča sa pred ním poprosiť o pomoc Ducha Svätého. Hriechy si kajúcnik môže zapísať na papier, alebo zapamätať. Ako pomôcku pre spoznanie svojich hriechov môže použiť tzv. spovedné zrkadlo.

Pred sv. spoveďou si spytujem svedomie a spomeniem si na hriechy, ktoré som spáchal/a. „Duchu Svätý, príď a pomôž mi, aby som spoznal svoje hriechy.

1. Kedy som poslednýkrát prijal svätú spoveď?
2. Vykonal som uložené zadosťučinenie?
3. Nepristupujem k sviatosti zmierenia len zo zvyku či pod tlakom mojich rodinných príslušníkov alebo priateľov?

Ak mám problém s pamäťou alebo som trémista, môžem si hriechy napísať aj na papier, ak mi to pomôže.

2. Ľútosť

Je to bolesť duše nad spáchanými hriechmi spojená s predsavzatím polepšiť sa. Ľútosť je základná podmienka sviatosti zmierenia. Nedokonalá ľútosť je ľútosť zo strachu pred večným zatratením.

Potom si vzbudím ľútosť nad hriechmi a silné predsavzatie, že sa chcem hriechov v budúcnosti chrániť. Pane Ježišu, z celého srdca ťa milujem. Bolí ma, že som ťa hriechom urazil. Ty si za mňa trpel na kríži; aj ja som ti zapríčinil také bolesti. Ľutujem, že som ťa tak zarmútil. Pán Môj a Boh môj, buď milostivý mne hriešnemu. Pomôž mi, aby som sa polepšil. Tvoja svätá krv nech ma obmyje od hriechov.

3. Predsavzatie

Ľútosť sa spája s predsavzatím polepšiť sa. Je to pevné rozhodnutie v budúcnosti nekonať hriechy a má byť konkrétne, zamerané na boj s niektorým z mojich hriechov („V čom sa chcem polepšiť?“). Spája sa aj s rozhodnutím vzdialiť sa od okolností, ktoré spôsobujú tento hriech. Ide o tzv.

Človek si má v srdci zaumieniť zmenu svojho života, vzbudiť si snahu byť lepším človekom a odpor k hriechu. Má zo svojej blízkosti odstrániť predmety, ktoré ho zvádzajú na hriech, či vyhýbať sa spoločnosti, ktoré ho môžu priviesť k hriechu (napr.

4. Svätá spoveď

Podstatnou časťou sviatosti zmierenia je vyznanie hriechov pred Bohom a kňazom. Je potrebné vyznať všetky ťažké hriechy, na ktoré si pamätáme od poslednej spovede a aspoň približne ich počet a okolnosti. Odporúča sa vyznať aj všedné hriechy, ale pri nich nie je potrebné hovoriť podrobnosti týkajúce sa počtu a okolností. Úmyselné zamlčanie ťažkého hriechu robí celú spoveď neplatnou, dokonca svätokrádežnou. Každý veriaci je povinný úprimne sa vyspovedať z ťažkých hriechov aspoň raz do roka.

Kajúcnik kňazovi vyzná svoje hriechy stručne a zrozumiteľne. Je potrebné vyznať všetky ťažké hriechy a ich počet, resp. frekvenciu vykonávania a všetky „priťažujúce okolnosti“ (nestačí vyznať napr. „smilstvo“, ale treba upresniť, či s osobou rovnakého / opačného pohlavia, či s osobou slobodnou, alebo viazanou manželským, či rehoľným sľubom a pod.). Odporúča sa vyznať aj ľahké hriechy, pre platnosť spovede to však nie je nutné. Ak kajúcnik v spovedi zabudne vyznať hriech, vyzná ho pri najbližšej spovedi.

Kňaz odpovie: Naveky. Potom sa prežehnám: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Poviem kedy som sa spovedal naposledy, resp. koľko času uplynulo od poslednej svätej spovede (napríklad: „Naposledy som sa spovedal pred mesiacom.“). Kňaz sa ma môže na niečo opýtať, dá mi rady a povzbudenie k dokonalej ľútosti, vysvetlí mi, že kresťan sa vo svätej spovedi obnovuje vo Veľkonočnom tajomstve, že sa jeho hriechy krvou Kristovou zmývajú a povie, aký úkon pokánia treba vykonať ako zadosťučinenie za svoje hriechy.

5. Zadosťučinenie

Sviatostné rozhrešenie odstraňuje hriech, ale neodstraňuje všetky následky, ktoré hriech spôsobil. Preto nasleduje prijatie a splnenie sviatostného pokánia určeného spovedníkom. Môže to byť modlitba, milodar, skutky milosrdenstva, služba blížnym, dobrovoľné odriekania, obety a predovšetkým trpezlivé prijímanie kríža, ktorý musíme niesť. Uložené pokánie nie je možné zanedbávať, ale vždy plniť v takom rozsahu, ako určil spovedník.

Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu.

Forma Sviatosti Zmierenia

• Kajúcnik: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
• Kňaz: „Pán nech je v Tvojom srdci, aby si skrúšene vyznal svoje hriechy“.
• Kajúcnik: „Bože môj, celým srdcom Ťa milujem, a preto veľmi ľutujem, že som Ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče, odpusť mi pre krv Kristovu.
• Kňaz: „Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj.
• Kňaz: „Pán Ježiš ti odpustil hriechy.

Forma: Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj. A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Prijímateľ: Pokrstený človek, ktorý vyzná aspoň jeden hriech

Účinky Sviatosti Pokánia

• Navracia nám Božiu milosť a spája nás s Bohom v dokonalom priateľstve. Cieľom a účinkom tejto sviatosti je teda zmierenie s Bohom. Sviatosť zmierenia s Bohom spôsobuje totiž pravé „duchovné vzkriesenie“, prinavracia dôstojnosť a dobrá života Božích detí, z ktorých najvzácnejším je priateľstvo s Bohom. (KKC 1468)
• Zmieruje nás s Cirkvou.
• Nielen uzdravuje toho, kto je znovu plne zapojený do ekleziálneho spoločenstva, ale má aj oživujúci účinok na život Cirkvi, ktorá trpela pre hriech jedného zo svojich členov. Hriešnika, ktorý bol znovu plne zapojený do spoločenstva svätých alebo v ňom bol upevnený, posilňuje výmena duchovných dobier, ktorá jestvuje medzi všetkými živými údmi Kristovho tela, či sú ešte na pozemskej púti, alebo sú už v nebeskej vlasti: (KKC 1469)
• Odpúšťajú sa nám hriechy - ťažké i ľahké - odpúšťa i večný trest.
• Môžeme pristupovať k sviatostiam.
• Sme v stave milosti posväcujúcej, môžeme získavať odpustky a konať záslužné skutky.
• Odpúšťajú sa nám i NIEKTORÉ časné tresty.

Časté Mýty a Fakty

Pri Sviatosti zmierenia sa medzi veriacimi často vyskytujú nepravdivé mýty. V tejto sekcií sa pokúsime niektoré z nich zodpovedať.

• Spoveď prakticky nemá platnosť. - Je to mýtus. Božie milosrdenstvo je nekonečné. Mnohé svedectvá mystikov a vizionárov hovoria o tzv. „hodine smrti“, čo je istá chvíľka pred smrťou, v ktorej sa človek môže rozhodnúť pre Boha, alebo ho navždy odmietnuť. Dokonalá ľútosť v prípade nebezpečenstva smrti má na dušu podobný účinok ako Sviatosť zmierenia.
• Pri spovedi sa jednorázovo odpustia človekovi hriechy a môže pristupovať k sv. - Nie, také prikázanie neexistuje. V praxi sa ukazuje, že priemerným časom je jeden mesiac. Je to však individuálne, sú ľudia, čo potrebujú ozajstnú spoveď každé tri dni a sú ľudia, čo aj po dvoch mesiacoch môžu pristupovať k Eucharistií. Cirkevné prikázanie „Aspoň raz do roka sa vyspovedať a prijať Sviatosť oltárnu“ však zväzuje každého pokrsteného, ak mu to životné okolnosti dovoľujú, aby sa vyspovedal aspoň raz za rok.

Podmienky Ťažkého Hriechu

Existujú tzv. tri znaky ťažkého hriechu:

• musí byť spáchaný vo veľkej veci
• musí byť spáchaný vedome
• musí byť spáchaný dobrovoľne

Za ľahké hriechy možno považovať také skutky, ktoré porušujú zákon v malom merítku (napr. nepodstatná lož, resp.

Odpustky

„Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny.

Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa (teda od 12. hodiny 1. novembra do 24. hodiny 2. môže získať odpustky, ktoré sa možno privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. Treba splniť aj ďalšie podmienky. Jedna sv.

Na získanie úplných odpustkov je potrebné vykonať stanovený skutok a splniť tieto podmienky:

1. Sviatostnú spoveď
2. Sväté prijímanie
3. Modlitba na úmysel svätého Otca

Každý veriaci môže odpustky získať buď pre seba, alebo ich možno prosbami obetovať aj pre duše v očistci (napr. v „dušičkovej oktáve od 2.11.-8.11. možno získať odpustky každý deň).

tags: #sviatost #zmierenia #symbol